Hľadanie príčiny

Občan Slovák ako volič je konzervatívny a preto nedôverčivý voči zmenám, novým menám i javom. Navyše je pohodlný, ani nie tak pokiaľ ide o dochádzku do volebnej miestnosti, kam podľa bydliska patrí, ale myslením či výberom iného ako odporučeného kandidáta sa nespreneverí vžitým predstavám o správnosti vo viere.

Trvalý, ale nenápadný vplyv na občanov, ich prevažnú časť, majú totiž farári a ich častá prezentácia v médiách. Sú trvalou autoritou najmä na dedinách, kde iný ako cirkevný spoločenský život zatiaľ neexistuje .Teraz od istého času je už vysielaný vždy v nedeľu pred obedom hlas zvonu z Dómu svätého Martina pozývajúci k obedu a modlitbe, za čo iste platí SRo príslušnému administrátorovi licenčný poplatok za užívacie právo.

Volebná zdržanlivosť či pokles počtu voličov pri voľbách poslancov do Európskeho parlamentu nepochádza len od toho, že médiá i samotní kandidáti na súpiskách 29 politických tvarov i novotvarov neprichádzali medzi ľudí, málo s nimi komunikovali, ako sa snažia politickí analytici skoro zanedbateľnú účasť vysvetliť, ale hlavný dôvod treba priznať tomu, že EP je niečo nové a ďaleké od denných starostí občana Niečo, čo preňho je málo praktické a mediálne býva spájané len so zastavením poskytovania čiastky z eurofondov, ak už boli priznané, alebo opačne, ťažko dosažiteľné pre mnohé administratívne úkony, ktoré žiadatelia musia vykonať, a aj v prípade neúspešnosti zaplatiť tým, čo ich žiadosť premieňali do požadovanej podoby.

A keď sa v médiách sústavne uvádzajú odmeny poslancov EP bez podrobností o ich podiele na výsledkoch činnosti celej únie, musí byť „dielo skazy dokonané“. Naše vedomosti a zistenia o odmenách našich poslancov v našich zastupiteľských orgánoch porovnávajú s tými európskymi bez dôvodov, ktoré majú tradíciu i ekonomickú základňu, a tak dochádza k abnormalitám. To, čo v pôvodných 18 krajinách EÚ bolo prirodzené, teraz našim vstupom sa stalo neslýchané, neporovnateľné s príjmami a benefitmi  našich ľudí, ktorí ešte občas pracujú.
Stredoeurópske štáty, medzi ktoré sa radí aj Slovensko, pôsobia v regionálnom združení V4 v snahe, že spoločný hlas a úsilie o niečo bude mať väčší účinok ako samostatný, a tak môžu časom nadobudnúť istú vážnosť, pretože historicky i etnicky mali sme iný dejepis ako štáty západnej Európy. Ale s Rakúskom predsa štáty V4 (okrem Poľska)  patrili do jednej monarchie a teraz rakúsky minister zahraničných vecí S. Kurz odmieta hlbšiu spoluprácu s ňou a v rozhovore s A. Matišákom sa téme rafinovane vyhol. Táto realita vtláča aj nám známe črty správania občanov v tom, že vždy sme mali cudzích pánov, ktorých bolo prirodzenejšie poslúchať viac ako vlastných, ak aj nejakí boli. Bola to črta zdržanlivosti mať vlastný názor, poslušnosti a tradičného konzervativizmu s mnohými, ťažko vysvetliteľnými vlastnosťami, ale aj zjednodušenými prejavmi vlastnej vôle a v očakávaní  jednoduchých  riešení.

Z nízkeho počtu voličov možno robiť aj nesprávne závery, alebo hľadať neexistujúce príčiny. Ak budú zverejnené výsledky našich volieb podľa krajov, iste budú zreteľné rozdiely medzi účasťou voličov v Bratislave  a kdekoľvek na vidieku, kam patrí celá ostatná časť Slovenska, čo dosvedčuje, že Brusel je pre vidiečanov ešte ďaleko a z Bratislavy opačne, najbližšie.

Účasťou niečo cez 13 % občanov majúcich právo voliť nás v porovnaní so zavedenými členmi EÚ nemôžu orgány, ani médiá zaradiť medzi plnohodnotných členov, aby sme sa mohli cítiť ako Európania. Poradie štátov, ako bolo už uverejnené, nepustí. Rôzne argumenty na pokraji slabej informovanosti a význame práce únie nemôžu byť preto jedinečné, ale alibistické a utešujúce sa, že sme lepší, ako sa zdáme.