Islamský štát v rokoch 2007 - 2015

Počet zobrazení: 4641

Analýza vojenskej situácie na území Iraku a Sýrie v r. 2007-2015, stav bojujúcich strán, dopad konfliktu na ľudské a materiálne zdroje, situácia utečencov.

Straty na životoch a škody na majetku, počet nasadených kombatantov

Územie Sýrie a Iraku sa stalo od r. 2011 priestorom nepretržitých vojenských operácií.

Na konflikte participuje vyše 250 bojových skupín, 25 štátov, 2 exilové vlády, 2 vojenské koalície.

Do priamych bojov bolo nasadených 50 000 bojovníkov Islamského štátu, 11 680 spojeneckých vojakov na čele s USA, 7000 príslušníkov súkromných vojenských spoločností (PMC), 500 členov iránskych špeciálnych jednotiek Quds, 30 000 príslušníkov šítskych milícií v Iraku, 20 000 kurdských bojovníkov Pešmerga, 125 000 vojakov sýrskej armády, 250 000 vojakov irackej armády. Suma sumárum za celý konflikt bolo nasadených 494 180 - 550 000 kombatantov.

Do dnešného dňa sa odhaduje, že počas štyroch rokoch konfliktu v Sýrii padlo 210 000 ľudí, z toho 120 000 vojakov a 90 000 civilistov, v Iraku 46 000 ľudí, z toho 8000 vojakov a 38 000 civilistov, Islamský štát stratil od 7000 do 13000 bojovníkov. Suma sumárum 263 000 ľudí bolo zabitých, z toho 133 000 vojakov a 128 000 civilistov.

K 15.05. 2015 utieklo zo Sýrie 3 977 211 registrovaných utečencov, z Iraku k júlu 2014 sa vnútorne premiestnilo alebo z bojových zón ušlo 2 427 635 ľudí, dokopy 6 404 846  ľudí.

Škody spôsobené konfliktom sú vyčíslené minimálne na 15 miliárd dolárov pre Sýriu a od 90 do 100 miliárd dolárov pre Irak. Na bojové operácie koalície bolo vynaložených k dnešnému dňu 5 miliárd dolárov, ktorých predpokladané navýšenie v najbližších rokoch sa odhaduje na 15 miliárd dolárov.

Strany konfliktu:

V priebehu bojov v r.2011 - 2013 sa vyprofilovali tri základné frakcie otvoreného konfliktu:

 

Hnutie Islamský štát (IS - od 29.06.2014) - الدولة الإسلامية في العراق والشام, ad-Davlah al-Islāmijah fīl-ʿIrāq waš-Šām

predtým Organizácia džihádu v Mezopotámii (1999-2004) ISI - Islamský štát v Iraku (12.10.2006), ISIL - Islamský štát Iraku a Levanty (08.04.2013),

IS a jeho spojenci sa verejne hlásia k zriadeniu univerzálneho kalifátu, do ktorého by inkorporovali všetkých sunitských moslimov. Územné hranice džihádu IS pevne neurčil, keďže do popredia najvyšší klerici pretláčajú myšlienky nového svetového poriadku. IS bola pôvodne správa civilnej infraštruktúry Al-Kajdy v Iraku, ktorá sa postupne od r. 2010 začala osamostatňovať, až v r. 2014 došlo k úplnej separácii IS a Al-Kajdy.

IS disponuje relatívne stabilným počtom 50 000 bojovníkov. Niektoré zdroje uvádzajú počet 120 000, ale to je zavinené hlavne množstvom odbojových skupín, ktoré sa buď hlásia, alebo nehlásia k IS. Počet záloh sa odhaduje na 500 000 ľudí, pochádzajúcich hlavne zo severnej časti Iraku. Najväčší personálny boom IS zaznamenal v r. 2013-2014, keď sa na ich stranu pridala skoro celá sýrska opozícia a iracká armáda.

Výzbroj IS sa orientuje hlavne na realizáciu rýchlych mobilných operácií využívajúc predovšetkým ľahkú transportnú techniku. Pri takýchto operáciách sa kladie dôraz na špeciálny výcvik jednotlivcov, protiraketové, protitankové a protilietadlové vybavenie kupované a dovážané zo zahraničia a z ukoristených zásob. IS nedisponuje bojovým letectvom, delostrelectvom (okrem ľahkých mínometov), námornými a riečnymi silami, v obmedzenom množstve ukoristenými tankovými brigádami. 

