EÚ potrebuje viac sociálnej tváre a ekonomickej demokracie

*V dňoch 14. - 16.októbra 2012 som sa v cyperskej Nikózii ako líder slovenskej delegácie zúčastnil 48. plenárneho zasadnutia európskeho formátu COSAC, na ktorom sa stretávajú poslanci výborov pre európske záležitosti spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Podarilo sa mi presadiť zmeny v záverečnom vyhlásení COSACu, v ktorom som posilnil sociálny rozmer dokumentu.*
Počet zobrazení: 3696

Čelíme sociálnej kríze

Živá diskusia sa rozpútala najmä pri mojom návrhu, aby sme v texte vyhlásenia nehovorili iba o ekonomickej, ale aj o sociálnej kríze. Ako som argumentoval, v čase rastúcej nezamestnanosti, chudoby; v čase, kedy v európskych metropolách rastú nepokoje a zároveň čelíme nárastu extrémizmu, je potrebné prestať hovoriť výlučne o hospodárskej kríze a začať hovoriť o sociálnej kríze. Na ňu potrebujeme reagovať podporou nielen rastu, ale predovšetkým inkluzívneho rastu. Vo svojom odôvodnení som doplnil, že pojem „inkluzívny rast“ je eurožargón pre podporu rastu v kombinácii s jeho sociálne spravodlivým rozdelením. A práve to dnes EÚ potrebuje.

Navrhol som doplniť aj plný rešpekt k hodnote solidarity. Vo všetkých mojich troch čiastkových zmenách ma podporila väčšina delegácií. V relatívne búrlivej diskusii sa otvorene na moju stranu postavili Francúzi, Gréci, Taliani, Maďari, Švédi a Rumuni. V konečnom hlasovaní môj návrh presvedčivo zvíťazil, výhrady mali, pokiaľ si spomínam, iba Nemci, Estónci, Briti, Česi a Holanďania. Z hľadiska formátu COSAC išlo o veľký úspech, hoci takýchto malých bojov bude treba vyhrať v Európe ešte veľmi veľa, aby EÚ naozaj získala sociálnejšiu tvár. Som však presvedčený, že je to lepšie, než sa dopredu vzdávať a uzatvárať sa do sektárskeho myslenia.

Pripájam aj svoje príhovory k jednotlivým panelom počas plenárneho zasadnutia COSAC:

Rast prostredníctvom solidarity

Rád by som zdôraznil význam solidarity a kohézie, ktoré patria aj medzi priority cyperského predsedníctva. Nedávno sa v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, konalo stretnutie skupiny tzv. Priateľov kohézie a bol vyslaný jasný a jednotný signál, že EÚ potrebuje aj do budúcnosti viac zdrojov určených na politiku súdržnosti. Aj preto podporujeme návrhy Európskej komisie, ktorá vo Viacročnom finančnom rámci myslí na podporu kohézie a na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ.

Jeden zo spôsobov, ako prekonať krízu, je podpora dopytu. Práve v tzv. kohéznych štátoch je obrovský nevyužitý potenciál. Európa potrebuje rásť a jedným zo základných predpokladov rastu je podporiť dopyt tam, kde sú ľudia pripravení míňať, pretože ešte stále dobiehajú životnú úroveň najvyspelejších regiónov EÚ. Politika súdržnosti je výrazom nielen solidarity bohatších štátov s chudobnejšími, ale je výrazom predovšetkým ekonomickej racionality, podpory kúpyschopnosti obyvateľstva a naštartovania rastu v čase hospodárskej krízy. Kohézia je investícia, nie míňanie. Som presvedčený, že solidarita je jediná cesta, ktorá zabezpečí Európe lepšiu budúcnosť.
(plenárne vyjadrenie k prioritám cyperského predsedníctva)

Európa s dubčekovskou ľudskou tvárou

Rád by som vyjadril podporu pánovi podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi v jeho úsilí dať Európskej únii to, čomu slávny slovenský a európsky politik Alexander Dubček hovoril „ľudská tvár“. Áno, potrebujeme Európsku úniu s ľudskou tvárou. Osobne som presvedčený, že na to, aby bola únia bližšia občanom, mala by získať priame kompetencie v sociálnej oblasti.

