Čo nám prinesie euro?

Prieskumy verejnej mienky už dlhodobo ukazujú, že minimálne polovica Slovákov sa v súvislosti so zavedením eura obáva zdražovania. Ako to bude, ukáže budúcnosť. Zdá sa však, že pesimisti majú pravdu. Aj preto, lebo ekonómovia opakovane uvádzajú, že dobiehanie vyspelejších bratov v eurozóne bude prebiehať práve prostredníctvom inflácie.
Počet zobrazení: 1189
5-cool colonia4711CB-m.jpg

Prieskumy verejnej mienky už dlhodobo ukazujú, že minimálne polovica Slovákov sa v súvislosti so zavedením eura obáva zdražovania. Ako to bude, ukáže budúcnosť. Zdá sa však, že pesimisti majú pravdu. Aj preto, lebo ekonómovia opakovane uvádzajú, že dobiehanie vyspelejších bratov v eurozóne bude prebiehať práve prostredníctvom inflácie. Pravda, vo svetle najnovšieho vývoja je otázne, či to tak naozaj bude. Nielen ekonomiky krajín eurozóny, ale aj ostatných členských štátov Európskej únie totiž jedna po druhej upadajú do recesie a miera inflácie klesá. Recesia môže v krajnom prípade spôsobiť aj to, že nárast inflácie nakoniec nenastane, a priniesť defláciu. Tak ako sa to už stalo v Slovinsku, ktoré je vo viacerých smeroch pre Slovensko porovnateľnou krajinou. Pred necelými tromi rokmi prešlo na euro a inflácia sa následne zrýchlila. Ešte v letných mesiacoch bola na úrovni 7,8 percenta. Dnes už to však nie je pravda. V Slovinsku vládne deflácia, prepad do ktorej za taký krátky čas bol priam strmhlavý. Žiaľ, Slovinsko asi nebude jedinou krajinou eurozóny v deflácii. Už dnes registrujeme nevyhlásený poplach, že príznaky deflácie sa objavujú aj v ďalších členských krajinách. Začiatkom decembra klesla v eurozóne inflácia na 2,1 percenta. Európska centrálna banka (ECB) už na to reagovala výrazným znížením úrokovej sadzby. Slovinsko ako paralela? Na nebezpečnosť deflácie upozornil v Klube Nového slova rakúsky ekonóm Joachim Becker, keď uviedol, že „... je oveľa horšia ako samotná inflácia: Ľudia čakajú, že ceny budú ešte väčšmi klesať, preto ešte menej investujú a problém sa ďalej prehlbuje“. Jednoduchšie povedané, deflácia je opak inflácie a v ekonómii sa tak označuje stav reflektujúci celkový pokles cenovej hladiny. Na prvý pohľad sa bežnému človeku môže zdať, že je to dobré. Lenže pokles cenovej hladiny znamená, že klesá dopyt. Ten následne negatívne ovplyvňuje hospodársky rast. To znamená, že sa menej produkuje. A keď sa menej produkuje, nastáva prepúšťanie a zvyšuje sa nezamestnanosť. Aj Slovinsku hrozí nárast nezamestnanosti. A zrejme nie malý. To by mohla byť pre jeho malý pracovný trh pohroma. Slovinský minister financií sa vyjadril, že deflácia by mohla trvať niekoľko mesiacov. Je to však zrejme veľmi optimistický odhad. Pre zaujímavosť, s defláciou už roky zápasí druhá najsilnejšia ekonomika sveta – Japonsko. To na rozdiel od Slovinska do nej skĺzlo ešte v čase hospodárskeho rastu, teda niekoľko rokov pred súčasnou finančnou krízou a recesiou. Keď sa tento rok v lete v Japonsku objavila inflácia, hoci len nepatrných 0,1 percenta, tamojší ekonómovia a podnikatelia priam jasali. Prišla však finančná kríza, následne recesia, a v Japonsku sa trpká radosť z inflácie rýchlo rozplynula. Slovinsko je z hľadiska prechodu Slovenská na euro dôležitá paralela najmä preto, lebo je prvou východoeurópskou krajinou Európskej únie, ktorá zaviedla euro. (Slovensko bude druhé v poradí.) Zároveň je (bolo?), tak ako Slovensko, rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. A to malou, tak ako naša. V ďalších členských štátoch eurozóny, ale aj EÚ, majú, či skôr mali, po prepuknutí krízy problém skôr s infláciou. Platí to hlavne o pobaltských štátoch, kde dosahuje až dvojcifernú úroveň. To naznačuje, že rozvíjajúce sa východoeurópske ekonomiky sú v čase kríz zrejme viac zraniteľné ako ekonomiky starších bratov. Hoci aj malých, ako sú Cyprus a Malta. V Slovinsku je zrejme príčinou skĺznutia do deflácie nielen nedávny prechod na euro, ale pôsobili tu aj ďalšie smutne známe súčasné krízy. Recesia, finančná kríza a obavy Dúfajme, že Slovensko deflácia ani recesia nepostihne. Nemalo by sa tak stať, lebo podľa predpovedí Európskej komisie aj OECD bude u nás v budúcom, ale aj ďalšom roku ako v jednej z mála krajín hospodársky rast. A to nie hocijaký, ale v rámci oboch zoskupení najvyšší! To je dobrá správa. Vyplýva z nej, že po finančnej kríze by sa Slovensku mala vyhnúť aj recesia. