Ľudia vidia viac, než si Dzurinda myslí

Prednedávnom vyšiel v denníku Hospodárske noviny rozhovor s predsedom opozičnej SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom. Ten, ako zvyčajne, hovoril o „tvrdej práci“ opozície, ktorá finalizuje práce na svojom programe, akejsi alternatíve pre Slovensko. Na jeseň ho chcú predstaviť verejnosti a ukázať, ako by sa malo vyvíjať školstvo, zdravotníctvo, veda, výskum, energetika, investície do vzdelania. „Vláda spí, nerobí absolútne nič. My si myslíme, že vieme, čo treba robiť dnes aj zajtra“, povedal v rozhovore opozičný líder. Zaujímavé je, že ten istý politik ešte krátko pred parlamentnými voľbami sám pripustil, že problémy v spomenutých oblastiach, na ktorých riešenie dnes vraj už našli liek, v čase ich vládnutia rozlúsknuť nedokázali. Príkladom môžu byť sľuby o podpore vede a výskumu. Brusel nás hodnotil pozitívne Tá v skutočnosti od roku 1998 z roka na rok klesala a až v roku 2006 prechádzajúci vládny kabinet mierne zvýšil objem financií do tejto oblasti, ale aj to iba v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Dnes výdavky na vedu a výskum predstavujú 0,44 percenta HDP (údaje za rok 2007), čo v porovnaní s predošlým obdobím znamená ďalší vzostup. Napríklad medziročný nárast finančných prostriedkov Slovenskej akadémie vied (SAV) oproti začiatku roku 2007 je 15 percent. Rozhodlo sa aj o založení centier výnimočnosti, ktoré budú plniť úlohu špičkových pracovísk európskej a svetovej úrovne a podporovať výskum. Vláda na tento účel vyčlení 1,5 mld. korún. Stanovila si však i ďalší cieľ, ktorý sa postupne napĺňa – v najbližších troch rokoch zabezpečiť financovanie vedy a výskumu na úrovni 1,8 % HDP. K rozvoju tejto oblasti nesporne pomôže aj prijatie Národného modernizačného programu Slovensko 21, ale i operačný program Informatizácia spoločnosti financovaný prevažne Európskou úniou. V ňom vyčlenili pre Slovensko na roky 2007 – 2013 takmer miliardu eur. Podobne by sme mohli hovoriť aj o školstve. Opozícia stále kritizuje nedostatok financií v tomto rezorte, pritom v štátnom rozpočte na rok 2008 vyčlenila súčasná ľavicová vláda práve na oblasť školstva najväčší balík peňazí – 55 a pol miliardy. Na tohtoročnom jarnom summite EÚ 13. a 14. marca Brusel pozitívne hodnotil prijatie stratégie o celoživotnom vzdelávaní na Slovensku, ako aj úsilie dokončiť reformu nášho školstva. Odštartuje ju nový školský zákon, ktorý školám umožní vytvoriť si vlastný vzdelávací program, do výučby na základnej škole sa zavedú dva povinné cudzie jazyky, tisíc stredoškolákov si bude zlepšovať jazykové znalosti štúdiom v zahraničí. Vláda len na tento projekt vyčlenila 270 miliónov korún. Investície teda smerujú tam, kde je to najviac potrebné, do vzdelania. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že vládny kabinet „vytvorí podmienky na efektívne fungovanie vysokoškolského systému, ktorý by bol plne kompatibilný s medzinárodnými štandardmi“ a tieto aktivity svedčia o tom, že krok za krokom svoj cieľ aj napĺňa. Účelové zbratanie sa s KDH Zaujímavé porovnanie politiky súčasnej a predošlej vlády je aj v oblasti energetiky. V nej sa za vlády Mikuláša Dzurindu udiali naozaj čudesné veci. Spomeňme len spornú privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu, netransparentné kroky vtedajšieho vládneho kabinetu pri privatizácii Slovenských elektrární (SE), nevýhodnú zmluvu o prenájme vodného diela Gabčíkovo, ktoré sa v rámci privatizácie 66 percent akcií SE dostalo do rúk talianskej energetickej spoločnosti Enel. Predošlá vláda v podstate zbavila štát možnosti kontroly nad vlastným majetkom a teraz sa tvári, akoby s tým nemala nič spoločné, pripomenul nedávno premiér Robert Fico. Zmluvou sa už zaoberá súd, podané sú tri žaloby zo strany štátnych organizácii, ďalších päť je pripravených. A pod súčasný stav zdravotníctva sa do veľkej miery podpísali netransparentné finančné procesy naštartované za predošlej vlády. Dzurindov kabinet takýmto spôsobom napríklad oddlžoval zdravotnícke zariadenia a poisťovne. Neprehľadné peňažné toky v bývalej štátnej akciovke Veriteľ, chýbajúce výpisy z účtov, nezvyčajne vysoké zárobky šéfov tejto akciovej spoločnosti tesne pred jej zánikom a podozrenia z klientelizmu i korupcie vyšetruje v súčasnosti polícia. Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre HN hovorí aj o „dvojtvárnosti“ terajšieho predsedu vlády Roberta Fica a obviňuje ho z populizmu. Líder SDKÚ-DS pritom na jednej strane kritizuje premiéra za socialistický volebný program, na druhej strane mu, paradoxne, pri každej príležitosti vyčíta, že ho neplní. Dzurinda tiež chce, podľa vlastných slov, obnoviť dôveru v opozíciu a dôraz kladie na spoluprácu s KDH. S jeho predsedom Pavlom Hrušovským sa však ešte nedávno navzájom očierňovali a padali výroky o vierolomnosti. Osem rokov sedeli spolu v jednej vláde, ktorá sa im pre konflikt kvôli zmluve o výhrade svedomia napokon rozpadla. Preto je až dojemné sledovať terajšiu snahu lídra SDKÚ-DS o zbrataní s KDH. Ukazuje sa však, že i v tomto prípade účel zrejme svätí prostriedky. Dzurindov politický štýl sa totiž vždy vyznačoval taktizovaním. Účelovo sa spájal s tými, ktorí ho v jeho mocenských ambíciách podporovali. Jedno anglické príslovie však hovorí, že „diváci vidia viac ako herci“. Potvrdilo sa to i v parlamentných voľbách, keď sa pravicová frontová línia celkom zrútila a na jej obnovu, zdá sa, terajšia opozícia nemá silu. Jednoducho povedané, Mikuláš Dzurinda svoju dôveryhodnosť už vyčerpal a SDKÚ-DS dnes len ťažko nachádza témy, ktorými by dokázala osloviť slovenskú verejnosť. Autor je publicista