Nadväzujem na ideu sociálnej únie, ktorá je podľa mňa nevyhnutným doplnkom politickej a hospodárskej únie. Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete; možno aj spoločnú minimálnu úroveň v oblasti poistenia v nezamestnanosti. Ak chce EÚ ukázať svojim občanom ľudskú tvár, musí to byť sociálna tvár.
(plenárne vyjadrenie k príhovoru eurokomisára Maroša Šefčoviča)

Za ekonomickú demokraciu!

Európsky sociálny model nezahŕňa iba sociálnu pomoc, poistenie a podporu pre tých najzraniteľnejších, ale aj podporu väčšej účasti zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov. Žijeme vo svete, v ktorom sa prakticky každý rok neuveriteľne roztvárajú nožnice medzi rastúcimi ziskami firiem a stagnujúcimi či klesajúcimi mzdami ľudí. To je v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu. Oceňujem, že sociálny výbor Európskeho parlamentu sa zamýšľa nad väčším zapojením odborov a zamestnancov napríklad v smernici o reštrukturalizácii. Som však presvedčený, že je potrebné urobiť viac. EÚ by mala viac podporovať družstvá (dávam do pozornosti napríklad úspešnú sieť družstiev v španielskom Mondragóne), viac podporovať účasť zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov (tu pripomínam projekt robotníckych fondov z 80. rokov vo Švédsku); a viac sa zamerať nielen na politickú, ale aj na ekonomickú demokraciu, resp. výrobnú samosprávu.

Nezabúdajme, že demokracia, to nie je len posilnenie volených inštitúcií, ale aj väčšia priama participácia občanov a občianskej spoločnosti v otázkach ekonomiky. Do pozornosti dávam príklad mesta Bratislava, kde občania rozhodujú o časti mestského rozpočtu sami, cez rôzne formy deliberácie prostredníctvom tzv. participatívnych stromov. Som presvedčený, že iba prostredníctvom väčšej politickej, sociálnej a ekonomickej demokracie dosiahneme plnohodnotný inkluzívny rast pre Európsku úniu
(plenárne vyjadrenie k stratégii Európa 2020 a k európskemu sociálnemu modelu)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
21. október 2012, 08:15
"Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete; možno aj spoločnú minimálnu úroveň v oblasti poistenia v nezamestnanosti. Ak chce EÚ ukázať svojim občanom ľudskú tvár, musí to byť sociálna tvár."

Za ekonomickú demokraciu!

Európsky sociálny model nezahŕňa iba sociálnu pomoc, poistenie a podporu pre tých najzraniteľnejších, ale aj podporu väčšej účasti zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov. Žijeme vo svete, v ktorom sa prakticky každý rok neuveriteľne roztvárajú nožnice medzi rastúcimi ziskami firiem a stagnujúcimi či klesajúcimi mzdami ľudí. To je v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu..."

****************************

Pán Blaha vaša okrojovaná ekonomická demokracia je cesta do buržoázneho pekla!!!

Uvediem prečo?

V celkom solidne napísanom vašom článku Príbeh výrobnej samosprávy III

Uverejnenom tu: https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/10860/89719

Ste uviedli historické obdobiekde to socdemáci pobabrali na celej čiare, keď sa vzdali marxistického revolučného boja proletariátu a prekarizovanej inteligencie. Práve sa to stalo: "V 20. rokoch bol takýto koncept atraktívny pre celú európsku sociálnu demokraciu, ktorá na III. Kongrese Socialistickej robotníckej internacionály roku 1928 prijala programový dokument, v ktorom sa vzdala zrušenia kapitalistického vlastníctva, no apelovala na kontrolu výroby zo strany robotníkov."

V ďalšej časti príspevku uvediem, čo sa stalo podľa vášho predchádzajúceho citovaného článku vo Švédsku. Opäť zacitujem a položím akcenty sa rozhodujúce súvislosti:

"Meidner v 70. rokoch nadviazal na Wigforssovu koncepciu a vytvoril kontúry modelu ekonomickej demokracie, v rámci ktorého by nedošlo k socializácii starého kapitálu, ale k vytvoreniu kolektívnej správy nového kapitálu. Nešlo teda o vyvlastnenie kapitálu, ale o tvorbu nového kapitálu, ktorý by bol kolektívne vlastnený zamestnancami.

