Ľudia ako ovce, ovce ako ľudia
Skončilo sa reklamné ubezpečovanie analytika, študentky, spisovateľa, herečky, speváka, dôchodkyne a ďalších, že nie sú ovce. Nemýlili sa. Nevyzerali na ne, hovorili ľudskou rečou, aj keď ako papagáje všetci opakovali to isté: „Nie som ovca!“ Divácke reakcie boli tiež rôzne. Od úsmevu a súhlasu, aké je to vtipné a výstižné až po odmietnutie, že je to hlúpe a uráža tých, ktorí majú iný názor ako reklamné „neovce“. Kto si prečítal slogany na odporúčanej webovej stránke komerčnej poisťovne, mohol veriť i neveriť vlastným očiam.
Citujme ich: „Chcete mať možnosť výberu zdravotnej poisťovne? Áno, nechcem byť v stáde oviec, chcem sa rozhodovať sám.“ Alebo tiež: „Nechceme jednu zdravotnú poisťovňu, nie sme stádo oviec. Vieme si vybrať aj sami.“ Mediálne posolstvo ovčej kampane bolo jednoduché: Viac zdravotných poisťovní - to je výber, rozhodnutie, ľudia nie sú v stáde oviec; jedna poisťovňa, teda žiadny výber ani rozhodnutie, to je stádo oviec.
S istým sarkazmom - ovca ako logo kampane mohla zvádzať tiež k úvahe, či sa zdravotná poisťovňa pre ľudí netransformuje na veterinárnu a preto si treba hľadať inú. To, čo malo byť fórom, výhrou, mohlo byť vo výsledku hrobom, prehrou. Prešľapov však bolo viac.
Prešľap prvý - netolerantnosť
Symbol - ovca. Prečo práve ona? Že žije v stáde, je plachá, dá sa zavracať psami a nechá zožrať medveďom? Či preto, že je „národným“ symbolom domáceho úžitkového zvieraťa a všetko, čo je slovenské, je hodné iba posmechu a pohŕdania? Nie sú vo zvieracej ríši iné, poslušnejšie, ba i sprostejšie a smiešnejšie tvory na kampaň výberu z viacerých zdravotných poisťovní? Ľudová pieseň z Liptova „Ovečka, ovečka, trojaký úžitok, hej žinčička, bryndzička, tretia kabanička“ je potom podľa textu pre človeka, jeho výživu a zdravie užitočnejšia ako tí, ktorí vyprodukovali o nej mediálne sprostosti. Sú si istí „tvorcovia“ kampane, že sa nedotkli náboženského cítenia, pre ktorých je ovca úplne iným symbolom? Čo tak Evanjelium podľa sv. Lukáša o stratenej ovečke, keď pastier zanechá deväťdesiatdeväť a ide hľadať jedinú, stratenú. Nájde ju, prinesie domov, vráti medzi ostatné - do stáda. Ovečka ako podobenstvo pokánia, odpúšťania a neopustenia hriešnika. Košiar a stádo ako nádej, istota, cieľ veriaceho. Pridajme vianočné sviatky s jasličkami, betlehemami, v nich tiež nechýbajú ovce. A modlitba ako prosba Baránkovi Božiemu, ktorý sníma hriechy sveta a má sa zmilovať nad nami - je tiež len náhodná?
Prešľap druhý – neznalosť
Takže - stádo. V kampani znevažované organizované spoločenstvo. To, na čom je založený svet prírody. Žijú v ňom nielen ovce, ale i dobytok, opice, slony, antilopy, mustangy, delfíny i veľryby a iné tvory. Poskytuje ochranu mláďatám, znamená istejšie zadováženejšie potravy, sú v ňom vytvorené sociálne vzťahy a generačné väzby.
Naši predkovia žili v takých istých spoločenstvách ako lovci zvierat a zberači plodov. Historici, etnografi píšu o stáde, že súžitie v ňom, nutnosť vzájomnej spolupráce sa stali základom rozvoja ľudského intelektu a reči. Tu sú korene noriem správania, morálky, kultúry. (I keď so stádom dobytka by v klipoch pri výrokoch Nie som krava či Nie som hovädo niektorým nemuseli diváci uveriť, že nimi naozaj nie sú...) Príroda je pestrá, sú i zvieratá, ktoré nežijú v stáde, tlupách, svorkách, kolóniách. Žijú osamelo, alebo v páre. Tiger, krtko, medveď. Ale aj somár, neodborne osol. Equus asinus. Pôvod má ázijský, tiež žil v stáde, časom sa „oslobodil“. Osamostatnil. Je z neho domestikovaný nepárnokopytník. Užitočný človeku, unesie až 300 kg bremeno. Je vzdorovitý, sám rozhoduje, či sa pohne alebo nepohne z miesta. Má na výber. Keď však sa zatne, ani výprask bakuľou nepomôže. Tiež použiteľný na reklamnú kampaň, ibaže s opačnou pointou ako klip s ovcou. Za švajčiarsky honorár (nie dôchodok) by vychytený herec z televíznej obrazovky presviedčal poistencov: „Už som sa rozhodol. Svoju poisťovňu som si vybral sám. Nechcem byť v stáde oviec. Som predsa somár.“
Prešľap tretí - splietanie
V kampani sa s obľubou zaklínajú čísla jeden, jedna, jediná. Veď kto by sa uspokojil len s jednou značkou mydla, s jedným druhom topánok, ako sa argumentuje na webovej stránke o ovci. Vraj to platí aj o poisťovniach. Porovnanie topánok a mydla so zdravím, t. j. s celým systémom starostlivosti oň, splietanie spotrebných vecí s hodnotou zdravia svedčí o mentálnom vulgarizme, a nie tvorivom intelekte. Keď však výber z viac druhov mydla, topánok, zdravotných poisťovní, prečo nie aj výber z viacerých právnych poriadkov? Na Slovensku by ich bolo päť, desať... Občan by si vyberal, podľa ktorého chce mať práva a podľa ktorého povinnosti. Čo mu viac vyhovuje. To isté by bolo s daňovými systémami. Aj prezidentov by sme mohli mať viac. Aj vyše sto. Tiež premiérov. Slováci by si vyberali z desiatich - pätnástich vlád. Mečiarovu, Dzurindovu, Ficovu, Figeľovu a i. Rozhodli by sa pre tú, ktorá chce od nich čo najmenej, aby im dala čo najviac. V sľuboch. Ako zdravotné poisťovne v kampaniach.
