ČO SA KDE DEJE

Najväčšia izraelská organizácia pre ľudské práva označuje súčasný stav v Palestíne za systém podobný apartheidu. Asociácia pre občianske práva v Izraeli porušila dlhoročné tabu a vyjadrila sa k politike krajiny na palestínskych územiach.
Počet zobrazení: 1777

Najväčšia izraelská organizácia pre ľudské práva označuje súčasný stav v Palestíne za systém podobný apartheidu. Asociácia pre občianske práva v Izraeli porušila dlhoročné tabu a vyjadrila sa k politike krajiny na palestínskych územiach. Minulý týždeň prehlásila, že izraelské opatrenia na okupovanom Západnom brehu „sa podobajú režimu apartheidu v Južnej Afrike“. Hovorca skupiny povedal, že neváha použiť toto prirovnanie, pretože situácia na palestínskych územiach sa výrazne zhoršuje. Predminulý týždeň spustili izraelskí osadníci novú vlnu útokov proti Palestínčanom. V meste Hebron a na Západnom brehu Jordánu osadníci strieľali na civilné obyvateľstvo, podpaľovali domy a olivové háje a poškodzovali mešity a hroby. Vypuknutiu nepokojov predchádzala akcia izraelskej armády, ktorá vysťahovala skupinu izraelských osadníkov, ktorí sa usadili v dome patriacom palestínskej rodine. Vláda v Tel Avive sa v poslednom čase pokúša zastaviť rozširovanie nelegálnych izraelských osád na palestínskych územiach. Naráža pritom na odpor radikálnych osadníkov. *** Za zabitie irackých civilistov bude súdených päť žoldnierov. Zamestnanci americkej bezpečnostnej agentúry Blackwater budú čeliť žalobe za zastrelenie štrnástich neozbrojených civilistov a zranení ďalších dvadsiatich pri zrážke v Bagdade v roku 2007, pri ktorej strieľali z guľometu na nevinných civilistov a bez provokácie vhodili granát do dievčenskej školy. Za niektoré zo zločinov im môže hroziť až tridsať rokov väzenia. Americký zástupca ministerstva spravodlivosti Pat Rowan povedal: „Štát je presvedčený, že najmenej tridsaťštyri neozbrojených irackých civilistov, vrátane žien a detí, bolo zabitých alebo zranených bez dôvodu či provokácie týmito strážcami počas streľby na námestí Nisoor. Dnešná žaloba by mala slúžiť ako pripomienka, že tí, ktorí sa zúčastnia na nevyprovokovaných či ilegálnych útokoch na civilistov, či už počas konfliktu alebo v období mieru, budú vystavení spravodlivosti.“ Americká armáda používa v Iraku hromadne služby „ozbrojených kontraktorov“. Iracká vláda pri vyjednávaní o bezpečnostnej zmluve, ktorá vytvorila právny základ pre zotrvanie vojsk USA v krajine žiadala, aby boli minimálne zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb podriadení irackej jurisdikcii. Washington s tým ale nesúhlasil. *** Internetové spravodajstvo je dnes postrachom pre mnohé režimy, ktoré majú pred svetom čo skrývať. Internet, ktorý je ťažko kontrolovať a cenzurovať, bol dôležitým zdrojom informácií v mnohých konfliktoch – od nedávnych nepokojov v Tibete až po aktivity mexických ozbrojených síl v provinciách Chiapas a Oaxaca. Podľa medzinárodného Výboru na ochranu novinárov (CPU) je dnes uväznených viac internetových novinárov, než spravodajcov iných médií. Zo všetkých žurnalistov vo väzení tvoria 45 percent blogeri, internetoví novinári a redaktori internetových novín – spolu 56 osôb. Štatistika sa týka len tých, ktorí boli do väzenia poslaní v súvislosti so svojou prácou. Prvého uväzneného internetového novinára zaznamenala CPU v roku 1997. Od tej doby ich počet stúpa, čo podľa organizácie odráža rastúci vplyv internetových médií. Svetový rekord drží už desať rokov Čína, ďalej je to Kuba, Barma, Eritrea, Uzbekistan a dvadsať iných krajín, medzi nimi aj USA, ktoré napríklad zadržiavajú v Iraku bez obvinenia Ibrahima Jassama. Na zozname sú už piaty rok. Počas tohto obdobia zadržala armáda viacero novinárov, niektorých len na pár dní, iných na celé mesiace. Joel Simon, výkonný riaditeľ CPU, vyhlásil: „Moc a vplyv tejto novej generácie novinárov, tzv. on-line generácie, si všimli represívne vlády na celom svete a pridali vo svojom protiútoku.“ Spracované podľa zahraničnej tlače a nezávislého spravodajstva Akt-Info.cz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984