Podráždené reakcie podnikateľov a pravice Ako sme už naznačili, Meidnerova správa z roku 1975 vyvolala v švédskej spoločnosti neobvyklé turbulencie. Hoci švédsky sociálny štát stál na sociálnom partnerstve a historickom kompromise medzi odbormi a zamestnávateľmi z roku 1938, iniciatíva ekonomickej demokracie narazila na tvrdý odpor veľkých podnikateľov. Tradičný švédsky sociálny dialóg bolo ohrozený. Zamestnávatelia, na čele s patriarchom švédskeho priemyslu Marcusom Wallenbergom, ostro zaútočili na odbory a obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu. Niekto zaťal do osieho hniezda. Meidnerov plán narazil na hranice kompromisu medzi sférou kapitálu a práce. Akoby skutočne platilo, že tam, kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava. Podnikateľské subjekty a pravicové strany okamžite vypovedali spoločenský konsenzus, pritvrdili vo svojej rétorike a obrátili sa k neoliberálnym Hayekovým konceptom. Na vzniknutú situáciu reagovala švédska sociálna demokracia na čele s Olafom Palmem a vynaložila veľké úsilie na zmiernenie Meidnerovho plánu.

Resume jedinou obraznou vetou:

Dvakrát sa pod ten istý prudko tečucí odkvap nepôjdeš sa skryť, ak nie si "socdemácky idiot"!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. október 2012, 08:28
Je pre mňa zarážajúce, že neposkytujete žiadnu trvalú a udržateľnú alternatívu, ale len placebo sociálneho zmieru!

Čiže to ako udržať buržujov pri moci a rozhodovacích právomociach z titulu vlastnenia výrobných prostriedkov a zabezpečiť im trvalý bezpracný blahobyt!

My tu nepotrebujeme väčší "solidarnejší odpad" zo stola veľkoburžujov vo forne štedrejšieho sociálneho štátu, ale sociálnu spravodlivosť ako takú, ktorá spočíva v tom, že výrobné prostriedky musia patriť tým, čo s nimi a na nich pracujú!

Proletariát a prekariát nesmie robiť na blahobyť buržujov vlastniacich u nás veľmi pochybne až zlodejský získané výrobné prostriedky!

V tomto spočíva alfa až omega sociálnej spravodlivosti!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. október 2012, 08:37
"Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete;..."ĽB "Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete;"

***************************

My tu nepotrebujeme žiadne záchranné siete, ale spravodlivý štát, ktorý bude prerozdeľovať čo najmenej, lebo najviac zostane tým, čo sa o vytvorenie zisku pričinili svojou vlastnoručnou prácou, nie špekuláciami!

Rozhodne nie vykorisťovanie pracujúcich z titulu vlastnením výrobných prostriedkov ako je tomu teraz za súkromného kapitalizmu, alebo tomu bolo za komunistického štátneho kapitalizmu!

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
21. október 2012, 10:50
Ten chlap, čo sa skrýva za ženským menom, nakopal - obrazne povedané - Ľ. Blahu do zadnej časti tela, možno, že aj do členkov, za to, že vôbec nebojuje za zmenu vlastníckych vzťahov. Skoro by som mu zatlieskal a zablahoželal, lenže... vo vývinovom procese ľudstva akosi vždy s končnou platnosťou rozhodovalo nie to, čo niektorí ľudia chceli alebo si mysleli, že chcú, ale to, čo sa mohlo a dalo naozaj uskutočniť. Pokusov o uplatnenie vôle bolo neúrekom, za všetky spomeňme tú najokatejšiu - Parížsku Komúnu, avšak... výsledok poznáme. Súkromné vlastníctvo možno zrušiť, ale je otázka, čím ho nahradiť. Štátne vlastníctvo sme tu už mali. Napriek tomu pracujúci (zamestnanci) neboli spoluvlastníkmi; výrobky, ktoré boli výsledkom ich umu, práce, zručnosti, neboli ich vlastníctvom, dosiahntý stupeň technického rozvoja také privlastňovanie neumožňoval, nedovoľoval. Produkty mnohých hláv a rúk zas mohli byť len vlastníctvom štátu. Kto aspoň trochu pracoval v továrni, napríklad v takej, kde sa hmotnosť výrobkov meria v tisícoch ton, si nič také predstaviť nedokáže. Najmä keď vie, že tu musí byť aj odbyt, obchod, kolobeh produktov. Zdá sa mi, že na danom stupni hospodárskeho, technického, vedeckého i kultúrneho (duchovného - vedomostného) vývoja existuje ako reálna možnosť kutočne len boj za sociálne spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva vytváraného spoločnosťou. Jedným zo spôsobov riešenia by mohol byť rozvoj družstevníctva alebo utváranie zamestnaneckých akciových spoločností. To všetko sa však dá uskutočňovať iba postupne, nie revolučnými avantúrami. Spomínam si z literatúry, že Karola Marxa a Fridricha Engelsa preklínali kedysi ako zradcov revolúcie. Prečo? Práve preto, že revolučné avantúry rozhodne odmietali.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. október 2012, 11:39
Jedným zo spôsobov riešenia by mohol byť rozvoj družstevníctva alebo utváranie zamestnaneckých akciových spoločností. To všetko sa však dá uskutočňovať iba postupne, nie revolučnými avantúrami." J.Krajči

