Keď zlyháva svedomie

To, čo sa deje na Slovensku v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora, nemá obdobu a prekračuje už hranice krajiny. Toľko protichodných názorov na jeho zvolenie alebo nezvolenie tu ešte nebolo a obyčajný človek sa v tom už nevyzná. Nielen on, ale aj vzdelaní právnici, politológovia, novinári... si protirečia a nemajú v tom jasno. Po posledných informáciách súvisiacich s touto témou je však každému jasné, že k dohode medzi opozíciou, prezidentom a vládnou stranou Smer-SD tak skoro nepríde. Ide o to, že na svetlo sa dostali výpovede niektorých poslancov na generálnej prokuratúre, ktoré nesvedčia o tom, že naši zástupcovia v parlamente volili tak, ako im radilo ich - svedomie a vedomie. Naopak, ako informovali 21. februára médiá, postupovali podľa vopred dohodnutého „kódu“, hlasovacie lístky v tajnej voľbe si značkovali a potom boli rýchlo skartované. Tušili sme síce prečo, no zákon vraj nikto neporušil.

O voľbe generálneho prokurátora a jeho nevymenovaní sa toho popísalo a povedalo priveľa, takže by som iba opakoval to, čo už predo mnou povedal niekto iný. Znova však v tomto prípade narážame na  „vedomie a svedomie“ našich zástupcov v parlamente, podľa ktorého hlasujú, alebo by mali hlasovať, o všetkých dôležitých veciach. Zdá sa, že aj v tomto prípade to zlyhalo, tak ako im zlyhalo pri rozhodovaní o privatizácii, rozpredávaní majetku, likvidovaní zdravotníctva, poľnohospodárstva... Od tých čias im už neverím a neverím ani ich „vedomiu a svedomiu“. Vždy sú za ich rozhodovaním totiž nejaké konkrétne dôvody, ktoré ich robia poslušnými voči svojim straníckym „bosom“, voči tým, na ktorých záujmy v parlamente dohliadajú. Aj výpovede exposlanca z Most-Hid pána Igora Sidora, exposlanca za KDH Andreja Ďurkovského a Vladimíra Matejku zo Smeru-SD nám napovedajú o praktikách, aké sú bežné vo vysokej politike. Napokon, exposlanec Igor Sidor to povedal podľa zápisu na generálnej prokuratúre celkom jasne - Nebol som vnútorne stotožnený s takýmto postupom, no urobil som to...

Na nás, obyčajných smrteľníkov, nebude mať tento príbeh z prostredia politickej elity žiaden mimoriadny dopad, pretože sme už dávno tušili, že vo vysokej politike o podobné „švindle“ nikdy nebude núdza. Teraz prídu k slovu novinári, politici, politológovia... bude sa o tom hovoriť a písať, bude sa popierať a vysvetľovať... dovtedy, dokiaľ tento „švindeľ“ nebude  prebitý iným „švindlom“. No a to „svedomie a vedomie“ je vraj iba malé, neviditeľné zrniečko, skryté kdesi v záhyboch mozgu. Vedel o ňom už kráľovsky otvárač lebiek Sinuhet, no nikdy sa mu ho nepodarilo nájsť, hoci otváral hlavy vysokým egyptským hodnostárom i obyčajným ľuďom z plebsu. Veľa sa o tom nevie ani v dnešných časoch, hoci by nezaškodilo toto zrniečko v hlavách našich volených zástupcov občas aj premerať a zvážiť.