Blíži sa humanitárna cunami

Lídrov vyspelého sveta v súčasnosti najviac trápia problémy na finančných trhoch, či hroziaci nedostatok ropy. Za rohom však čaká ďalšia kríza. V rozvojových krajinách už vyvolala násilnosti, jej dopady začínajú cítiť aj spotrebitelia v bohatšom svete. Jedným z nich je nedostatok potravín. Nedostatok potravín vyvolal násilnosti v Nigeri, Senegale, Kamerune, Burkine Faso, či Haiti. Protestujú aj ľudia v Mauritánii, na Pobreží Slonoviny, v Egypte, Maroku, Mexiku či Jemene. Situácia na Filipínach, v Bangladéši, Uzbekistane, Indonézii či Thajsku je napätá. Tretí svet začína cítiť dopady potravinovej krízy. Ceny rastú... Za posledný rok sa globálna cena ryže vyšplhala o 130 percent. Ryža zdražela o 74 percent. Začiatkom apríla poskočila jej cena za jediný deň o 10 percent na historicky najvyššiu úroveň, pretože dovozcovia z Ázie a Afriky súťažia o zmenšujúce sa zásoby. A nárast sa ešte určite nezastavil. Organizácia OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) predpokladá, že ceny zostanú vysoké ešte najmenej desať rokov. Podľa FAO spôsobili rastúce ceny potravinovú krízu v 36 krajinách. Čo je ešte horšie, zdraženie obmedzuje schopnosť humanitárnych organizácií poskytovať jedlo najchudobnejším obyvateľom, pre ktorých je humanitárna pomoc často hranicou medzi chudobou a hladomorom. Začiatkom apríla musel napríklad Svetový potravinový program znížiť dávky pre 73 miliónov ľudí v 78 krajinách. Ak by mal poskytovať rovnaké množstvo jedla ako minulý rok, bude potrebovať tento rok o 440 miliónov eur viac. Predstavitelia OSN a humanitárnych organizácií varujú pred krízou bezprecedentných rozmerov, komisár Európskej únie pre rozvoj varoval začiatkom apríla pred humanitárnou cunami. Problémy však už zasiahli aj rozvinuté krajiny. Pravda, na rozdiel od rozvojového sveta, v rozvinutom kríza zatiaľ znamená len to, že spotrebitelia musia v obchode načrieť hlbšie do peňaženiek. Ale aj to núti vlády k akcii. Zatiaľ tlačia na to, aby väčšiu ťarchu zdražovania absorbovali farmári a obchodné reťazce. Francúzsko a Austrália začali robiť rozbor situácie. ...zásoby sa zmenšujú Vlády rozvojového sveta sa snažia reagovať posilnením krízových zásob, ktoré sú potom rozdeľované na domácom trhu za subvencované ceny. Honba za ryžou či pšenicou však iba zvyšuje ich ceny na globálnych trhoch a vládne rezervy sú stále menšie. Veľkí producenti potravín sa snažia obmedzovať ich export. Niektoré krajiny chcú krízu riešiť tajnými barterovými dohodami. Ukrajina a Líbya sa dohadovali o výmenách pšenice, Egypt a Sýria podpísali barter pšenice za ryžu, Filipíny sa neúspešne pokúsili dohodnúť barter s Vietnamom. Súhra príčin Rast cien vyvolala podľa expertov súhra niekoľkých príčin. Nedostatok potravín je napríklad jedným z prvých prejavov klimatických zmien. Sucho, odlesňovanie a klimatická nestabilita napríklad spôsobuje každý rok ďalšiu stratu úrodnej pôdy veľkosti Ukrajiny. Tento rok napríklad zdevastovali záplavy v strednej Číne úrodu ryže a kukurice a počas posledných siedmich rokov poklesla produkcia ryže v tejto krajine o 10 percent Austrália zažila najhoršie suchá za posledných sto rokov, výnosy pšenice poklesli o 60 percent, problémy zasiahli aj živočíšnu výrobu. Suchá a záplavy ničili úrody v Afrike, ale aj v európskych krajinách – Británia napríklad zaznamenala pokles o 10 percent. Problémy spôsobuje aj rastúca populácia a meniace sa spotrebiteľské návyky. Podľa Svetovej banky by sa mal do roku 2030, pri súčasnom raste počtu obyvateľov, dopyt po potravinách zdvojnásobiť. Problém – chuť na mäso Ďalšie problémy pridáva meniaca sa spotreba. Relatívna prosperita strednej triedy – percentuálne slabej, no vzhľadom na ich celkovú populáciu v absolútnych číslach mohutnej – v krajinách ako Čína, India, Brazília či Rusko zvyšuje spotrebu mäsa. A živočíšna výroba je na zdroje omnoho náročnejšia než rastlinná. Odhaduje sa, že od roku 1980 sa v rozvojovom svete dopyt po mäse zdvojnásobil. Na globálnu potravinovú krízu pôsobí negatívne aj zdražovanie ropy. Priamo vyvoláva rast cien vstupov – predovšetkým pohonných hmôt na pestovateľské stroje, ale aj hnojív, spracovania a transportu potravín. Drahšia ropa okrem toho vedie vlády k tomu, aby podporovali produkciu biopalív. Lenže tým energetické plodiny vytláčajú z polí potraviny a kukurica, sója a pod. sa nepoužíva na nakŕmenie hladujúceho sveta, ale na výrobu bioetanolu. To všetko spolu vedie k destabilizácii globálnych trhov. Drahšie potraviny sa stávajú zaujímavou komoditou a nástrojom burzových špekulácií. Riešenia Vlády sa zatiaľ snažia vysporiadať s následkami krízy. Udržateľné riešenie príčin však bude musieť byť rovnako komplexné, ako samé príčiny – brať do úvahy problém klimatických zmien a udržateľných energetických alternatív, nespravodlivej globálnej štruktúry potravinárskeho sektora a distribúcie potravín, aj udržateľných vzorcov spotreby. Formovanie dlhodobých riešení si však bude vyžadovať čas. Dovtedy budeme potrebovať rýchle, bezprostredné kroky – zvýšenie potravinovej pomoci, prehodnotenie podpory biopalív, obmedzovanie negatívnych vplyvov na klímu. Inak nám hrozí humanitárna a environmentálna katastrofa. Autor je spolupracovník Slova