Dlhodobá stagnácia - zmena stratégie
nedeľa 02. november 2014Nouriel Roubini vo svojom najnovšom komentári na základe kombinácie vysokého dlhu a narastajúcej nerovnosti predpovedá dlhodobú stagnáciu , ktorá z politického hľadiska sťažuje realizáciu štrukturálnych reforiem. Nekonvečná monetárna politika namiesto toho, aby napumpovala kredity do reálnej ekonomiky, väčšinou zvýšila bohatstvo najbohatších, ktorí mali najväčší prospech z oživenia hospodárstva. Toto oživenie však vytvára bubliny v cenách aktív. Dôsledkom narastajúcej nerovnosti je prerozdeľovanie príjmov bohatým a korporáciám, lebo majú silnú tendenciu šetriť, čo sa zhoršuje prostredníctvom na kapitál náročných a prácu šetriacich technologických inovácií. Verejné a súkromné dlhy vyspelých ekonomík sú stále vysoké a narastajú, sú potenciálne neudržateľné, najmä v eurozóne a Japonsku. S uvedeným súvisí nástup nacionalistických, populistických a xenofóbnych strán v Európe, severnej Amerike a Ázii.
Richard A.Haass, predseda Rady pre zahraničné vzťahy USA konštatuje, že sme svedkami konca jednej éry svetových dejín a úsvitu druhej. Éra americkej nadvlády po 25 rokoch skočila a uvoľnila miesto oveľa menej usporiadanej a menej pokojnej epoche, ktorú označil ako éru neusporiadanosti. Blízky východ sa nachádza v raných fázach novodobej tridsaťročnej vojny. Podľa jeho názoru Rusko svojím správaním na Ukrajine a inde svojho času naprosto stabilný európsky poriadok (sic!) založený na právnom princípe, že územie nemožno získavať vojenskou silou. V Ázii je neistý mier, ktorý môže kedykoľvek skončiť vzhľadom na veľký počet nevyriešených územných nárokov a síliaci nacionalizmus. Moc sa rozšírila do stále väčšieho počtu štátnych aj neštátnych aktérov, od teroristických organizácií a milícií až po korporácie a mimovládne organizácie. Ďalšie dôvody súvisiaceho globálneho chaosu súvisia s konaním USA (Irak, Sýria), v regióne vzniklo vákuuum, ktoré zaplnil Islámský štát. Dôsledkom toho je narastajúca globálna nestabilita, pričom vzhľadom na všeobecné pochybnosti o dôveryhodnosti a spoľahlivosti USA stále viac vlád a ďalších aktérov začína konať nezávislo. Problém podľa Haasa spočíva v absencii medzinárodného konsenzu a oslabovaní amerického vplyvu, ktorý nedokáže žiadna krajina nahradiť, ale máloktorá je ochotná tento vplyv podporiť pri udržiavaní poriadku. Výsledkom je svet menej mierumilovný, menej prosperujúci a menej zbehlý v prekonávaní prekážok. Nechcem polemizovať s názorom R.Hassa, že najviac blahobytu a stability bolo v ére americkej nadvlády. Koncept efektívneho multilateralizmu, ktorý prijala Európska únia 12.decembra 2003 v dokumente „Bezpečná Európa v dnešnom svete“ a aktuálne sa k nemu takmer nehlási, je Hassovi zrejme cudzí.
Makroekonóm Jeffrey D.Sachs píše o novej makroekonomickej stratégii: nesúhlasí ani s neokeynesiánmi, ktorí sa zamerajú na zvyšovanie dopytu, ani s ekonómami požadujúcimi zvyšovanie ponuky prostredníctvom znižovania daní. Požaduje novú stratégiu založenú na trvale udržateľnom raste na základe investícií. Vo väčšine vysokopríjmových krajín (USA, EU, Japonsko) sa nedarí investovať dostatočne a múdro do projektov s najväčším prospechom do budúcnosti. Podľa údajov MMF klesli hrubé investičné výdavky v týchto krajinách y 24,9% HDP v roku 1990 na púhych 20% v roku 2013, v rámci EU z 24% na 18,1%. Verejné sektory vstúpili do faktického „investičného štrajku“. Ide o to, harmonizovať hospodársky rast a trvalú ekologickú udržateľnosť. Investície do trvale udržateľnej ekonomiky by dramaticky zvýšili náš blahobyt a využili naše „nadmerné“ úspory na správne účely. Potrebujeme dlhodobé stratégie verejných investícií, ekologické plánovanie, technologické návody i partnerstvo verejného a súkromného sektoru pre nové, trvale udržateľné technológie a rozsiahlejšiu globálnu spoluprácu. Tieto nástroje podľa Sachsa vytvoria novú makroekonómiu, na ktorej závisí naše zdravie a prosperita.
