P O Z V Á N K A
na diskusiu

s profesorom Štefanom Šutajom

autorom knihy

Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Uvádza Jozef Schwarz

Podujatie sa uskutoční 8. novembra 2016 (utorok)
o 16.30 na Gunduličovej ul. 12 v Bratislave

www.noveslovo.sk

Štefan Šutaj: Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.
     Pre Československo a Maďarsko bola Parížska konferencia 1946 o mierových zmluvách miestom konfrontácie, ale aj dotvárania základných línií povojnovej politickej orientácie a medzinárodnopolitického postavenia oboch krajín. Na diplomatickom poli sa v rokoch 1945 – 1947 odohrala významná konfrontácia dvoch stredoeurópskych politík, do ktorej zainteresované strany investovali množstvo energie, snažiac sa využiť alebo eliminovať dôsledky predchádzajúceho vývoja. Tento boj bol konfrontovaný aj s úsilím Sovietskeho zväzu a západných Spojencov o získanie oboch krajín pre svoje strategické geopolitické záujmy. Parížska konferencia 1946 sa stala predpolím boja o budúcu podobu európskej politiky a jej hodnôt. Tu sa pomaly stierala línia medzi víťaznými a porazenými krajinami a dominantnou sa stávala príslušnosť k mocensko-politickým blokom. Kniha sa venuje prioritne československo-maďarskému kontextu činnosti mierovej konferencie a udalostiam, ktoré súviseli s konferenciou a prípravou oboch štátov na mierovú konferenciu. Práca je výsledkom dlhoročného systematického výskumu.

Historický ústav SAV, 2015, 402 strán