Hrmot, ktorý zakrýva jadro problému

Ak pokladáte ultimatívne požiadavky ministra vecí zahraničných USA Mr. Johna Kerryho, aby sa Rusko vzdialilo vojensky od hraníc s Ukrajinou za opodstatnené a prítomnosť americkej roty v Poľsku a lietadiel US Airforces v pobaltských krajinách a s pravidelnými letmi neďaleko hraníc s Ruskou federáciou za primerané situácii, nečítajte článok ďalej. Nepochopili by ste jeho zmysel.

Eskalácia napätia medzi vládou v Kyjeve a Ruskou federáciou, ktorú v minulých dňoch sprevádzali slová ruského ministra S. Lavrova, že sa nedá vylúčiť ozbrojený konflikt medzi oboma krajinami, má svoju históriu, na ktorú sa zámerne zabúda. Ale pripomeňme  si ju, pretože súčasné jej dôsledky a súčasné  procesy nie sú potom až také prekvapujúce.

Na začiatku (ak vôbec nejaký bol po 2. svetovej vojne) boli analýzy amerických stratégov (Z. Brzezinski a M. Albrightová a iní), že dlhodobým a strategickým protivníkom USA je RF a táto prijatá teória bola dôvodom na ďalšie opatrenia, ale aj ich modifikáciu a praktickú politiku. Pohliadnime aspoň na posledných 10 rokov.

Jedným z prvých opatrení bola politika zvaná „protiatómový dáždnik“, deklarovaná ako ochrana pred dopadom iránskych rakiet s atómovou hlavicou na územie USA. K tomu účelu mali slúžiť riadiace stredisko v Čechách a odpaľovacia základňa v Poľsku. Išlo o klamlivé  dôvody, no Rusi proti dáždniku oficiálne u B. Obamu protestovali a tak sa projekt realizačne odsunul  až na čas po roku 2018 a územne sa zastabilizoval do Poľska

Dnes už reč o dáždniku nie je aktuálna, pretože sa ukázal lepší a aktuálnejší variant priblíženia k hraniciam s Ruskom a tým je Ukrajina zmietaná svojimi vnútornými ekonomickými problémami, vysokou mierou korupcie a odorizáciou povojnového obdobia spomienok na akcie ukrajinskej divízie Galícia za spolupráce so Š. Banderom a v zväzkoch nemeckej armády. Tie ostali aj v našich povojnových spomienkach, keď sa pokúšali jeho bandy prebiť cez naše územie na západ, do americkej zóny. Zabíjali nevinných občanov v prihraničných dedinách východného Slovenska, keď zbedačení občania im nemali čo dať, ani obuv, ošatenie a potraviny, len zbrane mali svoje. Impulz dalo vyhlásenie Š. Banderu za hrdinu Ukrajiny a s vyznamenaniami na hrudi žijúcich ešte príslušníkov divízie Galícia, ktorí v starých uniformách pochodovali ulicami Kyjeva na slávu minulosti.

Následne v polovici decembra mal pri príležitosti stretnutia predstaviteľov EÚ „Východné partnerstvo“ podpísať vo Vilniuse asociačnú dohodu prezident V. Janukovyč a na zdesenie prítomných sa tak nestalo. To bol impulz istých síl až tak, že sa začal už otvorený protest nabudených  občanov proti vláde, proti korupcii a rozkrádaniu štátu i s 30 kg zlata, ktoré mali noví vládcovia nájsť vo vile, ktorá patrila hlave štátu. Kde je dnes ono zlato? Deklarovaná pomoc Ruska v riešení ekonomických problémov bola pritom odmietaná ako neprijateľná, aj keď bola vo výške 15 mld. US dol. Pretože sa už hralo s inými kartami.

Súčasne prebiehali i dlhotrvajúce protesty J. Tymošenkovej väznenej v Charkove za zneužitie postavenia premiérky odsúdenej na 7 rokov väzenia a ktorá žiadala odbornú starostlivosť o svoju chrbtovú kosť až v Nemecku, aj keď nikde na svete vynesený rozsudok a trest to nedovoľuje. Demonštrácie sa skončili pádom vlády i dlhotrvajúcimi protestmi na Námestí nezávislosti. Keď demonštrantov prišiel skontrolovať senátor John McCain, až po jeho odchode začala streľba z okolitých domov a dodnes sa zámerne  nevie, kto strieľal, aj keď bolo zabitých cez 100 demonštrujúcich z davu.

Za týchto okolností počas (veľkého upratovania) postupne začali plávať do vôd Čierneho mora plavidlá US Navy flotily s určitým poslaním. K tomu už Rusi nemohli ostať v pozícii prizerajúcich sa, čo sa skončilo plebiscitom obyvateľov Krymu, ktorý od dôb ruských cárov patril so Sevastopoľom k bašte ruského námorníctva. Plebiscit sa skončil a prevaha jeho ruského obyvateľstva vo voľbách vyjadrila sa za pripojenie  k Ruskej federácii. O význame námornej základne v Sevastopole pre Rusko sa nehovorilo, aj keď za uplynulé roky bolo mesto ako súčasť Ukrajiny v prenájme Ruska a jeho výška nájomného bola kompenzovaná zníženou cenou za plyn pre Ukrajinu. A predstava, aby americké krížniky kotvili v Sevastopole bola nemysliteľná v situácii, keby Krym nebol prinavrátený do RF demokraticky, voľbami.

