Kauza Počiatek: skutočné príčiny, skutočné dôsledky

Už-už sa zdalo, že (politické) leto sa začne o čosi skôr, ale „našťastie“ sa minister financií Ján Počiatek dopustil kolosálneho prešľapu. To, čo si zaň vypočul od Roberta Fica, bolo na mieste. Nemožno sa predsa tváriť, že je pre sociálnodemokratického politika „kóšer“, aby sa ako papaláš zabával na jachte multimilionárov. Problémom nie je, že sa minister financií stretáva s finančníkmi – to je jeho práca. Problémom je, ak sa správa viac ako rozmarný veľkopodnikateľ a menej ako sociálny demokrat. Napriek tomu bola mimoriadna schôdza parlamentu na túto tému nezmyselná a ak nejaký zmysel mala, tak len preto, lebo poukázala, že opoziční politici riešia aj v tomto prípade dôsledky, ale zamlčujú príčiny. Nemá zmysel na tomto mieste opakovať celú konštrukciu podozrení, ktorú ponúkol Ivan Mikloš, lebo dostatočne ju prezentovali všetky médiá. Treba uznať, že na prvý pohľad vyzerá dôveryhodne a Počiatkove kontakty s finančníkmi z J&T zasa pôsobia podozrivo. Faktom však zostáva, že minister sa s nimi stretol vo chvíli, keď informácia o novej centrálnej parite ešte neexistovala, teda nemal im čo prezradiť. Bohatnú, hoci nič nevytvárajú Zároveň je pravda, že Ján Počiatek mal aj iné, pohodlnejšie možnosti, ako obchodníkov s peniazmi informovať o životne dôležitej novinke. Pokojne im mohol poslať napríklad krátku správu alebo odkaz po niekom dôveryhodnom. Mimochodom, všetkým je jasné, o akú citlivú a akú významnú informáciu išlo. Len ťažko možno uveriť, že o takýchto veciach sa ľudia z najvyšších poschodí moci a kapitálu rozprávajú na miestach, kde ich môže ktokoľvek vidieť a identifikovať. Nikdy nemožno plne vylúčiť, že sa s takýmito informáciami nelegálne neobchoduje, ale Miklošova konštrukcia naozaj stojí na vode, ako jachta J&T v prístave v Monaku. Napokon, do prešetrenia celej kauzy sa pustila aj Národná banka, a hoci to požadovala i opozícia, na výsledky sa rozhodla nečakať. A to je dôkaz minimálne toho, že cieľom mimoriadnej schôdze bolo najmä politické divadielko pre voličov v situácii, keď opozícia jednoducho nemá čo ponúknuť a kontinuálne stráca. Nech Počiatkov výlet do Monaka pôsobí akokoľvek nesympaticky, zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu za účelom jeho odvolania bol bohapustý nezmysel. Najsmutnejšie je, že sa tu rieši akási návšteva Jána Počiatka na jachte J&T a úplne sa obchádza podstata problému. Jeden môj známy politológ, docent na vysokej škole, sa ma pred pár dňami s údivom rečnícky opýtal, ako môže parlament riešiť nejakú formálnu návštevu ministra na jachte a nezaoberať sa podstatou – že tu tolerujeme systém, v ktorom akýsi finanční žraloci bohatnú bez toho, že by niečo vytvárali. Ako je možné, že tu máme systém, kde môže niekto zarobiť miliardy korún obyčajnou špekuláciou, ktorá neprináša spoločnosti vonkoncom nič? Zaoberáme sa dôsledkami, no neriešime ich príčiny. Politickí otcovia J&T Špekulácie, aké robí J&T, nevytvárajú žiaden produkt, nedávajú ľuďom prácu, pre spoločnosť neprinášajú žiaden nárast životnej úrovne. Na jednej strane máme bežných ľudí, ktorí celé dni drú a zarobia si pár tisíc korún, a na druhej strane máme multimilionárov z J&T, ktorí šmahom ruky špekulatívne zainvestujú milióny, aby získali miliardy. Ďalším problémom je, že u nás existuje niečo, čomu sa hovorí „finančné žraloky“. Komicky pôsobí, ak dnes dzurindovci obviňujú Smer z akéhosi prepojenia na J&T. Akoby si tu niekto plietol príčinu a účinok. Príčinou toho, že je dnes J&T taká silná a vplyvná finančná skupina, nie je návšteva ministra Počiatka na jachte v Monaku. Príčinou je politika bývalej vlády na čele s Dzurindom a Miklošom. A výsledkom je, že dnes finančné skupiny majú v rukách takú moc a taký vplyv, že s nimi vláda musí doslova bojovať. Ficova vláda si J&T nevymyslela. Je to dedičstvo zanechané predošlými