Áno, zdravie a prosperita sú navzájom späté. Podobne vzdelanie, vedecký výskum a prosperita. Podľa J.Stiglitza najperspektívnejšie investície v súčasnosti sú do zdravotníctva, školstva a výskumu (Creating a Learning Society). Na Slovensku máme ekonomiku outsourcingu a nikto z decíznej sféry si nechce položiť jednoduchú otázku, čo bude, keď automobilky najneskôr o desať rokov odídu. Futurologická spoločnosť vypracovala návrh vodnej stratégie, ktorá rieši orientáciu Slovenska na perspektívny rozvojový faktor, aby sa z prekonanej etapy industrializácie dokázalo preorientovať na kreovanie a stimulovanie inovatívnosti v samoučiacej spoločnosti. Zatiaľ iba rozdávame za kontroverzných okolností investičné stimuly a prispievame zahraničným manažerom na luxusné ubytovanie, všetko z peňazí daňových poplatníkov.
Odkazy
#https://www.project-syndicate.org/commentary/new-era-of-global-instability-by-richard-n--haass-2014-10/czech
http://www.noveslovo.sk/c/Outsourcing_je_zahranicne_vlastnictvo_vyhodne
Viac od autora
Komentáre
Úprimne ďakujem za tieto myšlienky v blogu, pretože problém kombinovania vysokého dlhu štátnych pokladníc i celkovo jednotlivých ekonomických celkov s narastajúcou príjmovou nerovnosťou v prospech globálnych korporácií i jej jednotlivých vlastníkov, skupín majiteľov akcií či vrcholových manažérov predpovedá skutočne viac ako "klimatickú hrozbu" dlhodobej stagnácie euroatlantickej civilizácie, teda krajín OECD, NAFTA, EU a korporácií združených finančne okolo Svetovej banky a finančných skupín.
Žiadne "štrukturálne zmeny" definované neoliberálnymi ideológmi a ekonómami oficiálnej "nobelovskej ligy" to už nezachránia, pretože ich forsírovanie iba zvýši rýchlosť, akou sa kapitalizmus a svet založený na korporátnom globálnom riadení rúti do záhuby...
O tom, že potrebujeme inú makroekonomickú teóriu než tie doterajšie založené na striedaní rastu a recesie a na posilňovaní "slobody kapitálu", sú už presvedčení všetci myslitelia v manažmente i mnohí svetoví ekonomickí myslitelia.
Ak píšete o požiadavkach makroekonóma J.D.Sachsa, citujem: "Požaduje novú stratégiu založenú na trvale udržateľnom raste na základe investícií. Vo väčšine vysokopríjmových krajín (USA, EU, Japonsko) sa nedarí investovať dostatočne a múdro do projektov s najväčším prospechom do budúcnosti.,
tak zároveň vyvolávate moju reakciu, kde s potešením môžem vyhlásiť, že minimálne Schweickartov model ekonomickej demokracie odpovedá na požiadavky tvorby novej makroekonomickej paradigmy sveta, a to v transformovaní modelov rastu v modely ROZVOJA a v definovaní stratégie financovania potrieb nie na základe ukazovateľa "rastu HDP"(hrubého domáceho produktu), ale na základe tvorby takých doteraz nezvyčajných makroekonomických ukazovateľov, akými môžu byť napríklad "národné šťastie" ( teda spokojnosť občanov s usporiadaním spoločnosti a s chodom hospodárstva i vlastnej životnej úrovne a uspokojovania spoločenských, kultúrnych, a zdravotno-vyživovacích potrieb), "národné zdravie", "potravinová bezpečnosť", " zabezpečenie pred živelnými a klimatickými pohromami", dokonca dočasne asi i "potreba po mierovom živote" a "národno-regionálna bezpečnosť" a určite nie v neposlednom rade "verejná bezpečnosť", teda schopnosť ekonomiky dostatočnými prostriedkami zabezpečiť, aby občania neboli prepadávaní, lúpení, vraždení, šikanovaní a napádaní v mieste, ktoré je pre nich domovom a vlasťou...
