Nastal čas prehodnocovať minulosť
piatok 08. marec 2013Čas prehodnocovania minulosti
Žijeme akoby DEJÁ VU. Máme jedinečnú možnosť prežiť to isté, čo naši rodičia, ktorí zažili odchod Stalina či Gottwalda, alebo možno jemnejšie, odchod iných socialistických vodcov východoeurópskych krajín.
Odišiel Hugo Chávez. A má tu zostať navždy, chcú ho nabalzamovať a vystaviť.
Viete, po tých všetkých antikomunistických výpadoch a znevažovaní socialistickej minulosti už človek pri tejto informácii zostane v strehu: “čože sa to len deje v tej Venezuele“? Azda tam nebol ten zlopovestný „kult osobnosti“? Takže, Chávez bol diktátorom? Isteže, veď znárodňoval kapitalistom priemysel a ropné bohatstvo.. Takže všetci predstavitelia krajín, ktorí znárodňujú, sú diktátormi? Saddám nič neznárodňoval...doparoma, to je ale zmätok v mladej duši, však?
Lenže ja si nemyslím, že Hugo Chávez bol diktátorom. Dokonca som k môjmu počudovaniu počul o ňom po jeho smrti teraz množstvo skôr pozitívnych informácií a po celom svete, ak to nebola len opatrná diplomatická slušnosť, veľa pozitívnych hodnotení a emócií. A Hugo Chávez pritom budoval vo Venezuele socializmus. Povzniesol chudobné vrstvy a účinne zabránil svetovým korporáciám v drancovaní národného majetku Venezuely. Očakával som teda skôr jedovité masmediálne ohovárania a očividnú radosť západných politikov nad tým, že „diktátor je mŕtvy“.
Osobne mi je skôr ľúto, že Chávez nemal čas dokončiť svoju predstavu o socializme v 21.storočí. Ono, v Latinskej Amerike je tých vedúcich osobností a tých krajín, čo sa snažia o socializmus, viac, ale bolo málo správ o tom, ako sa darí a ako im to ide.
A teraz to dejá vu:
Videl som cez tv-prenosy davy smútiacich a plačúcich ľudí v uliciach Venezuelských miest. Pripomína mi to dobové zábery zo Stalinovej smrti, dobové zábery z pohrebu Klementa Gottwalda. Tak ako je to? V tom čase, keď pomreli títo muži, ak za nimi skutočne národy smútili, to skutočne títo muži konali iba zlo? Zlo, ktoré slúži antikomunistom trvale a stále na možnosť pošliapavať myšlienky socializmu vždy, keď sa o socializme zmienime?
Ako to teda je? Je Hugo Chavéz nejaký iný fenomén? Alebo si konečne už musíme uvedomiť, že v našej pozápadnelej východoeurópskej spoločnosti sa tak zažral antikomunizmus do každého z nás, že podozrievame ešte aj vďačných smútiacich Venezuelčanov z „nezákonného“ kultu osobnosti, či Cháveza z diktátorovania zodpovedného za smrť státisícov? Ako to bolo? A kam sme došli, že sme sa nechali za tie roky tak ušliapať, že zo socialistických vodcov, ktorí netliachali, ale uskutočňovali socialistické myšlienky v praxi, urobil antikomunizmus exemplárnych zločincov?
Ešte nevieme, uvidíme, čo bude nasledovať. Či sa Venezuele podarí ísť nekapitalistickou cestou využívania vlastného národného bohatstva, alebo to postupne padne do rúk ( krvavo či kolaboráciou) nadnárodným globálnym korporáciám. A aké POTOM bude hodnotenie Huga Cháveza.
Ako hovorím, prežívame dejá vu a môžeme možno konečne začať prehodnocovať aj našu vlastnú socialistickú minulosť. Pretože to, čo robil Chávez proti globálnemu kapitalizmu, je podobné tomu, čo robili socialstickí vodcovia vo svojich krajináchj proti vtedajšiemu kapitalizmu voľného trhu. Rozdiel je iba v uhle pohľadu, však?
