Chávez je mŕtvy, nech žije Chávez!

Lídri veľkých revolúcií vždy umierajú nevhodne. Ich smrť otvára príliš veľa nástojčivých otázok a bolestivých pochybností. Bolívarská revolúcia sa Chávezovým odchodom ocitá vo fáze vlastného vynúteného prerodu a opätovného sebazadefinovania. Nie je to nič nezvyčajné, je to skúsenosť všetkých masových hnutí a revolúcií.

Po správe o Chávezovej smrti si každý ľavičiar musel povedať – do frasa, nie teraz! Nie teraz,  keď sa toho toľko vo svete deje a vo vzduchu je cítiť blížiace sa búrlivé časy. Ešte si toho mal toľko čo ponúknuť, a nielen Venezuelčanom, ale nám všetkým otročiacim na tejto zemi.

Som presvedčený o tom, že Hugo Chávez Frías je bezpochyby najväčšou postavou socialistického revolučného hnutia posledných desaťročí. Nepreženiem, keď poviem, že Chávez bol politický génius a fenomén. Nebol to žiadny dobrodruh, jeho politika mala teoretické ukotvenie. Otvorene sa hlásil k marxizmu, ideám Ruskej revolúcie, dielam Trockého a mnohých revolučných filozofov. Vďaka nemu sa z Venezuely stalo veľké laboratórium ľavicových hnutí napájané reaktorom radikálnych socialistických ideí a inkubátorom socializmu 21. storočia.

Veľkou úlohou jeho pokračovateľov bude nedopustiť devastáciu tohto sľubného projektu, ktorý resuscitoval a rozvinul nádej v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Je zbytočné zdôrazňovať jeho úžasnú politickú odvahu. Odvahu postaviť sa oligarchom doma i vo svete, medzinárodnej finančnej mafii – MMF i globálnemu impériu na severe – USA, a prinavrátiť  občanom Venezuely ich prírodné bohatstvo – ropu, aby vybudoval fungujúce dostupné a kvalitné bezplatné zdravotníctvo, školstvo od materských škôlok až po univerzity, ktoré navštevujú stovky tisíc nových študentov. Zredukoval nezamestnanosť na historické minimum, poskytol ľuďom dôstojné bývanie, potraviny za nízke ceny, pôžičky za nízky úrok, dôchodky pre penzistov, pôdu farmárom... atď.

Podľa štatistík OSN Venezuela patrí medzi najúspešnejšie krajiny v zlepšovaní životnej úrovne svojich obyvateľov. Venezuelskej vláde sa za 10 rokov podarilo dostať chudobu obyvateľstva zo 48,6 % na 27,8 % a extrémnu chudobu z 22,2 % na 7 % (zdroj: ECLAC United Nations).

Za 14 rokov vo funkcii prezidenta podstúpil 12 všeľudových hlasovaní, z ktorých v 11 prípadoch vyšiel ako víťaz. Pritom venezuelský volebný systém je vo všeobecnosti považovaný za jeden z najtransparentnejších na svete (FDA Foundation for democratic Advancement).

Napriek týmto a dlhému radu ďalších tvrdých faktov sa aj slovenské médiá znižujú k pokryteckým vyhláseniam o „diktátorskom režime“. Poviem vám úprimne, volil by som takého „diktátora“ všetkými desiatimi. Nič lepšie by nemohlo postihnúť túto krajinu, v ktorej toľko ľudí otročí v biede bez svetla nádeje v zmysluplnú budúcnosť pre seba, svoju rodinu a vôbec celé ľudstvo.

A preto: VIVA CHÁVEZ ! Nech žije socialistická revolúcia!

Foto: venezuelanalysis.com