****************************

S vašim názorom zásadne nesúhlasím! Pretože žiasen buržuj sa dobrovolne nevzdá svojho bohatstva, ktoré mu vo forme zisku (z nezaplatenej nadpráce vykorisťovaných proletárov) vyplývajúce z vlastnenia výrobných prostriedkov, zabezpečuje vysokodštandardný bezparcný blahobyt!

Opäť vyberiem z Ľubovho Blahovho článku z Utopie: Príbeh výrobnej samosprávy III.

"Ako sa oplatí dodať, tlaky na zospoločenšťovanie súkromného vlastníctva boli v 70. rokoch typické pre viaceré sociálne štáty, vrátane Veľkej Británie, kde Labour Party plánovala zoštátnenie 20-25% najväčších priemyselných podnikov či Francúzska, kde Mitterandova socialistická vláda v 80. rokoch pristúpila k zdvojnásobeniu štátneho vlastníctva (z 11% na 22%) a takmer úplnému zoštátneniu bankového sektora. Trendy, ktoré viedli k posilňovaniu sociálneho štátu sa však príchodom 80. rokov postupne rozplynuli a až do začiatku hospodárskej krízy na sklonku roka 2008 vo svete dominovala neoliberálna ideológia, ktorej alfou a omegou boli tézy o posvätnosti súkromného vlastníctva a voľného trhu."

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tzv. plazivej demokracií sa môže proletariát a prekariát dostať najviac k 25% zo všetkých výrobných prostriedkov! Potom nastupoval štrajk kapitalistickej veľkoburžoázie, kedy socdemáci stiahli vždy "chvost medzi nohy a odišli s naloženým v plátne".

Opäť zacitujem:

"Zamestnávatelia, na čele s patriarchom švédskeho priemyslu Marcusom Wallenbergom, ostro zaútočili na odbory a obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu. Niekto zaťal do osieho hniezda. Meidnerov plán narazil na hranice kompromisu medzi sférou kapitálu a práce. Akoby skutočne platilo, že tam, kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava. Podnikateľské subjekty a pravicové strany okamžite vypovedali spoločenský konsenzus, pritvrdili vo svojej rétorike a obrátili sa k neoliberálnym Hayekovým konceptom. Na vzniknutú situáciu reagovala švédska sociálna demokracia na čele s Olafom Palmem a vynaložila veľké úsilie na zmiernenie Meidnerovho plánu." Nakoniec aj tak Olaf Palme bol zavraždený.

Takto sa to dialo kdekoľvek na svete, kde sa aspň platonický socdemáci snažili niečo pokojnou vyjednávacou cestou dosiahnúť! Lenže kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava, ako Blaha správne podotkol v cit. článku.

Takže s plazivou ekonomickou demokraciou je to beh na dlhé trate, kde socdemácky bežec vždy vypadol skôr ako dobehol do 1/4 trate!

Inými slovami povedané - nikdy nedosiahli zamestnanci väčší ako 25% podiel v podnikoch v ktorých pracovali na vlastníckých veľkoburžujov!Častokrát nedosiahli takmer nič, lebo sa podniky stali štátnymi na ktorých parazitili tí, ktorí boli pri moci - vo vláde

Bez revolučného boja, tým vôbec nemyslím boj krvavý" Tak to jednoducho nejde, lebo zásadne ekonomické a sociálne zmeny sa vždy robia a dosiahnu revolučnou cestou! Nikdy nie naivnou plazivou ekonomickou demokraciou, krachujúcou už pri prekročení 20% podielu zamestnacov v podnikoch v ktorých robia!

