A mali inú voľbu?

Počet zobrazení: 4039

Tuná moji kamaráti aj blízka rodina (tá občas s nevôľou, väčšinou s nezáujmom) vedia, že som politológ amatér. Nuž mi, samozrejme, nedá nevyjadriť sa. K českým voľbám.

Českú politickú scénu poznám len letmo. Som celkom fanúšikom prezidenta Zemana, rada čítam mladého Klausa, bavila som sa na chudákovi Sobotkovi, aj na tom mladom Stropnickom.

Výsledok bol pre mňa šok. Akože nie, že by som odpadla, híkala a nemohla spať. Ale pre mňa to bolo prekvapujúce.

Mám v hlave dosť veľký galimatiáš, prirovnateľný k novovzniknutej politickej scéne v Česku.

Niekoľko záverov pre mňa a odo mňa.

– Ľudia trvalo žijúci mimo republiky, ak sa v najbližších rokoch neplánujú vrátiť, by voliť nemali. Odišli sme z nejakého dôvodu. Sme fyzicky, mentálne, duchovne inde. Aj keď sa možno volením snažíme rodnej krajine pomôcť, už jej nerozumieme. Môžeme filozofovať, môžeme radiť (pozri ja), ale to je všetko.

– Neexistuje nielen pravica a ľavica, ale ani dobro a zlo, čestnosť a nečestnosť, ako som si ich ja predstavovala a bola naučená. Možno vždy existovali len v rozprávkach a ja som bola idealista. Dnešnú dobu by som nazvala – účel svätí prostriedky.

– Do volieb by malo ísť 5 – 6 politických strán, ak prijímame tento model vedenia štátu. (Ja nie, ale priama demokracia, kopné právo, to sú témy k vínku s dobrými kamarátmi, zatiaľ.) Viac strán je kontraproduktívnych.

– Ľudia sú po Novembri čím ďalej, tým viac zmätení, frustrovaní, utrápení, nahnevaní, morálne zdevastovaní. Napriek plným obchodom, drahým autám sme sa pohli zlým smerom.

– Americký model je pre východnú a strednú Európu nevhodný. Silná rodina, silný štát, silný vodca, toto zodpovedá nášmu naturelu. A nevidím na tom nič zlého. Väčšine ľudí je jedno, či budeme systém nazývať demokraciou alebo diktatúrou. Chcú žiť v mieri, v relatívne ekonomickom bezpečí. Pozrieť si futbal, obľúbený seriál, stretnúť sa s rodinou a kamarátmi pri dobrom jedle a pití. Mať kam ísť do práce a mať sa kam po nej vrátiť. A nech im všetci dajú svätý pokoj. A tak to má byť. Poriadok v sebe, poriadok v rodine, poriadok v štáte, tomuto ja verím.

– Neviem, prečo sme socializmus nazývali materialistickým zriadením. Ešte aj tá cirkev bola oveľa pravdivejšia a duchovnejšia. Zavretý systém v nás vyvolal túžbu po informáciách, knihách, hudbe. A tá domáca kultúra bola cenovo dostupná, aj divadlo, aj literatúra, aj hudba. A nech mi umelci odpustia, kvalitnejšia. Veď to materiálne sme všetci mali zabezpečené. Tento svet dnes je najmateriálnejší, ako len môže byť. Väčšina sa bojí, že nebude mať ani to základné – stravu, bývanie, prácu, školy, lekárov. A bohatá menšina zase nepozná materiálne medze.

– Trh pre väčšinu nefunguje, dopyt a ponuka nestačia. Bez plánovania niet rodinnej ani štátnej ekonomiky, ak sa majú mať relatívne dobre všetci. Aj silní, aj slabí.

Pán Babiš je výkrikom. Nech tu konečne niekto ten augiášov chliev vymetie. A je nám jedno, kto. Iní kričali hlasmi pre Okamuru a Pirátov. Dve strany z okraja spektra. Mňa napriek prepadu prekvapuje, ako sa v Česku držia komunisti. Teda, myslím tých v príslušných tričkách, nie pána Babiša.

Niečo sa melie, aj v Česku aj na Slovensku. Ja si budem naivne idealisticky myslieť, že ľudia chcú to moje pôvodné dobro a zlo a rodinu a slušný život. Že cesta, ktorú zvolili, je nešťastná? No je. Mali inú voľbu?

Autorka žije v Novej Scotii v Kanade

Status na FB, 22. 10, 2017, titulok Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984