Kyjevský parlament podporovaný demonštrantmi z Majdanu ako prvé opatrenie prijal zákon, ktorým bola ruština ako druhý oficiálny jazyk zrušená, aj keď tak platilo počas uplynulých 60 rokov, až donedávna. Prečo a naraz v situácii, keď pred krajinou stáli i stoja naliehavejšie úlohy, ako bolo  toto rozhodnutie? Veď splácanie dlhu za plyn bolo i je stále aktuálne a ruský Gazprom nemieni z  požiadavky o splatenie dlhu ustúpiť. Iste cena 265 US dol/1000 m3 bola cena preferenčná, bratská a najnižšia. Teraz, keď Gazprom žiada vyššiu cenu 485 US dol/1000 m3 s časťou cca 100 US dol na splácanie dlhu, nechcú oficiálne miesta o tom počuť, ale žiadajú, plyn z reverzného toku, z Eustreamu, teda aj cez naše územie  a tú najväčšiu časť. Že platí zmluva Eustreamu s Gazpromom, ktorá limituje aj naše možnosti i s veľkými  finančnými dôsledkami v dôsledku jej porušenia, to nikomu nevadí  V tomto zmysle už dvakrát hovoril americký viceprezident Joseph Biden s našim R. Ficom, aby sa ubezpečil ,že naša pozícia v tomto spore  je jednoznačne na strane US záujmov. O tom, kto to všetko zaplatí, sa nehovorilo. Ukrajinskí špecialisti zatiaľ náš návrh, aby pre spätný tok  plynu bol použitý nepoužívaný prepoj medzi Vojanmi a Užhorodom reagovali zdržanlivo, ako keby tromfy držali v rukách práve oni. Je možné, že to, čo sa deje, môže  byť pravda.

Necitlivé rozhodnutie vlády v Kyjeve o jednojazyčnej Ukrajine iste podráždilo Rusov žijúcich od nepamäti na území dnes priľahlom k hranici s RF, doviedlo k protestom i okupácii miestnych úradov a policajných staníc, čo zatiaľ končí nasadením tankov a obrnených transportérov  útokom na vlastné obyvateľstvo, čo je typické pre vojenské junty známe z juhoamerických štátov.

V týchto dňoch  bolo možné registrovať čulú aktivitu amerických činiteľov v Kyjeve. Čo tam robil predseda CIA Joe Brennan a hneď po ňom viceprezident Joseph Biden? Iste neboli tam  len na pozorovaní priebehu udalostí a iste aj radili, ako ďalej a v čom môžu USA pomôcť. Zatiaľ sú v tom len vojenské vozidlá.

Treba sa zmieniť aj o postoji európskych spojencov USA, hlavne Francúzska a Nemecka. Zatiaľ vysielajú opatrné signály o tom, že sú pripravení sprísniť ekonomické sankcie voči Rusom, ktorí majú svoje peniaze uložené na kontách v ich bankách. Ale to sú len také sankcie, ktoré by sa nemali dotknúť ich štátnych záujmov, čo je rozhodujúce. Reči  generálneho tajomníka NATO Rasmunsena, že už sú vo výcviku  jednotky, ktoré v istej situácii pôjdu pomáhať ukrajinským práporom brániť krajinu, ak by na ňu zaútočili Rusi, sú silné a nezodpovedne silácke, ako keď pod velením amerických generálov bojovali v Afganistane, Iraku aj naše kontingenty. Aj kyjevský predseda vlády sa nechal počuť, že očakáva začiatok 3. svetovej vojny, čo je nezodpovedné a zodpovedá to jeho veku, kedy nemal možnosť zažiť, čo vojna znamenala aj pre ľud Ukrajiny počas 2. svetovej. Zatiaľ sa činia Američania. Už ich trupy (600 mužov) sú v Poľsku a lietadlá US Airforces sledujú pohraničné územia pobaltských krajín, ktoré susedia s RF.

Sú to len fakty, zhromaždené a sumarizované z médií, verejne dostupných a z nich vyplýva, že prvotná snaha je zraziť RF na kolená, ekonomicky ju oslabiť, aby sa stala skutočne veľmocou regionálneho významu, ako sa nechal nedávno počuť prezident B. Obama. Priama konfrontácia s Ruskom neprichádza pri súčasnom stave ich bojových prostriedkov aj na území USA do úvahy a tak na programe dňa sú ekonomické sankcie, no pokiaľ budú európske krajiny závislé z 1/3 na surovinách, hlavne plynu a ropy, na ruských dodávkach, je to zbraň dvojsečná, ohrozujúca prosperitu európskych krajín.

Pretože všetko sa začalo u zabudnutého protiatómového dáždnika, súčasné nepokoje sú len pokračovaním. A zatiaľ bez dažďa.