Prešľap štvrtý - ďalej od nosa
V šestnástich krajinách EÚ je iba jedna zdravotná poisťovňa. V Dánsku, Írsku, Luxembursku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku, Švédsku, Maďarsku, vo Veľkej Británii, a i. Tak je v systéme ich zdravotníctva ako verejnej služby. Žiadne individuálne rozhodovanie, žiadny výber. Potom vo filozofii mediálnej kampane na Slovensku Nie som ovca! je namieste otázka: Žijú v týchto krajinách aj ľudia či len ovce? Alebo ak tam sú i ľudia, žijú v stáde s ovcami? Sú to ešte štáty podľa medzinárodného práva alebo to je iba šestnásť stád...? Aby však ovčia kampaň na Slovensku mala úspešnú bodku v boji proti jednej zdravotnej poisťovni, mohli by jej „tvorcovia“ angažovať niekoho významného z týchto šestnástich štátov-stád. Na prezentáciu všetkých by postačil jeden klip. Spoločný. Účinkovali by v ňom princovia a princezné, následníci trónov v monarchiách, hokejoví majstri sveta zo Švédska, futbaloví zo Španielska, slávne talianske herečky, nositelia Nobelovej ceny a iní, iné. Svorne by tvrdili do kamery: „Máme len jednu zdravotnú poisťovňu. Nemáme právo výberu, rozhodovania. Sme v stáde.“ Na záver klipu by každý sám za seba nahlas, zreteľne a vážne v rodnom jazyku vyslovil: „Som ovca!“ Po takomto vyznaní európskych pomazaných hláv, o ich premene z človeka na zviera, by sa už nik na Slovensku nedomáhal iba jednej zdravotnej poisťovne. Navyše, ak by nebola komerčná, ale verejná. Bez „posvätného práva“ na zisk.
A práve oň ide. O desiatky miliónov eur ročne od poistencov do súkromnej poisťovníckej kešene. Aspoň tak je to doteraz...
Vyšlo v Petržalských novinách, č. 22/2. novembra 2012
Foto: Archív PN
Reagujte na článok
Komentáre
************************
Prejavilo sa to v úpadku úrovne zdravotnej starostlivosti a v jej dostupnosti!
Napr. V B.B. kraji sa za smeráckeho poslanca NR SR a župana Murgaša rozkradlo a zdevastovalo niekoľko zravotníckych zariadení (žiarivým príkladom je napr. poliklinika v Poltári). Takže tu nemajú ani pravicoví socialisti žiaden vplyv na záchranu verejného, či skôr národného zdravotníctva.
Spomínam si, že počas štrajku lekárov, kedy podali hromadne výpovede prebiehala podpisová petícia za záchranu verejného zdravotníctva. Ako to skončilo a čo sa zlepšilo? Nič a njako, len pár ľudí si vylepšilo renomé na Súmračnej, ktorí to organizovali (Blaha st., Orosz, Staněk). Mladý Blaha sedí v parlamente, Staněk je poradcom premiera a v všetko ide v starých koľajach, dokonca horšie ako za Radičovej vlády. Príkladom sú zanikajúce pohotovosti napr. aktuálne v B. Štiavnici a pribudnú čoskoro iných mestách!
Takže na pohotovosť budú nutení viacerí cestovať 35-50 km, pritom napr. cez weekend vôbec nebudú chodiť vlaky a autobusy. Zoberte si príklad Štiavničana, ktorému zrušia na budúci rok vlakovú dopravu do Hronskej Dúbravy, takže sa do Zvolena na pohotovosť sa nebude mať ako dostať! Ak je chudobný, ktorý nemá auto a taxík si nemôže dovoliť, tak praktický nebude mať nárok na pohotovosť, lebo ju nebude mať ako využiť! Lenže bude nútený si platiť nemocenské poistenie, ktoré nebude mať ako využiť, lebo si to nebude môcť dovoliť! A to už nehovorím o nezamestnaných, po ktorých ani "smerácky pes neštekne"!