Viac od autora
Komentáre
Pavol Hardoš s hlúpou tvárou
Peter pozri na web "je to tak" a skús dočítať do konca príspevok nejakého mladého politológa Pavla Hardoša, tu je adresa:
http://www.jetotak.sk/svet/chavizmus-sbravcovou-tvarou
je to niečo tak ukrutne ukrutné, že vydavatelia ani neprispustili diskusiu. Už len ten primitívny názov. Nemalo by sa mu to prepiecť (názorovo).
Peter, súhlasím s napísaným.
Áno, aj ja som zaregistroval, ale na Blisty.cz, myšlienku Petrar Hardoša - úctou k demokracii, vláde prava a ľudskej slobode vôbec netrpel. Je to otrasné, takýto človek si zaslúži nakopať len do zadnej časti tela:-). Akoby napr.režim v Čechách či na Slovensku sa mohol chváliť nejakou úctou k vláde práva, či ľudskej slobode a demokracii. Blisty.cz neraz písali o stave právnej anarchie v Cechách, keď bežný človek je bezmocný, neschopný dovolať sa vlády práva a spravodlivosti. Ak slovenský minister povie, že konské mäso dovážala na Slovensko garážová firma, ktorej vlastník je neznámy a nevystopovateľný, o akej vláde práva možno hovoriť aj na Slovensku?
K demokracii. Je dokázané, že venezuelský systém je demokratický. Ale čo chcem zdôrazniť, keby sa aj stal diktatúrou proletariátu, treba jasne povedať, aže DP je len výrazom a odrazom totality kapitalizmu, áno, paradozne aj liberálno-demokratického kapitalizmu. Jeho neochoty pripustiť vznik a existenciu nového systému, čo potláča vojenskými akciami, ekonomicky, politicky. Aj liberálno-demokratický kapitalizmus je len systémom zlatej klietky,vo vnútri ktorej sa človek relatívne slobodne môže správať, ale klietku opustiť nemôže. Takže hovoriť v Európe o ľudských slobodách, ktorá nepripúšťa existenciu pokrokovejšieho systému, ktorý by zodpovedal súčasným potrebám ľudí,, je smiešne.
A je smiešne hovoriť o demokracii, slobodných voľbách, ak človek sa môže najesť iba raz dennne. K čomu je mu možnosť isť raz za štyri roky k voľbám, ak je hladný.
s tym prehodnocovanim minulosti to nie je az tak horuce - pokial si clovek zachoval svoju integritu. ale ze "deja vu", to suhlasim, opat sa niekde opakuje "nasa" historia, mame ju moznost vidiet nazivo...
mozno dokonca o nejakych 50 rokov - pokial sa ludia budu mat dobre a u susedov budu plnsie vyklady, tak naletia na abstraktne reci o slobode a demokracii, ako sme naleteli my...
co sa tyka zmienovaneho clanku na jetotak.sk, tak by som trochu poopravil pana Schwarza - vobec tam nejde o rozumny zasah aministratora fora, bolo to nevyhnutne vzhladom na velke mnozstvo zapornych reakcii k clanku pana Hardosa s bravcovym rozumom - oni takto postupuju vzdy - diskusiu ktora sa im nehodi jednoducho vymazu a clanok ktory sa im hodi nechaju...
Dalsi blog od autora s ktorym vo vacsine suhlasim. Tiez suhlasim s komentarmi od MA a AB. Dovolim si iba jednu poznamku. Nemyslim si, ze minulost bola socialisticka. To bol podla mna iba v mnohych oblastiach diletantsky pokus. Ten skolaboval zasluhou ludi vo vedeni spolocnosti, ktore svojou polovzdelanostou nielen v Marxizme sposobilo , ze tento "model" skolaboval. Skoda. Mozna v buducnosti...ja osobne v to verim. S pozdravom
Prof. Emil Kormuth, Durban, Juzna Afrika
Aj socializmus sa môže meniť, dôležité je, aby v ňom boli a fungovali princípy sociálnej spravodlivosti
Ďakujem, Emil, ak Vás tak familiárne môžem osloviť, pán Kormúth. Vlastne ste mi teraz nahrali, že už dlho chcem vysloviť názor, že tých podôb socializmu bolo, je a bude veľa. Nie je to žiadna unifikovaná spoločnosť, ako ňou strašia pravičiari.
