Z parlamentu: Minister Kažimír o dani z finančných transakcií

Daň z finančných transakcií je dnes veľká téma ľavice a viacero členských krajín únie potvrdilo záujem o jej zavedenie. V rámci Hodiny otázok v parlamente (18. októbra 2012) sa hovorilo aj o tejto téme.
Počet zobrazení: 2644
kazimir.JPG

Otázka poslanca Ľ. Blahu ministrovi financií P. Kažimírovi: „Nemecko, Francúzsko a ďalšie kľúčové štáty Európskej únie zavedú v dohľadnej dobe tzv. daň z finančných transakcií, aby zapojili do konsolidačného procesu aj finančný sektor, ktorý dnes akoby jediný zarábal na kríze, kým všetky zložky spoločnosti v Európe na krízu doplácajú. FTT (daň z finančných transakcií, angl. skratka FTT – pozn. red.) by mohla vniesť do konsolidačného procesu viac spravodlivosti. Aký je postoj Slovenska?“

„... Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. Financial transaction tax a to tak sa stalo na summite Ecofinu minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom, celkovo sa k iniciatíve na Ecofine napokon pripojilo 11 krajín. 7 členských krajín, štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním rady Ecofinu a 4 členské krajiny Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, to znamená transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisií so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch. Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu. Stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín.

Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 tisíc eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali by príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvótne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie. Slovensko z uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Toľko tá pripravená časť.

Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, aby umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takého, z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty. Buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo príjmom, vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov.

Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa nedá na G20, tak na úrovni 27, keď nie na úrovni 27, tak potom aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto rozhovory budú trvať naozaj niekoľko mesiacov, nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku a tak isto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť, treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z 27, ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky, alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh. V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie a viete, že aj o tomto sa tak isto vedú debaty a určite je to zaujímavejší, lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo 1 % z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup.“

Reakcia Ľ. Blahu na odpoveď ministra: „Ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď a chcel by som naozaj vyjadriť potešenie nad tým, že FTT bola prijatá. Je to dlhodobý projekt sociálnej demokracie v Európskej únii počnúc Rakúšanmi, Francúzmi, Nemcami (nemeckou SPD) a je to jeden z tých projektov, ktoré veľmi silne podporuje aj Európska komisia a naozaj podporuje tú spravodlivosť, ktorá je v tomto smere kľúčová aj z hľadiska konsolidácie. Ja by som len zdôraznil, že od začiatku krízy v roku 2008 štáty garantovali bankám financovanie v objeme 4 500 miliárd eur. Žiadať teraz naspäť od bánk a finančného sektoru, aby platili za transakcie 0,1 % a aspoň čiastočne splatili to, čo sme im my, štáty, dali, si myslím, že je náležité. Navyše - a to je moja otázka - môže táto daň z finančných transakcií odradiť finančných špekulantov a rôznych finančných predátorov a tým pádom prispieť k väčšej stabilite v rámci finančného trhu v Európskej únii... otázka je, či mi túto intuíciu viete potvrdiť? No a posledná poznámka: bavíme sa naozaj o 60 miliardách eur ročne, čo je taký základný odhad (výberu dane z finančných transakcií – pozn. red.). Hovorí sa aj o vyšších, aj o nižších číslach. To môže veľmi výrazne pomôcť konsolidácii v rámci Európskej únie. Treba zdôrazniť, že banky by naozaj mali platiť svoju daň za to, čo spôsobili v rámci krízy.“

Foto: http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/89676/Kazimir_Peter.html

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
25. október 2012, 18:39
No konečne!

Opatrnícky postoj vlády sa tu prejavil v tom, že od strachu, aby sme neboli mediálne popoťahovaní a našou opozíciou špinení, až teraz sa predstavitelia Smeru Sociálnej demokracie odhodlali v rámci trendu a snáh európskych krajín zaviesť túto daň.

Dávno je predsa známe, že zisky sa z drvivej väčšine už tvoria v takmer virtuálnej ekonomike globálneho sveta a ak na Slovensku firmy dosahujú zisky z výroby, obchodu, služieb, akejkoľvek produkcie, to je promile z toho, aké zisky sa dosahujú z finančných operácií, z kapitálových operácií, ktoré doteraz neboli nielenže zdanené, ale ani kontrolované...

Aj keď sú tieto dane teraz takmer smiešne, už to je pokrok. V čase, keď z finančných operácií tečú stomiliónové zisky v Eurách, keď krajina nemá na verejné výdavky a pomaly ani na plnenie spoločenských funkcií štátneho organizmu, kdejaký zasran na burze zo dňa na deň iba klikaním na oprávnený fiškálny systém zarába miliardy, ktoré ani nemá ako v reálnom svete minúť.
Nehovorilo sa tomu kedysi, že to boli kreatúry, netvory?