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. október 2012, 12:21
Čelíme nielen sociálnej kríze, čelíme, podľa mňa elegantne povedané civilizačnej kríze. A slovo rast by som radšej nahradil slovom rozvoj. Rast má určité hranice, ktorých prekročením krízu len ďalej udržiavame, nebodaj prehlbujeme. Samozrejme som za využitie inštitútu solidarity. A určite ma nebude nikto podozrievať, že odmietam ekonomickú demokraciu. Toto všetko sú dobré myšlienky ale len v detailoch, je potrebné ich ďalej rozpracovávať do systému a rozširovať. Chýba mi však celostný pohľad na budúcnosť Európy a tým aj sveta. Dnešným termínom povedané, chýba mi vízia. Stratégií máme plné priehrštie, aj v Európe. Čo nemáme je predstava cieľovej Európy asi tak v roku 2050 a cesty jej dosiahnutia. Bohužiaľ len príštipkarime. Aj keď nepochybujem o množstve dobrých dnešných opatrení a krokov. Ak chceme Európu s ľudskou tvárou tak musíme vedieť ako dosiahnuť jej naplnenie. Musí to byť jeden fungujúci organizmus. Napríklad je potrebné definovať veľkosť EÚ. Po Ural, po Pacifik, s Tureckom, so stredomorskou Afrikou? Tým aj s Izraelom, Palestínou, či Sýriou a Lýbiou? V antike aj to bol priestor našej civilizácie. Podobne riešiť otázku fungovania jednotného sociálno-ekonomického systému v Európe. Také drobnosti ako sú: harmonizácia daní a dane vôbec, sociálne systémy a množstvo iného. A to hovorím asi o tisícine problematiky budúcnosti Európy. Ale ak nám to všetko nebude jasné, potom mnohé dnešné dobré kroky môžu byť chodníčkom do pekla beznádeje. Myslím si pán Bláha, že celoeurópske diskusie je vhodné smerovať čoraz viac aj na riešenie zásadných koncepčných otázok. Na vypracovanie vízie! Na celoeurópskej úrovni s aktívnou slovenskou účasťou. Asi sa zhodneme, že chceme Európu, ktorá zabezpečí podmienky pre plnohodnotný život svojich obyvateľov bez ohľadu na pôvod, národnosť: ach tie južné lenivé národy, náboženstvo: aj moslimovia či ateisti sú ľudia, a akékoľvek ďalšie znaky. Ak identifikujeme spoločné znaky budúcnosti Európy, ak dobre stanovíme cestu ich dosiahnutia, najmä cestu bez násilia, v tomto smere ako jasné znamenie potreby bezkonfliktnosti vnímam nobelovku pre EÚ, ak budeme mať vedecky , odborne podložený systém, tak sa na budúcnosť pozerám optimisticky.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. október 2012, 13:29
"Dnešným termínom povedané, chýba mi vízia. Stratégií máme plné priehrštie, aj v Európe. Čo nemáme je predstava cieľovej Európy asi tak v roku 2050 a cesty jej dosiahnutia. Bohužiaľ len príštipkarime. Aj keď nepochybujem o množstve dobrých dnešných opatrení a krokov. Ak chceme Európu s ľudskou tvárou tak musíme vedieť ako dosiahnuť jej naplnenie. Musí to byť jeden fungujúci organizmus. Napríklad je potrebné definovať veľkosť EÚ. Po Ural, po Pacifik, s Tureckom, so stredomorskou Afrikou? Tým aj s Izraelom, Palestínou, či Sýriou a Lýbiou?"jozef schwarz

***********************

1, Európska Únia nemá žiadne výraznejšie úspechy, len sa čoraz hlbšie prepadá do ekonomickej, sociálnej a najmä morálnej krízy! Nikto si tu nedovolí hovoriť o kríze hodnôt a morálky! Lebo by sme narazili že samoodmenenie sa EÚ Nobelovou cenou bola len praobyčajná fraška!

2, Veľkosť EÚ je definované na východ Eurázijskou Úniou a SCO (Šanghajským paktom) EÚ skončila pred Turecku a pred Sýriou, Ukrainou, Bieloruskom, pretože RF (SNŠ) a Ćina povedali dosť! Toto je už naša sféra geopolitického vplyvu! Takže pre tých, čo denne čítajú svetovú (nezápadnú)tlač je všetko jasnejšie.

Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
21. október 2012, 16:54
och ako krasne sa takto rozprava na slnecnom cypre. co takto ist na mesiac toto rozpravat chlapom do US Steelu? alebo kazat mesiac spolu s faranim, alebo aspon pri pase kde sa vyrabaju zvazky kablov do aut alebo montuju televizory? preco musia ludia milionkrat stale naletiet tomu istemu typu ludi? preco o praci najviac s patosom a hrdinsky recnia ti, ktori ani sekundu nemakali v pote tvare na chlieb ale stale sedeli v kancli/kaviarni/"na narodnom, na vybore" ? lenin, gottwald, Marx, Fico, Blaha. este aj ten stalin bol akcnejsi, stal sa politikom az potom, ako mu zlyhala kariera profesionalneho zlocinca, tak musel sa dostat na vrhcol inak. aj Che bol akcnejsi a svoje socialne citenie nerealizoval v teplucku akademie, narodnej rady ci cyperskych/bruselskych konferencnych meistnosti, ale v polnej nemocnii, angolskej divocine ci stredamerickej dzungli. co takto zalozit druzstvo ci nejaky model ekonomickej demokracie a ukazat to, ako to funguje? aaaale nie, radsejnapisat dalsiu knizku a snivat, ze bude povinnym citanim pre kazdeho kovoobrabaca ci pekara.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. október 2012, 04:20
vystihol. Kto tu vačšinou okupuje tieto stránky a okiadza každého kde len môže. Námedzný pracujúci to určite nie je. Ten má iné starosti a na takéto dišputy nemá čas a asi ani internet. Ten v pote svojej tváre vytvára hodnoty, ktoré si niekto bezostišne privlastňuje, aby uživil seba i svoju rodinu. A ja na rozdiel od niektorých tu diskutujúcich viem o čom hovorím. Tak ako toho ťuťmasa, makačkara, prinútiť aby si našiel čas a zamyslel sa nad svojim osudom? Odborárski bosovia svoje zajtrajšky už majú, len ten roboš je od rána do večera kdekým ohlupovaný ako sa bude mať lepšie, keď ... A tu je priestor pre skutočnú ľavicovú stranu alebo hnutie aby si našlo cestu ako osloviť týchto ľudí. A čo myslíte komu týto ľudia uveria? Naša ľavica však sladko spí a dnešná vládna strana v skutočnosti len pozerá aby tomu nášmu banánovému kapitalizmu veľmi neublížila. Asi im urobím trošku vietor.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. október 2012, 04:39
"preco o praci najviac s patosom a hrdinsky recnia ti, ktori ani sekundu nemakali v pote tvare na chlieb ale stale sedeli v kancli/kaviarni/"na narodnom, na vybore" ? lenin, gottwald, Marx, Fico, Blaha. este aj ten stalin bol akcnejsi, stal sa politikom az potom, ako mu zlyhala kariera profesionalneho zlocinca, tak musel sa dostat na vrhcol inak. aj Che bol akcnejsi a svoje socialne citenie nerealizoval v teplucku akademie, narodnej rady ci cyperskych/bruselskych konferencnych meistnosti, ale v polnej nemocnii, angolskej divocine ci stredamerickej dzungli. co takto zalozit druzstvo ci nejaky model ekonomickej demokracie a ukazat to, ako to funguje? aaaale nie, radsejnapisat dalsiu knizku a snivat, ze bude povinnym citanim pre kazdeho kovoobrabaca ci pekara." jednokto

**********************************

V podstate máte pravdu jednokto. Aj keď Blahu nepovažujem za krčmového, či kaviarenského intelektuála, lebo by som ho zdegradovala na úroveň pakošov ako je Havran, Chmelár a spol. Aj keď mi to nepríslucha, skôr ho považujeme za prešpekulovaného kariaristického oportunitu, ktorého zámerom je drať sa v karieristický na vrchol smeráckej hierarchie. Uvedomuje si (na to je dosť chytrý), že medzi ideologický slepými smerákmi s pokúpenými diplomami, bude aj "jednooký" Bláha kráľom, najmä ak oddíte o dva roky Fico do Grasalkovičovho paláca, na ktorý si dlho "brúsi zuby"! Takto bude mať Blaha pre seba a rodinu na dlhé, dlhé roky postarané!