Jednou z podôb socializmu bol anglický pokus o socialistickú cestu v roku 1945, keď britská Strana práce ( vôbec nie marxistická) prekvapivo drvivo vyhrala voľby a zavádzala so súhlasom verejnosti priamo socialistické princípy do ekonomiky i spoločenského života. Znárodňovali banský priemysel, železnice, dokonca Bank of England, vytvorili dodnes fungujúci systém National Health Care ( systém národného zdravia), zákonmi zabezpečili opatrenia proti chudobe, toto všetko sa dosť ťažko liberálnej pravici likvidovalo počas studenej vojny a až thatcherizmus to zlikvidolval všetko. O tom je aj vyznamenaný dokument nestora anglickej dokumentaristiky Duch roku 1945, The Spirit of 45, ktorý bol na Berlinale vyznamenaný, grá sa od 15.marca v kinách mimo postkomunistického sveta, aby náhodou nikoho neinšpiroval.
A ja si myslím, že je to uhol pohľadu. Z uhlu pohľadu Rusov, Sovjetov, sme boli pre nich príťažlivým vzorom "západného socializmu" a Československo bolo pre Sovietov čosi ako "svetlá radostná budúcnosť"...
Môj názor je, že ak aj dnes v roku 2013 chceme hovoriť o socializme, mali by sme ľuďom osvetovo vysvetliť, že socializmus je o ich lepších platoch a spravodlivejšom prerozdeľovaní hospodárskeho výsledku, že socializmus je o dostatku verejných financií na všetky spoločensky potrebné verejné služby od školstva cez zdravotníctvo až po verejnú dopravu a verejnú bezpečnosť, že socializmus dnes je o tom, že prestane vznikať "trieda bezdomovcov" a sociálne odkázaní a sociálne neprispôsobiví ľudia dostanú systematickú pomoc pre vybŕdnutie zo svojho zúfalstva.
Toto je socializmus 21.storočia. A veľa z toho zafungovalo i v našom socializme, i keď bol samozrejme deformovaný, otázkou je, nakoľko zvnútra a nakoľko pod tlakom studenej vojny, o ktorej existencii dnes už nikto nepopiera, že tu bola.
Nestor anglickej dokumentaristiky sa volá Ken Loach a na Berlinale zažil "standingovation" za dokument Duch roku 1945, The Spirit of 45, ktorý sa u nás rozhodne premietať nebude. Či?
Suhlasim s autorom, ale stale nie som si isty, ci to co bolo do r. 89 bol "nas socializmus", alebo len urcita forma pragmatickeho statneho kapitalizmu s vynutenymi socialnymi prvkami v ramci sutaze dvoch politicko/ekonomickych blokov. Neviem si urcit "hranicu" vynuteneho a skutocneho pokusu o socialisticku cestu. Ale ta dilema bude asi sposobena mojim nedostatocnym vzdelanim v ekonomickej oblasti. Necham sa rad poucit!
"Náš socializmus" do roku 1989 mal korene niekde po prechode frontov 2.svetovej vojny 1945
Príjemné Veľkonočné sviatky, Emil, v mojom veku už popolievam dievky v domácnosti a som doma, takže sa môžem venovať spoločensk-politickým koníčkom:
Nepoučujem, ba dokonca si po svoje tvrdenie idem za prameňom, ktorý je dostatočne antikomunistický a dostatočne český, aby som zdupľoval overenie toho tvrdenia v nadpise:
Je to kniha "Potručený lev, aneb Soumrak, noc a svítání doruda" od Zdeňka Čecha, spisovateľa a publicistu cca z mojej generácie, ktorý sa venuje populárnou formou série kníh "Drsný střed Evropy" doslova povídáním o historii, je to skôr beletria než úplná faktografia, ale rozumne objasňujúca "tretí rozmer" histórie - ľudské pohnútky, záujmy a spletitosť osudov...
