Česká politika a budúcnosť žurnalistiky

Počet zobrazení: 2900

V Česku som vojenčil, mám tam rodinu i kamarátov, manželka pochádza z južnej Moravy, takže ma nikdy neprestala zaujímať ani česká politika. To, čo sa však v súčasnosti deje, na politickej a spoločenskej scéne u našich susedov, nepovažujem za normálne. Mám na mysli predovšetkým spôsob, akým vyhodnocujú situáciu vo svojej krajine médiá a ako sa správa spoločenská a kultúrna elita tohto národa. Vedel by som to rozchodiť alebo prehltnúť, ak by sa všetko to svinstvo odohrávalo v rôznych diskusiách na internete, pod hlavičkou aj mienkotvornej tlače, pretože si myslím, že tento priestor bol zavedený iba kvôli tomu, aby sa tu mohli ľudia navzájom urážať, špiniť a ponižovať. Ak by im bola táto možnosť odobratá, rozliezli by sa so svojou tvorbou, po plotoch, vagónoch, fasádach domov, podchodoch alebo verejných záchodoch. Aj tak je tam takýchto „literátov“ dostatok, no bolo by ich ešte viacej. Ak sa však začína podobná „literatúra“ šíriť už aj na stránkach mienkotvornej tlače a začnú sa tam objavovať informácie podobného druhu, je to už skutočne na pováženie. Myslím tým také citáty niektorých známych osobností, že Zeman je hulvát, klamár, gauner, že má viac ako iba otcovský vzťah so svojou dcérou, že na hrad sa dostal iba vďaka červeným a hnedým prasatám, ktoré ho volili... Viac ako stovka známych osobností verejne vyhlasuje, že riadne zvolený prezident nikdy nebude aj ich prezidentom, to už je podľa mňa nielen urážka prezidenta, ale je to aj pohŕdanie demokratickými a slobodnými voľbami, ktoré sú základom každej demokracie. Akoby to bola predzvesť toho, akou cestou sa v budúcnosti budú uberať médiá a žurnalistika.

Nedávno prebehla médiami správa, že v Maďarsku odsúdili prvého páchateľa, ktorý popieral holokaust. Bolo preukázané, že porušil zákon, keď verejne popieral niečo, čo sa skutočne stalo. Aj u nás platí takýto zákon a platí aj zákon o popieraní zločinov komunizmu. Pokiaľ viem, nikto ešte tento zákon neporušil, bol by totiž hlupákom, ak by sa nechal zavrieť do väzenia kvôli takémuto popieraniu. Predsa však v súvislosti s týmto zákonom, ktorý poslal do parlamentu na schválenie pán Osuský, mám jednu pripomienku. Stalo sa to v období, keď princ William absolvoval svadobnú cestu, so svojou princeznou. Vtedy toho boli plné médiá a verejnosť si ani len nevšimla, že bol prijatý takýto dôležitý zákon. Potom sa zasa písalo a vysvetľovalo o veľmi vysokých pokutách pre motoristov a zdôvodňovali to na stránkach tlače nielen policajti, ale aj právnici, advokáti i sudcovia. O „Osuského zákone“ sa vtedy zasa  popísalo iba málo, akoby to verejnosť nemuselo až tak zaujímať. Mám taký pocit, že ešte aj dnes táto verejnosť o spomínanom zákone vie iba veľmi málo. Veľmi málo vie o tom, čo všetko môže človek na túto tému povedať, aby sa nedostal pred nejakého akčného vyšetrovateľa alebo prokurátora. Porušujem zákon aj vtedy, keď si pri pive s kamarátmi zaspomíname, že za našich mladých rokov sme všetci chodili do práce, že sme cestovali takmer zadarmo na týždenne robotnícke lístky, že v lekárni sme neplatili za lieky... o tom sa s nami nikto neporozprával.

Všeličo človeku preletí hlavou, ak sa mu dostávajú do uší, podobné informácie. Na jednej strane je zákon, podľa ktorého, ak niečo popieram, ma môžu zatvoriť, na druhej strane, ak popieram výsledky volieb, teda základ demokracie, nič sa nedeje. Nech mi je odpustené, že si kladiem aj takúto  otázku: Ako je možné, že človek, aj keď je to známa osobnosť, si dovolí verejne označiť 2 milióny 700 tisíc voličov, ktorí dali hlas Milošovi Zemanovi, za červené a hnedé prasce? Veď je to jasné pohŕdanie slobodnými a demokratickými voľbami. Človek má chuť im odkázať, že to oni sa chovajú ako prasce, ktoré uznávajú iba vlastnú vôľu a život podľa vlastných predstáv. O tom, ako pohŕdajú výsledkami volieb študenti, ktorí uštvali demokraticky zvolenú ženu do funkcie v školstve, sa už nebudem ani rozpisovať.

O nič lepšie to však nevyzerá ani v našich končinách. Priam som sa zhrozil nad názorom jedného diskutujúceho - "Chválabohu, že už vykapali babky, ktoré volili Mečiara." O tom, že jedny najrozšírenejšie noviny na Slovensku, urobili zo svojho prezidenta, najhlúpejšiu celebritu tiež sa nebudem rozpisovať. Len neviem stráviť, ako je možné, že aj pred kamerami dnes vykričí jeden poslanec inému, že je gauner, zlodej, podvodník alebo hlupák  ...a nič sa nedeje, nikto sa už pri takýchto nadávkach ani len nezačervená. Dnes je to už úplne bežné vyjadrovanie, akoby to nebola žiadna urážka. Kedysi to bol takmer smrteľný hriech ak niekto bezdôvodne takto osočoval svojho blížneho. Ešte celkom nedávno jedna pani aj na strakách Slova takmer denne sa v diskusiách o voličoch Smeru-SD nevyjadrovala inak ako o tupovoličoch. Viac ako milión ľudí bolo v jej očiach tupcami a verejne ich takto urážala. Obávam sa, že aj toto je predzvesťou toho, ako budú v budúcnosti vyzerať naše médiá a akou cestou sa bude uberať žurnalistika.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984