Dobre, ubrzdím svoje emócie, detičky zbierajúce centíky do pokladničiek pred supermarketmi "na humanitu" by mohli stratiť prácu, ak sa ukáže, že i minimálne zdanenie fiškálnych transakcií prinesie masu peňazí tak potrebnú pre zabezpečenie verejného života nášho spoločenstva. ...

...a až potom ľudia precitnú a objaví sa hnev, prečo to nešlo doteraz...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. október 2012, 10:05
Tiez som zvedavy, ako to dopadne... Ci vobec budeme schpni z toho cosi vytrieskat
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
29. október 2012, 15:53
My obyčajní ľudia by sme si mali vybrať peniaze z bánk a vytvoriť finančné inštitúcie, ktoré by slúžili na ich bezpečné uchovanie a investície len do reálnej Slovenskej ekonomiky (najlepšie miestnej). Śtát a verejný sektor by mal uložiť všetky peniaze do NBS.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. október 2012, 04:23
okrem toho " až potom ľudia precitnú a objaví sa hnev, prečo to nešlo doteraz... " Neprecitnu a neobjavi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. október 2012, 04:28
Sukromne banky by mali byt len doplnkove ,ktore podliezaju statne kvalitou a cenou.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
31. október 2012, 07:31
skutocny dovod snah o zavedenie europskej dane z financnych transakcii je to, ze maoisti vo vedeni EK maju problem s tym, ze nemaju vlastny rozpocet. uz viac rokov musia celit tlakom statov, ktore by im radi okresali ich prispevky a pochopitelnych pricin. ked je priza, kazdy dvor okresava donacie pre svojich sasov. preto maoisti hladali vlastny zdroj prijmov a prisli na spasny mapad zviest sa na terejsje vlne. skasnu banky, ako ze preto lebo boli zle zle zle deti, ale prijem by siel priamo do europskeho rozpoctu. tam by sa rozplynul. ako to pomoze tym, ktori trpia krizou, to je uloha pre pisalkov, aby to odovodnili. na toto nestaci robit komentare a clanocky na zaklade tlacovych sprav, ale treba trosku poznat fungovanie EK, sily ktore sa tam stretavaju a motivacie. ale nevadi, ucel splneny.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
31. október 2012, 07:35
sympatizujem s vasim napadom. mate na to legitimne pravo. tak by to malo byt. ludia by mali reagovat, ak s niecim nie su spokojni. kludne by mohli vybrat peniaze z bank a skusit si zalozit svoju sporitelnu ci komunalnu banku. v rakusku je ich na kazdom kroku plny kybel, hlavne pod alpami. nechcem vas vsak sklamat, vas napad je ale rydzo kapitalisticky a splna vsetky znaky klasickeho kapitalizmu. gratulujem. len ten pojem kapitalisticky nehovorme nahlas, lebo ideovi kolegovia vam to zatrhnu a donutia vas dat prachy do statnej banky kde sa stratia. videli sme vela pripadov (zagooglujte ake banky riesil fond ochrany vkladov)
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
31. október 2012, 07:45
kolektivna vina. to ze nase banky sposobili svetovu krizu je asi tak pravdive ako to, ze sposobuju flaky na Slnku. no nikoho nezaujima. poslancovi to nevadi, ved triedny boj vedeny od stola v kaviarni ma v krvi. chybaju love na karneval, tak sa osklbe prvy kto pride na ruku a dnes sa upaluju tieto carodejnice. ved aj v saleme sa rozputalo peklo upalovania kvoli pozemkom. kolektivna vina. tot zakladovy kamen bolsevickeho ponimania spravodlivosti. a mozte na to vziat jed, ze bankovy odvod je len sposob ako zaplatat diery v rozpocte, tie kydy o spravodlivom znasani nasledkov viny atd su len kydy tych, ktori boli kupeni a su plateni za to, aby toto vymyslali a tliachali. a co telekomy a ine velke firmy? co spachali? to sklabanie a filozoficka dymova clona je objektivny fakt, ktory je pozorovatelny pre kazdeho kto je trosku vo veci doma je to notorieta a nikto sa ani nasnazi to popriet. akurat sa pri tom vyuziju popripade aj ti, ktori fakt veria veci a naozaj si myslia, ze ide o splatenie kolektivnej viny. kazda doba pozna takych.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984