vládami, najmä Dzurindovou. A asi nikto na Slovensku neverí, že táto finančná skupina, ktorej dnešný kabinet siaha na zisky, je v nejakom prepojení na vládu Roberta Fica. Veď práve súčasný premiér má „na svedomí“ zastavenie rôznych veľkých privatizačných plánov (napr. železničné Cargo či bratislavská nemocnica na Tehelnej ulici), na ktorých sa chceli nabaliť. Aj J&T prišla o zisk, ktorý chcela odčerpať z Európskej zdravotnej poisťovne, a keď jej to nevyšlo, radšej sa zo zdravotného poisťovníctva úplne stiahla, takže je jasné, že vláda jej skutočne „klepla po prstoch“. Kto by mohol za tejto situácie uveriť, že Ficova vláda má nejaký záujem na tom, aby sa J&T darilo? Povedzme si na rovinu: J&T je politickým dieťaťom Dzurindu a Mikloša. Za to, že dnes majú jachty v Monaku, nemôže Fico ani Počiatek. Za to môže bývalá vláda. A dnes sa s nimi minister financií musí stretávať, lebo predsa nemôže ignorovať podnikateľské subjekty, ktoré aj kvôli Dzurindovi a Miklošovi dnes patria k najbohatším a najmocnejším na Slovensku. Podľa svedkov Mikloš zavádza Ešte smiešnejšie pôsobí, že exminister financií Ivan Mikloš vytvára konštrukcie, akoby celé finančníctvo stálo na tom, aké majú podnikatelia informácie od ministrov. Ak by to bola pravda, potom by museli majitelia finančnej skupiny J&T počas vládnutia Dzurindovej koalície sedieť u Mikloša na káve sedem dní v týždni. Pretože taký nárast, aký zaznamenala J&T počas obdobia bývalej vlády, sa hádam nepodaril žiadnej finančnej skupine. Dôležitá je však iná vec. Pokiaľ chceme odvolávať ministra financií za to, že sa stretáva s podnikateľmi, rovno zrušme ministerstvo financií. Pretože predpokladať, že minister financií sa nestretáva s finančníkmi, je ako predpokladať, že minister vnútra v živote nevidel policajta. Pokiaľ chceme, aby ministerstvo financií fungovalo, potom jednoducho nemôžeme predpokladať, že minister bude sedieť doma pred televízorom a bude sa ukrývať pred predstaviteľmi hospodárskej sféry. Veď s kým sa má stretávať minister financií, s ľudovými liečiteľmi alebo s pestovateľmi kukurice? Na celom svete je dnes exminister Ivan Mikloš asi jediným šéfom rezortu financií, ktorý sa podľa vlastných slov nikdy nestretol s finančníkmi. Hoci je nad slnko jasnejšie – a už to potvrdili aj všetci zainteresovaní – že Mikloš vo svojich vyjadreniach na túto tému klamal a predstavitelia finančných žralokov si na jeho ministerstve „podávali kľučky“. Ak je teda nejaký poznatok, ktorý si uchováme v pamäti z tejto kauzy aj dlhšie ako zopár dní, potom je to práve to, ako vyzerá Ivan Mikloš, keď bohapusto klame. Už vieme, že pri tom nemihne ani brvou... Opozícia ďalej spí... A ešte jeden poznatok nám táto kauza ponúka: dokazuje, že politicky pravicová opozícia naďalej spí, veď čo už je to za politickú prácu, riešiť v parlamente namiesto vlastného programu odhalenia bulvárnych denníkov? Celá opozičná práca by sa dala zhrnúť do štyroch slov: prečítať si bulvárne noviny. Potom sa podpísať pod mediálne špekulácie, prípadne vytvoriť nejakú konštrukciu, zvolať mimoriadnu schôdzu a neuspieť pri odvolávaní toho-ktorého ministra. A potom ďalej spať... Pravda je, že Počiatek zbytočne ponúkol tematicky vyprázdnenej opozícii tému. A vyhladnutá opozícia po nej skočila ako pes po kosti. Dúfajme, že to bude pre ostatných ministrov dostatočné ponaučenie, aby zbytočne neponúkali parlamentnej menšine zámienky na ďalšie zbytočné mimoriadne schôdze parlamentu, ktorých výsledok je aj tak každému vopred jasný. A ktoré by nič zásadné nezmenili, aj keby sa skončili prekvapením, pretože to najdôležitejšie – príčiny problémov – sa na nich evidentne nikdy nerieši. To by totiž musela aj pravica „priznať farbu“ a všetci by sme zistili, aký veľký má podiel na dnešných problémoch, ktoré sú neraz len dôsledkami toho, čo intenzívne celé roky „budovala“. Autorka je publicistka