...a toto všetko určite nie sú schopné zabezpečiť v súčasnosti ani v budúcnosti globálne korporácie, zamerané vo svojom úsilí hlavne na rast "HDP" i vlastných prijmov a ziskov... naproti tomu verejné finančné inštitúcie (aj tak, ako ich konštruoval Schweickart vo svojom diele Ekonomická demokracia) sú presne k tomu predurčené...
Nuž, chýbajú iba noví politici, ktorí prví pochopia zmenu paradigmy a presadia ju v politickej oblasti...
Úprimne ďakujem za tieto myšlienky v blogu, pretože problém kombinovania vysokého dlhu štátnych pokladníc i celkovo jednotlivých ekonomických celkov s narastajúcou príjmovou nerovnosťou v prospech globálnych korporácií i jej jednotlivých vlastníkov, skupín majiteľov akcií či vrcholových manažérov predpovedá skutočne viac ako "klimatickú hrozbu" dlhodobej stagnácie euroatlantickej civilizácie, teda krajín OECD, NAFTA, EU a korporácií združených finančne okolo Svetovej banky a finančných skupín.
Žiadne "štrukturálne zmeny" definované neoliberálnymi ideológmi a ekonómami oficiálnej "nobelovskej ligy" to už nezachránia, pretože ich forsírovanie iba zvýši rýchlosť, akou sa kapitalizmus a svet založený na korporátnom globálnom riadení rúti do záhuby...
O tom, že potrebujeme inú makroekonomickú teóriu než tie doterajšie založené na striedaní rastu a recesie a na posilňovaní "slobody kapitálu", sú už presvedčení všetci myslitelia v manažmente i mnohí svetoví ekonomickí myslitelia.
Ak píšete o požiadavkach makroekonóma J.D.Sachsa, citujem: "Požaduje novú stratégiu založenú na trvale udržateľnom raste na základe investícií. Vo väčšine vysokopríjmových krajín (USA, EU, Japonsko) sa nedarí investovať dostatočne a múdro do projektov s najväčším prospechom do budúcnosti.,
tak zároveň vyvolávate moju reakciu, kde s potešením môžem vyhlásiť, že minimálne Schweickartov model ekonomickej demokracie odpovedá na požiadavky tvorby novej makroekonomickej paradigmy sveta, a to v transformovaní modelov rastu v modely ROZVOJA a v definovaní stratégie financovania potrieb nie na základe ukazovateľa "rastu HDP"(hrubého domáceho produktu), ale na základe tvorby takých doteraz nezvyčajných makroekonomických ukazovateľov, akými môžu byť napríklad "národné šťastie" ( teda spokojnosť občanov s usporiadaním spoločnosti a s chodom hospodárstva i vlastnej životnej úrovne a uspokojovania spoločenských, kultúrnych, a zdravotno-vyživovacích potrieb), "národné zdravie", "potravinová bezpečnosť", " zabezpečenie pred živelnými a klimatickými pohromami", dokonca dočasne asi i "potreba po mierovom živote" a "národno-regionálna bezpečnosť" a určite nie v neposlednom rade "verejná bezpečnosť", teda schopnosť ekonomiky dostatočnými prostriedkami zabezpečiť, aby občania neboli prepadávaní, lúpení, vraždení, šikanovaní a napádaní v mieste, ktoré je pre nich domovom a vlasťou...
...a toto všetko určite nie sú schopné zabezpečiť v súčasnosti ani v budúcnosti globálne korporácie, zamerané vo svojom úsilí hlavne na rast "HDP" i vlastných prijmov a ziskov... naproti tomu verejné finančné inštitúcie (aj tak, ako ich konštruoval Schweickart vo svojom diele Ekonomická demokracia) sú presne k tomu predurčené...
Nuž, chýbajú iba noví politici, ktorí prví pochopia zmenu paradigmy a presadia ju v politickej oblasti...
...hm, ako vždy keď ide o horúcu "tému", systém vkladania textu do diskusie tu u providera zlyháva...majú smolu, skopíroval som ho a ajhľa, zrazu je tu dvakrát...