Personálne obsadenie veliteľov a vojakov IS je na vysokej úrovni. Zahraniční velitelia sa špecializujú  hlavne na partizánske vedenie boja. Vrchné velenie obohatili bývalí vrchní dôstojníci Husajnových republikánskych gárd a tajnej služby, ktorí majú citeľnú miestnu znalosť daných pomerov.

Koalícia Irán, Sýria, Irak na čele s Teheránom predstavuje vojenskú a náboženskú protiváhu wahábistickému a salafistickému sunitskému islamu sformovaného v hnutí IS, šítsky republikánsky islam. Irán doteraz považuje celé územie Iraku a Sýrie za svoju 35. provinciu, ktorú sa snaží udržať. Pomocou  špeciálneho oddelenia Quds vysiela vojenských poradcov do Sýrie, Bagdadu, organizuje šítske milície a kurdský odpor.

Koalícia disponuje 80 000 vojakmi v Iraku a 50-60 000 vojakmi v Sýrii. Najväčšiu krízu zaznamenala iracká armáda v r. 2013, kedy skoro všetky jednotky prešli k IS a branná moc prestala existovať. Po povolaní šítskych milicionárov (30 000) z juhu Iraku teheránskymi špecialistami a odrazením útoku na Bagdad dokázala iracká vláda v spolupráci s Iránom znovuvytvoriť ozbrojené sily. Ich navýšenie do druhej polovice r. 2015 sa odhaduje na 120 000 vojakov.

Kurdská branná moc Pešmerga v r. 2011 disponovala veľkým počtom bojovníkov, avšak ich rozptýlenie na veľkom území neprinieslo želaný efekt v boji proti IS. Za pomoci jednotiek Quds a asistencie spojeneckých  náletov Kurdi vytvorili relevantnú opozíciu o sile 20 000 bojovníkov.

Sýria stratila 1/3 ozbrojených síl v r. 2010-2011 (40 000), kedy sa začala formovať vojenská opozícia. Na pomoc si Damask povolal šítske hnutie Hizbaláh o sile 5000 bojovníkov. Odvtedy sa sýrska armáda v počte síl redukuje následkom veľkých strát a dezercií.

Koalícia disponuje tradičnou výzbrojou klasickej armády. Vzhľadom na charakter bojových operácií vystupujú do popredia špeciálne vycvičené, vysoko mobilné jednotky (iracký 36. batalión špeciálneho určenia 35thCDO BN, sýrska 15. špeciálna divízia, iránske jednotky Quds). Delostrelectvo. letectvo a raketové systémy plnia podporné funkcie.  

Personálne obsadenie veliteľov a vojakov diferencuje podľa jednotlivých oblastí. Kvalitatívny stav armád Iraku a Sýrie bol výrazne otrasený masívnou dezerciou k IS. Nových veliteľov a vojakov zaúčajú poradcovia z Iránu a pro-západnej koalície.

Pro-západná koalícia 25 štátov na čele s USA vrátane Jordánska, Turecka, Saudskej Arábie sa vytvorila v auguste 2014 a zameriava sa na viacero cieľov. V r. 2010-2011 USA stanovili za prioritu odstránenie súčasnej vlády prezidenta B. Al-Asada v Sýrii pomocou opozície, ktorá vzišla z arabskej jari a bola priamo vyzbrojená a podporovaná USA. Po dobrovoľnom pohltení opozície Islamským štátom, ktorý získal všetku výzbroj, sa priority koalície sústreďujú aj na potlačenie tohto hnutia. Vláda USA stále kladie dôraz na odstránenie Assada, ako blízkeho spojenca Teheránu a odstránenie šítskych milícií v Iraku.  K tejto myšlienke sa pripája aj Turecko a Saudská Arábia.