Tu v knihe sa veľmi dobre dočítate, že na Republiku Československú bol vyvíjaný nesmierny nátlak západných mocností, prakticky z mobilizácie bola prinútená podroviť sa fašistickému otroctvu Hitlerovej Tretej ríše, ako to všetko bolelo, o čo všetko vlastne národy český a slovenský prišli a ako sa rodilo to ľudové, národnodemokratické a socialistické presvedčenie a kam to vyvrcholilo zakladaním Národných výborov, Slovenským Národným Povstaním i Pražským povstaním.
Tento "náš socializmus" vyvrel zo sklamaní nad Západom a kapitalizmom, ktorý obetoval Masarykovskú demokraciu a vojensky dobre pripravenú republiku takmer súkromným záujmom mocností v mene KAPITÁLU, ničoho iného. A ľudia na vlastnej koži videli tú totalitu vzniklú z KAPITALISTICKEJ DEMOKRACIE...
II.časť - kde sú pramene "nášho socializmu"
Chcem ešte pokračovať, pretože toto bol možno obšírny úvod.
Takže po prechode frontov nebolo s kým sa "kamarádiť". Pekne to autor Z.Čech vložil do myšlienok o Benešovi, že Západným spojencom už Beneš neverí, Amerika v tej chvíli je trochu ďaleko na to, aby garantovala Československu samostatnosť a prosperitu a s víťazom vojny, i keď s dosť nebezpečnou politikou, so stalinským Sovietskym zväzom máme spoločnú hranicu. Doslova: str.217"autor Z.Čech: "Rusy teď potŕebujeme víc než oni nás a nějaké ústupky se v politice délají vždycky.Na východé máme nyní s rudou mocí společné hranice a prezident jednou řekne, "jsme Slované a jsme sousedi Sovětského svazu, převážné slovanského státu.Je přirozené, že jeho socialistická struktura má na nás vliv"...
a Čech pokračuje: "Obnovená republika bude totiž stát levicový, v mnohém socialistický, nicméně demokratický.Vláda si to tak určí ve svém Košickém programu a Rusové se za nás postaví na scéné mezinárodní."
a Záver:
Teraz už môj záver ako odpoveď na Vašu otázku urcit "hranicu" vynuteneho a skutocneho pokusu o socialisticku cestu:
1. Hranicu som už z odvodených prameňov urobil: od prvého dátumu prvej oslobodenej obce na Slovensku až po posledný deň, dnes už nie sviatočného dátumu 9.máj 1945, sa rodila vo verejnosti a v prevažnej miere obyvateľov RČS myšlienka a svetonázor na "náš socializmus", socializmus bez politickej totality, socializmus bez kapitalistov, ktorí zradili a zdrhli s mešcami peňazí, keď sem vstúpili vraždiace vojská, socializmus bez zradcov a kolaborantov s totalitnou mocou, socializmus, kde fabriky a banky "budú naše" a socializmus, kde nám silný spojernec zaručí mier.
2. Vo voľbách v roku 1945 po celej Európe vyhrávali komunistické a socialistické politické strany a Churchillovi samotnému v Británii "vyfúkli" nemarxistickí socialisti zo Strany práce na niekoľko rokov moc z rúk, musel sa preto uchýliť k Fultonskému praktickému vyhláseniu o "studenej vojne" a postupne politickými a ekonomickými ťahmi vytláčať z európskych vlád ľavicu a socialistickú orientáciu. Čiže ak chceme byť úprimní k dejinám, nebolo to tak, že "iba" Stalin spúšťal "železnú oponu, skôr sa skutočne rozpútala studená vojna medzi USA a ZSSR a to malo ťažký dopad na ďalšie spoločensko-ekonomické smerovanie krajín v celej Európe, vôbec nič nevieme o Gréckom vojen skom puči a hráme sa tu so slovíčkami o "puči" v roku 1948 u nás.