K tým kooperatívam a participatívnym družstvám, len toľko, že v Smere je to hotová fantasmagória, najmä s buržoázno-vykorisťovateľským pozadím Smeru! Viete si predstaviť, že by napr. druhý muž Smeru Robo Kaliňák mal prerozdeliť egalitárne medzi kuchárov, čašníčky a ostatných zamestnancov celý nahromadený kapitála? Vytvoriť akcionárov z vykorisťovaných proletárov? Ani náhodou! Jedine v tom prípade, že by ich opil "rožkom" tak, že by začali tvrdieš pracovať. Takto by sa výraznejšie zvýšila efektivita podnikania a zrástli mu výraznejšie zisky!

Navyše Blaha nemá managerské vedomosti a už vonkoncom žiadne skúsenosti, lebo pochádza z novinárskej rodiny.Takže on by nezaložil fungujúcu ani rodinnú farmu, nie to kooperatívu, či participatívne poľnohospodárske družstvo! Lebo ak by sa o to pokúsil, tak by to vyzeralo asi tak ako v tej televíznej Farme na Markíze!

Takže porovnávať, či tlačiť Ľuba Blahu do Guevarovej pozície je nonsens! Pretože jemu ide o socilny zmioer a nie revolučný boj za práva vykorisťovaných pracujúcich.

Blaha sa možno pokúsi s vypätím mohutného úsilia o prerozdelenie, či skôr odkúpenie od mega buržujov (mečiarovských, ex-SDĽ a ex-komunistických privatizérov) nejakých tých max. 10% akcií, aby radovým odborárom a proletárom zalepili nejakou náplasťou vidiny lepšej budúcnosti oči! A to bude asi tak všetko pre zabezpečenie sociálneho zmieru!!!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. október 2012, 05:01
vazeny laco, ja pracujem hoc kedy aj 12 hodin denne. klient sa nepyta preco projekt nieje hotovy v danu hodinu a nezaujima ho, ci mam chore dieta alebo ci mi prasklo vodovodne potrubie a zhanal som opravara ci sa to pokusal opravit sam. on ma tiez svoje terminy, svoje zavazky a ke je problem, mam ho primarne ja. ja sam so makal zo zaciatku aj rukami, pracoval vo firme na vyrobu vzduchotechniky, kde som montoval potrubia a vkladal do nich sklenenu vatu. potom som aj behal s furikom na stavbe centraly VUB, tam som si narobil take mozole ako svet. este aj na strednej som robil na mestskom urade, aj cez vianoce cez sivatky, ked bolo treba. mna ocinko neposlal studovat do moskvy za estebaka, my sme nic nepsrivatizovali, ja som si to musel vydriet a od proletarov sa dostat tam kde som. kym ini nahanali sukne ja som makal a studoval. teraz tito co nahanali sukne vsade vykrikuju, ze preco mam o nieco viac ako oni, ze mi to treba zdanit a zobrat. klasicka rozpravka o mravcekovi a cvrckovi. ja viem co to je praca a ze praci patri cest. len neviem, co to takto vedia pochopit aj kaviarenski revolucionari a akademicki lavicairi, ktori to sice tliachaju kade chodia, ale je to nejake falosne. patri cest ich praci? za tie prasule a mlatenie prazdnej slamy? aky je skutek? staci si pozriet hlasovania autora v parlamente za co vsetko hlasoval. a som namedzny pracovnik, aj ked kvalifikovany. a to je presne rozdiel medzi mnou a celou pereputou smerakov, kdhakov ci sdku-akov. mne stat zozerie polovicu platu hned pri vyplate a dalsiu cast na inych daniach. ja nemam kde si to uliat, ja nie som zivnostnik, nemam firmu, ja si nemozem vybrat platit odvody z minimalnych zakladov a potom vrieskat ze chcem rovnaky dochodok ako ti, co cely zivot davaju statu takmer polovicu zarobku hned vo vyplatny den.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. október 2012, 05:08
"A tu je priestor pre skutočnú ľavicovú stranu alebo hnutie aby si našlo cestu ako osloviť týchto ľudí. A čo myslíte komu týto ľudia uveria? Naša ľavica však sladko spí a dnešná vládna strana v skutočnosti len pozerá aby tomu nášmu banánovému kapitalizmu veľmi neublížila. Asi im urobím trošku vietor." laco

************************************

Laco aj vy máte pravdu a vystihli ste podstatu. Problém je v tom, že nie sú uvedomelí ľudia.