Saudská Arábia hrá špecifickú úlohu v tomto konflikte, keďže reprezentuje wahábistický sunitský islam. Hoci kráľ Abdullah odsúdil hnutie IS, nie je tajomstvom, že Rijád ho otvorene podporuje kvôli narastajúcemu vplyvu Teheránu. Taktiež sa hlási k odstráneniu vlády v Damasku.

Pro-západná koalícia disponuje počtom 11 600 vlastných vojakov plus 6000 - 7000 vojakov sýrskej opozície. USA vyslali najväčší kontingent o sile 4400 vojakov. Vzhľadom na nasadený počet, ide predovšetkým o príslušníkov špeciálnych jednotiek (americký batalión SEAL a Delta Force, britské SAS, turecké červené barety a oddelenie MAK, francúzska cudzinecká légia etc.), výcvikových inštruktorov, operátorov raketového vojska a pilotov bojovej letky. Hlavná úloha spočíva v podpore peších útvarov koalície, narušovaní zásobovania IS a likvidácie jej veliteľov, poprípade výcvik domorodých špeciálnych jednotiek.

Geografia bojiska

Niet pochýb, že vzhľadom na svoje geografické, geomorfologické a infraštrukturálne aspekty tvorí Blízky východ unikum pri determinovaní vojenských cieľov a pri tvorbe samotnej realizácie vojenskej operácie. Do úvahy treba predovšetkým zobrať rozloženie hustoty obyvateľstva, mestské centrá, priemyselné zóny a infraštruktúru, konkrétne cestnú sieť a v neposlednom rade poľnohospodárske oblasti.

Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že pre všetky zúčastnené bojujúce strany na Blízkom východe budú prioritu hrať osídlené oblasti, mestské centrá, cestná sieť a ropné polia s tým rozdielom, že pre obe koalície to bude v tomto poradí : 1. mestské centrá, 2. ropné polia, 3. osídlené oblasti, 4. infraštruktúra. Vyplýva to zo zadaných priorít, zo samotnej taktiky boja a zo zdrojov, ktorými disponujú.

Zatiaľ čo koalícia sa snaží o systematické ovládnutie oblastí, z ktorých môže následne čerpať zdroje pre ďalší boj, IS má priority orientované hlavne na 1. infraštruktúru, 2. osídlené oblasti, 3. ropné polia a 4. mestské časti. IS totiž svoju vojenskú stratégiu nestavia na fixnom ovládnutí území, ale predovšetkým na zabezpečení mobility a prísunu ľudských, iných zdrojov zo zahraničia. Nedostatok ťažkej techniky a letectva prispôsobil taktiku IS na tzv. disperzný útok a disperznú obranu, ktorá sa neorientuje na pevne stanovené body s výnimkou veľkých mestských centier.  

Z dlhodobého hľadiska poľnohospodárske centrá začnú predstavovať primárny záujem aj pre IS, nakoľko 50 000 bojovníkov a 8 až 10 miliónov civilistov nedokážu zabezpečiť len zahraničným zásobovaním. Koalície sa v tomto ohľade môžu spoliehať na medzinárodnú kooperáciu a pomoc. 

Rok 2007

V r. 2007 vrcholila vojenská kampaň irackých ozbrojených síl a spojencov (USA, Veľká Británia, Poľsko) proti irackej odnoži Al-Kájde a jej administratívnej jednotke ISI. V tej dobe hlavná vojenská sila Al-Kájdy spočívala najmä v angažovaní zahraničných mudžahedínov sústredených do oblastí obývaných sunitskými moslimami v okolí Bagdadu, Tikrítu, Kirkúku, Erbilu a Mosulu. Irak ako krajina, ktorá musela odznova kreovať vlastnú štátnu infraštruktúru po vpáde spojencov, vytvárala ideálne prostredie na vznik teroristických skupín. Al-Kájde sa taktiež naskytla nová možnosť, ktorú dovtedy nemala na žiadnom inom území, kde operovala. Štátna správa, ktorá v jednotlivých regiónoch prakticky neexistovala, nahradila správa ISI, civilná administratívna jednotka Al-Kájdy. ISI sa riadila striktným wahábistickým a salafistickým výkladom koránu, tzn. zaviedla do verejnej správy silný klerikalizmus za účelom vytvoriť islamský kalifát.