3.To bola tá "naša socialistická cesta", fakty sú tentoraz dôležité, pretože parlamentná kríza a s ňou spojená demisia 12 pravicových ministrov, doplnenie vlády o ministrov, ktoré predložil Predseda parlamentu a prijatie tohto doplnenia ministrov do vlády prezidentom Benešom sa dialo ústavnou cestou, nie ako v Grécku, nie ako v Portugalsku či Španielsku, alebo, ak sa chce porovnanie, nie ako v Chile v 1973 počas Pinochetovho vojenského puču.
Keď si prečítate zas záver z knihy Z.Čecha, ktorý v tomto prípade definuje udalosti ako "svítání doruda 1945-1948", ešte aj tu pocítite z povídání, že ten národ "to chcel", že situácia rozhodne nebola priaznivá pre znovuobnovenie kapitalizmu, keďže väčšina hospodárskych subjektov už bola Benešovými dekrétmi z 1945 roku znárodnená a v obciach fungovali ľudové Národné výbory ako štruktúra samosprávy.
To, že sme boli ovplyvňovaní stalinizmom do jeho smrti v päťdesiatych rokoch, je tragické.
To, že naša samostatná cesta k socializmu bola spontánna a úspešná, je zdokladovateľné nielen rastom ekonomiky a životnej úrovne v 60.rokoch, ale i vývojom v roku 1968, keď našu cestu k socializmu znova prerušili byrokrati a mocenská mašinéria Moskvy.
A záverom, to, že sme v našej vlasnej socialistickej ceste nepokračovali po roku 1989, je našou vlastnou hlúposťou a sebeckým bažením po majetku, nie neschopnosťou socializmu ako takého.
Vo vlečúcej sa hospodárskej kríze or 2008, ktorá sa v roku 2013 ešte zďaleka neskončila, má naša vlastná cesta k socializmu dosť veľkú šancu...
Zdravim z horucej Afriky a dakujem Vam za vycerpavajucu informaciu a za cas, ktory ste tomu venovali! Tu sa nepolieva, skor zapaluje....ale iny kraj, iny mrav.
Som rad, ze na tom slovenskom medialnom hnojisku vyznacujucemu sa manipulovanim, vulgarnostou a dokonca i obscennostou , clovek aspon v Novom Slove najde zaujimave a obsazne informacie, ktore pomahaju objasnovat mnohe udalosti, alebo aspon provokovat uzitocnu a "ocistnu" diskusiu a i to ze ta je udrzovana v sirokom rozsahu a s limitovanym obsahom emocii.
Preto si vzdy najdem cas aby som aspon raz do tyzdna zabludil na tieto stranky. Skutocne si rad citam Vase blogy, ale i blogy Vasich kolegov v rychlosti spomenutych - Slezak, Fabry, Feik, ale i Blaha (obavam sa ze ten ale zacina byt uz politikom) a R Schwarza na ktoreho clanok Vlastenectvo okolo 14.marca , som po urcitom vahani dnes reagoval a dovolil som si tam i Vas spomenut. Ospravedlnujem sa dalsim autorom zaujimavych clankov , ktorych som nespomenul.
Tiez su zaujimave i komentare mnohych diskutujucich.
Este raz srdecna vdaka, pekny zaver sviatkov a tesim sa na citanie dalsich Vasich clankov, ako i clankov Vasich kolegov.
ďakujem
Emil, je to môj koníček, tu v Slove a pohladilo ma to.
Určite je aj veľa iných a ľavicovejších prameňov, ale schválne som dal taký, pri ktorom je vidno, že máme právo prehodnocovať minulosť vzhľadom na vývoj vo svete.
Spravil som chybičku, tá kniha sa začínala názvom "Potlučený lev..." a očakával by so, že spisovateľ Z.Čech si sadne a napíše i štvrtú knihu, o ponovembrovom vývoji a rozpade Československa.