Olympijské dilemy

Cestu olympijskej fakle z gréckej Olympie do Pekingu lemujú protesty. Kampane za práva Tibeťanov a Ujgurov, environmentálne organizácie, aktivisti upozorňujúci na zlý stav politických a sociálnych práv v Číne, na čínsku podporu sudánskej či mjanmarskej vláde... tí všetci využívajú príležitosť, aby spravodlivosť „ich veci“ zažiarila v širokom svetle pozornosti upretej na blížiace sa Olympijské hry 2008 v Pekingu. Nie je to žiadne „zneužívanie olympijskej myšlienky“ – faktom je, že olympiáda je už dávno o politike (a biznise) minimálne do tej istej miery, do akej je o športe. Úspechy športovcov sa oslavujú ako národné úspechy a organizovanie hier bolo vždy veľkou príležitosťou ukázať „úspechy krajiny“ celému svetu. Inak to nebude ani v Pekingu – Čína nepochybne urobí z hier prezentáciu vlastného nacionalizmu, ekonomických úspechov „trhového socializmu na čínsky spôsob“, posilnenie vlastného medzinárodno-politického statusu. Len tak mimochodom – hoci sa o tom nehovorí, aj myšlienka „putovania olympijskej fakle“ sa zrodila ako súčasť veľkej politickej propagandy. Nemá nič spoločné s antickou gréckou tradíciou (koniec koncov, v Grécku sa hry konali vždy na tom istom mieste), ani s pôvodnými predstavami zakladateľa novodobých olympijských hier Pierra de Coubertina. Zrodila sa v hlave Carla Diema, režiséra hier v Berlíne v roku 1936 pod dohľadom Josepha Goebbelsa a Adolfa Hitlera. Pôvodnú fakľu navrhla a vyrobila zbrojovka Krupp. Na berlínsky Olympiastadion ju doniesol dokonalo árijský bežec na 1500 metrov Fritz Schilgen v čele falangy svastík a pred objektívom kamery Leni Riefenstahlovej, ktorá pripravovala svoju Olympiu, filmovú oslavu nacistického ideálu fyzickej a psychickej „árijskej dokonalosti“. Diskusia o „morálnej dileme“ olympijských hier v Pekingu ilustruje ambivalentné vnímanie Číny na medzinárodnom poli. Všetci svetoví lídri svorne odmietli „úplný bojkot“ hier. Oficiálnym dôvodom je neochota opakovať politické divadielko z čias studenej vojny – „blokový“ bojkot Olympijských hier 1980 v Moskve a Olympijských hier 1984 v Los Angeles. Namiesto toho sa Angela Merkelová a Gordon Brown rozhodli pre „minibojkot“ – neúčasť na otváracom ceremoniáli – a pár ďalších politikov sa k nim možno ešte pripojí. Aj to je však predovšetkým divadlo pre domácu politickú scénu. Peking je príliš dôležitý ekonomický hráč, zaujímavý trh, dodávateľ lacných výrobkov, a najnovšie aj záchranca finančných trhov. Dosť na to, aby ho nik nechcel skutočne „uraziť“. Autor je spolupracovník Slova