Pokiaľ sa aj nejaký potenciálny vodca nájde, tak si ho buržoázia rýchlo kúpi, ako sa to stalo pravdepodobne aj u Blahu! Viac ako 100.000 (s starých Sk) plat, privilégia neho a pre asistenta, služobné cesty a parlamentné prázdniny,... urobia svoje v prerode za oportunistu z pseudopotenciálneho vodcu ľavice.

Momentálne žiada ľavica na Slovensku nie je! To si musíme raz a navždy uvedomiť. Smer rozhodne nie je ľavicová strana, ale buržoázna stredová strana!

Politika KSS má charakter čuča z nevratnej PET láhve (sladký opiát kecami od ktorých bolí hlava)!

Ďuricová SDĽ - a to je čo? Strana na úrovní Novej Väčšiny Nory Mojsejovej!

Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
23. október 2012, 01:57
trochu odstupu od politiky burzoazneho parlamentarizmu by vam nazaskodilo, hadam netreba byt natolko konformny, dolezitejsie je ostat sam sebou...
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
23. október 2012, 09:24
okrem "obyčajného" rastu aj inkluzívny rast, rešpekt k hodnote solidarity, podporu dopytu, dubčekovskú ľudskú tvár, ekonomickú demokraciu a väčšiu podporu družstiev. Pri tom poslednom by som sa rád zastavil. Vykašlime sa zatiaľ v tejto veci na EU, tá nám v poľnohospodárstve viac škodí ako pomáha. Pomôžme si sami. Naše poľnohospodárstvo (postatná zložka družstevníctva) bolo totálne rozložené neslávne známym transformačným zákonom. Stačí ho zrušiť a obnoviť právny rámec poľnohospodárskeho družstevníctva v jeho pôvodnej podobe. Vytvoriť legislatívne aj materiálne podmienky pre fungovanie "nových Slušovíc" (tie "staré" nám závidel celý svet). A to je zatiaľ pre začiatok všetko - máte 83 hlasov, tak konajte!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. október 2012, 04:34
Ako presne si predstavujete fungovanie druzstiev? (Pokial mozno s minimom dotacii)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. október 2012, 05:36
Transformačným zákonom družstvá prestali byť družstvami. Podielnicke družstevné listy osvedčujúce spoluvlastnícky vzťah a podiel na riadení družstva sú cenné papiere volne obchodovateľné a teda robia z družstva v podstate akciovku. Družstvá musia byť družstvami (samospráva členov - 1 člen jeden hlas...), čo sa dá docieliť jednoducho legislatívnou zmenou daného právneho stavu. Pokiaľ ide o dotácie, práve "minimum dotácií" v SR zničilo našich poľnohospodárov, pretože iné štáty dotovali svojich viac. A keďže máme spoločný trh...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. október 2012, 16:53
len nemám čas reagovať - a najmä čítať
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. október 2012, 16:57
Vyšiel zborník SAV Svet v bode obratu, autori P.Dinuš, L.Hohoš, je tam i stať Otázky ekonomického modelovania ekonomickej demokracie, sú tam načrtnuté modely podnikov na báze samosprávy, i družstva.
Viete, čo je na tom zaujímavé - ak by niekto mal chuť tie modely uskutočniť, už by boli v TANAXE, v Slotexe, v Slovglas Poltár, prebudili by sa nielen poľnohospodárske družstvá, ale i výrobné ... však . načo? Nie je záujem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. október 2012, 16:14
Vytvoriť legislatívne aj materiálne podmienky pre fungovanie "nových Slušovíc" (tie "staré" nám závidel celý svet). A to je zatiaľ pre začiatok všetko - máte 83 hlasov, tak konajte! Imrich Juhár

**************************

Má to len jednu závažnu chybu! Smer má v parlamente 83 buržujov!

To má 83 vlkov začať budovať salaš a chovať ovce???

Čo by im nato povedali euroburžuji z PES? Čo by im nato

povedali sponzori z Penty, J&T, Poór, Široky a spol.???

Nechete rovno zakladať družstevné a podnikové banky?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. október 2012, 07:41
...Nemecku, Rakúsku atď.,atď... Len Slováci sú, ako vždy, pápežskejší od pápeža (u nás môže byť banka len a.s.). Takže ďalší podnet pre 83 sociálne cítiacich.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984