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že až 84 percent slovenského exportu smeruje do EÚ, ktorú recesia zasiahla, potrebné je byť, pokiaľ ide o vyhliadky, opatrným. Opatrnosť podporujú aj údaje, ktoré zverejnil Slovenský štatistický úrad (SŠÚ). Podľa najnovšieho prieskumu dôvera spotrebiteľov aj podnikateľov klesla v novembri tohto roku na najnižšiu úroveň od roku 1999. Index dôvery, ktorý reflektuje očakávania, sa znížil na 88,5 percenta z októbrových 93,3 percenta. Výsledok negatívne ovplyvnilo hlavne zhoršenie očakávaní spotrebiteľov, pokiaľ ide o nákupy v maloobchode a v službách. Spotrebiteľská nálada tak zaznamenala v novembri 2008 najvyšší medzimesačný prepad z októbrových 19,2 percenta na mínus 31 percent. Podľa zistení SŠÚ sú slovenskí spotrebitelia oveľa pesimistickejší najmä vzhľadom na budúci vývoj nezamestnanosti a ekonomickej situácie v krajine. Zhoršili sa aj očakávania ľudí týkajúce sa finančnej situácie a budúcnosti ich úspor. Nie je to až také prekvapujúce, pretože už aj podľa iných zistení je známe, že ľudia na Slovensku po vypuknutí finančnej krízy viac zvažujú, čo a koľko nakúpia. Aj dopyt po novopostavených bytoch, hlavne tých drahších a luxusných, sa znížil. To je jasný dôkaz, že nielen bežní ľudia sa obávajú a do budúcnosti pozerajú menej optimisticky. Podľa predpovedí analytikov by mal byť rozhodujúci rok 2009, keď by negatívne dopady finančnej krízy a recesie hlavne v EÚ, ale aj v USA, mali zasiahnuť slovenskú ekonomiku viac teraz. Vzhľadom na kľúčový význam trhu EÚ pre slovenský export budú pre našu ekonomiku rozhodujúce práve dopady recesie naň. Ide však aj o to, či spotrebiteľská nálada bude ďalej klesať. Pretože ak budú spotrebitelia menej nakupovať, pokles domáceho dopytu sa odrazí na znížení HDP s negatívnymi dopadmi na zamestnanosť. Z hľadiska budúcich negatívnych vplyvov globálnej krízy na Slovensko bude dôležitým faktorom aj to, ako dlho recesia za našimi hranicami potrvá. Je správny čas? Je dobré, že máme Roberta Fica. To si môže povedať bežný Slovák, ktorý stále pozornejšie zvažuje, čo si môže zo svojho príjmu dovoliť. Hlavne na základe iniciatívy premiéra boli preventívne prijaté mnohé sociálne a ďalšie opatrenia na zmiernenie možných negatívnych dopadov prechodu na euro. Týkajú sa základných životných potrieb veľkej väčšiny radových Slovákov. Patria k nim predovšetkým dôchodcovia, ale aj väčšina zárobkovo činných občanov. K zásadným preventívnym opatreniam patrí aj tvrdé tlmenie tlaku energetických monopolov na rast cien plynu, elektriny, cien za vykurovanie bytov či cien za vodu a stočné. Aj vďaka očakávanému rastu HDP je tak Slovensko malým ostrovčekom relatívnej stability v mori štátov zápasiacich s následkami finančnej krízy a recesie. Napriek finančnej kríze a recesii, ktorá zasiahla hlavne vyspelý Západ, sme na tom na Slovensku relatívne dobre. Aspoň zatiaľ, pretože je potrebné si uvedomiť, že recesia a deflácia za našimi hranicami sa ešte len začala. Možno je namieste otázka, či práve teraz je ten správny čas na zavedenie eura. Tak ako každá zásadná zmena, aj prechod na euro bude pre niekoho výhodou, pre iných nevýhodou. Špecialitou Slovenska je, že zhodou okolností prechádza na euro v čase finančnej krízy a recesie, možno aj deflácie. Svojím spôsobom sa tak stáva priam experimentálnym laboratóriom, ktoré budú určite veľmi pozorne sledovať najpoprednejší svetoví ekonómovia. Výsledky slovenského prechodu na euro v čase krízy sa po rokoch určite objavia v učebniciach ekonómie ako modelový prípad. Nejde o žiadnu maličkosť, ale o veľkú vec. Zmena meny je zásadná zmena. Zvlášť, keď preberáme v čase svetovej recesie menu, ktorej silu určujú hlavne iní – hospodársky silnejšie, ale zároveň aj najpostihnutejšie štáty eurozóny. To sa