„Richard A.Haass, predseda Rady pre zahraničné vzťahy USA konštatuje, že sme svedkami konca jednej éry svetových dejín a úsvitu druhej.“
O tomto by nemal nikto pochybovať, ani o tom, že svet sa rúti do chaosu ktorý pravdepodobne skonči III. Svetovou (tvrdým poučením pre ľudstvo) aby ľudia nakoniec pochopili, že živelnosť nie je pre ľudí. I. aj II. Svetová to jasne naznačili a sformovali OSN, ktoré dnes degradujeme na bútľavú vŕbu.
Základom vznikajúceho chaosu je priepasť medzi makro (fiktívnou, virtuálnou) a mikro (reálnou) ekonómiou ktorá sa prehlbuje vo svete geometrickým radom. Toto je problém ktorému by sa mala venovať Futurologická spoločnosť. Slovenské JA v tomto chaose už dávno zaniklo a ak to nie je niekomu jasné, nech sa pozrie k susedom do Maďarska. Ta opovážlivosť nepodporovať sankcie voči Rusku!?
Že Slovensko na to nemá? Nezmysel! Každý rozumný človek na to má, len nesmie strkať hlavu do piesku či krčiť sa pred masmediálnym svinstvom.
Vlastne sme o tom, že potrebujeme nové makroekonomické kritériá, písali už v zborníku Svet v bode obratu- Systémové alternatívy kapitalizmu, ktoré vydalo vyd.Veda v 2011. Tam som v mojej stati na str.120 písal že nám chýbajú nové kritériá
"Takýmito kritériami, ktoré sú dnes možné dohodou politikov s voličmi, je možné pri súčasnej úrovni informačných technológií a spracovania prieskumov kvantifikovať doteraz nemysliteľné faktory ľudského a spoločenského života v danej krajine a vytvoriť pre každú krajinu osobitné kritériá, určite v základoch spoločné, ale zároveň rešpektujúce odlišnosti a osobitosti krajiny či regiónu. A úlohou nás ekonómov v spolupráci so sociológmi, psychológmi, predstaviteľmi všetkých ostatných spoločenských i prírodných vied, bude stanoviť k týmto faktorom kritériá ocenenia a kvantifikácie do ekonomiky tak, aby dnes monopolné a „jediné správne kritérium“ výnosu investovaného kapitálu a rastu HDP sa stalo len jedným z pomocných ukazovateľov, alebo aby zastaralo tak ako rôzne iné historické spoločenské kritériá."
"Čo bude brániť v ekonomickej demokracii, aby nové makroekonomické kritériá neboli definované v súlade s definovaním požadovanej štruktúry dopytu, ktorý bude vyvolávať presne cielenú a požadovanú spotrebu, kde ani rast nebude prekážkou a dosiahne sa predovšetkým celospoločenský rozvoj? Ak sme spomínali že už dnes niektorí uvažujú mať ako makroekonomické kritériá hrubé národné šťastie alebo blahobyt obyvateľstva, čo tak štrukturovať ekonomický dopyt
-na komplexnú a bezplatnú zdravotnícku starostlivosť obyvateľstva od narodenia až po úmrtie?
- a/aj komplexné bezplatné a celoživotné vzdelávanie od prvých vnemov v jasličkách a škôlkach cez povinné školské vzdelanie po celoživotné?
- ako aj trvalé a garantované zabezpečenie práce, základných sociálnych istôt občana a verejnú bezpečnosť?
- ako aj na zabezpečenie ochrany obyvateľstva a likvidácie následkov klimatických či ekologických katastrof?
Nič nie je nemožné v humánnej spoločnosti, ak sa správne nastavia a určia ekonomické kritériá. Navyše, eliminuje sa tým živelný rast nekontrolovateľného konzumu turbovaného neustále gradovanou reklamou, ktorá má jediný cieľ - tŕžiť čo najviac, áno eliminuje sa tým neviditeľná a živelná ruka trhu."
A tu máme odrazu dobre spojenú HUMÁNNU EKONÓMIU profesora Halušku s našou podnikovou praxou podnikov fungujúcich na báze zamestnaneckých samospráv, verejných investícií a kontrolovaného trhu, ktoré môžu tie kritériá ekonomicky rozvíjať do grandióznych projektov bez toho, aby niekto odpočítaval v kalendárnom či fiškálnom roku "rast" ako základné kritérium - toto kritérium zastará...