prejavuje v rapídnom poklese hodnoty eura voči doláru, ale aj voči iným menám. Slovensko svojou veľkosťou, nielen pokiaľ ide o územie a počet obyvateľov, ale hlavne pokiaľ ide o ekonomickú silu, bude mať na silu eura aj v budúcnosti iba nepatrný vplyv. Preto reálny slovenský pohľad na euro je taký, ktorý zvažuje, aké dopady bude mať na život bežných občanov na jednej strane a na hospodárstvo na strane druhej. A hlavne, čo prinesie do budúcnosti. To je zásadná otázka. Nejde však len o bezprostrednú budúcnosť, ale aj o tú vzdialenejšiu. Možné dopady sme pred prepuknutím finančnej krízy a recesie mohli odhadovať na základe skúseností zo Slovinska. Slovensko je však teraz pri prechode na euro, vzhľadom na externé okolnosti, v inej situácii. Na základe skúseností Slovinska očakávame, že na občanov by malo mať negatívny dopad zvyšovanie cien. Recesia v okolitých štátoch však bude zrejme tento trend tlmiť. Exportujúce podniky ešte pred oboma krízami poukazovali na negatívny tlak silnejúcej koruny na zvyšovanie cien slovenskej produkcie na zahraničných trhoch. To sťažovalo predajnosť slovenských výrobkov. Podobné hlasy zneli a znejú aj zo susedného Česka a Poľska, kde veľké podniky taktiež tlačia na prechod na euro. Trvalé posilňovanie tamojších mien, tak ako to bolo aj v prípade slovenskej koruny pred definitívnym rozhodnutím inštitúcii EÚ, oslabuje export. Pre veľké podniky by mal byť teda preto prechod na euro výhodou. Z menového hľadiska ňou nesporne budú jednoduchšie finančné transakcie a operácie so zahraničím. To isté bude platiť aj pre cestujúcich občanov za hranice Slovenska. Počas súčasnej finančnej krízy bolo často zdôrazňované, že euro bude znamenať väčšiu stabilitu meny. Aj keď slovenská koruna v posledných dvoch rokoch trvalo posilňovala, desaťhalierovým či päťdesiathalierovým pohybom smerom hore aj dolu sa nevyhla. Z hľadiska radového občana je to relatívne zanedbateľný pohyb. Avšak pri veľkých transakciách a obchodoch so zahraničím išlo o veľké sumy a príslušným pracovníkom v bankách a podnikoch mohli ísť každodenné zmeny kurzov na nervy. To prechod na euro zjednoduší. Mena ako indikátor Prechodom na euro však Slovensko stratí jednu veľmi dôležitú funkciu meny. Mena totiž funguje aj ako syntetický indikátor stavu ekonomiky. Tak to bolo aj pri posilňovaní koruny v posledných rokoch, keď základom bol zlepšujúci sa stav ekonomiky. V poslednej fáze však bolo jej posilňovanie ovplyvnené aj obchodníkmi s menou alebo, ak chcete, špekulantmi. Tí sa snažili, a aj sa im to darilo, na posilňovaní koruny zarobiť. Zmeny kurzu voči iným menám signalizujú zmeny hospodárskej, ale aj politickej situácie tej-ktorej krajiny v jej vnútri aj vo vzťahu k zahraničiu. Na základe tejto syntetickej informačnej, ale aj z nej vyplývajúcej stimulačnej funkcie môžu v prípade existencie národnej meny podniky, banky, ale aj štát a jednotlivci konkrétnej krajiny reagovať pružnejšie a rýchlejšie, ako to bude po prechode na nadnárodné euro. Ide totiž o to, ako sme už spomenuli, že vzhľadom na veľkosť (malosť) slovenskej ekonomiky bude jej vplyv na hodnotu eura zanedbateľný. Spätne bude mať aj hodnota eura ako informácie o stave slovenského hospodárstva oveľa nižšiu informačnú a následne aj stimulačnú funkciu. Český prezident Václav Klaus, známy to euroskeptik, ale aj profesor ekonómie a tvorca ekonomickej reformy po nežnej revolúcii, tvrdí, že prechod na euro znamená spomalenie hospodárskeho rastu. Preto je tak vehementne nielen proti zavedeniu eura, ale aj proti ratifikácii Lisabonskej zmluvy. „Z krátkodobého hľadiska je vstup do eurozóny výhodou, z dlhodobého hľadiska mu hrozí stagnácia ako v prípade Portugalska. Euro eliminuje možnosť menovej krízy, takýto príliš stabilný kurz však môže byť z dlhodobého hľadiska problémom pre výrobne orientované podniky. Samozrejme, nie pre veľké koncerny ako Volkswagen či Peugeot, ale pre malých a stredných podnikateľov“, uviedol o vyhliadkach Slovenska v Klube Nového slova profesor Joachim Becker. Autor je novinár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984