Po úspešnom zavŕšení ofenzívy spojencov vo vybraných regiónoch v októbri 2007, vojenská prítomnosť Al-Kájdy v oblastiach Al Anbar, Dijala a Bakubah bola čiastočne zničená a musela sa presunúť do odľahlejších lokalít. Zahraničný mudžahedíni sa stiahli do púštnych oblastí a hraničných prechodov okolo Tarbilu na hraniciach s Jordánskom a Al Hudud aš Šamalia, Rafha pri hraniciach so Saudskou Arábiou, odkiaľ zabezpečovali personálnu a vojenskú podporu. ISI zostala v ilegalite a pokračovala v organizovaní miestnej civilnej infraštruktúry pozostávajúcej z bývalých členov Husajnovej administratívy.

Spojenci začínajú s postupným sťahovaním vlastných vojenských jednotiek z Iraku, ktorému nechávajú na zodpovednosť vlastné územie.

Roky 2009-2010

V r. 2009-2010 konštatovali spojeneckí velitelia (napr. gen. Ray Odierno, vrchný veliteľ), že počas posledných dvoch rokov sa štruktúra ISI rapídne zmenila. Zahraniční mudžahedíni ustupujú lokálnej podpore sunitského obyvateľstva. Vrchní velitelia Abu Ajub Al - Masrí  a Abu Omar Al - Bagdádi boli zabití v Tikríte, potom ako spojenci zaútočili na ich veliteľstvo. Podľa gen. R. Odierna 80% zo 42 najvyšších vodcov, vrátane vojenských a civilných správcov, bolo zabitých alebo uväznených.

To dalo priestor k vzostupu Abu Bakr Al-Bagdádimu, súčasnému veliteľovi a kalifovi IS, ktorý veľmi rýchlo doplnil zabitých zahraničných členov veliteľstva Al-Kájdy domácimi ľuďmi s bývalých radov Husajnovej republikánskej gardy, tajnej služby a administratívy. Pri dosadzovaní vlastných ľudí sa Al-Bagdádi a ISI personálne osamostatnili od Al-Kájdy.

Na juhu Iraku sa formujú šítske milície (Asaijb Alulhag, Muqawimun, Brigády mieru, etc.) pod dozorom Teheránu ako reakcia na vzrastajúce útoky sunitských extrémistov.

Roky 2011-2012

V r. 2010-2011 dochádza k dramatickým udalostiam v Sýrii a Iraku. Arabská jar dokázala v Sýrii sformovať relevantnú vojenskú opozíciu proti vláde prezidenta Bašara Al-Asada tzv. Slobodnú sýrsku armádu الجيش السوري الحر al-Džajš as-Sūrī al-Ḥurr, pozostávajúcu z vrcholných veliteľov sýrskej vládnej armády. 1/3 ozbrojených síl Sýrie (40 000 vojakov) v r.2011 prešla do opozície. Hlavným cieľom sa stalo zvrhnutie režimu B. al - Asada. Za intenzívnej pomoci USA a Turecka dosiahli viaceré zdrvujúce víťazstvá nad vládnymi vojskami v oblasti Al - Hasakah, Dajr az Zaw. Boje prebiehali aj v samotnom Damasku, z ktorého sa musela opozícia stiahnuť. Do bojov sa aktívne zapojili aj Izraelské vzdušné sily, ktoré až na nátlak Ruskej federácie prestali do bojov zasahovať. Rusko dodalo vládnym sýrskym vojskám protilietadlové systémy a pomocou svojej námornej bázy v Tartuse dokázalo udržať pod kontrolou vlády bohatú priemyselnú oblasť v Tartuskom, Latakijskom, Hamskom a Homzkom direktoráte.

Sýrska vláda, ako kľúčový spojenec Teheránu, si na pomoc prizvala šítske hnutie Hizbaláh a iránske špeciálne jednotky Quds na boj proti rebelom. Pomoc dostala aj zo strany Ruskej federácie ako bolo uvedené vyššie.

V Iraku sa sťahovanie spojencov koncom roka 2011 blížilo ku koncu. ISI malo už infiltrované, ako to o pár mesiacov ukázala skúsenosť, aj bezpečnostné a armádne zložky vlastnými ľuďmi. Postupne sa vytvorili mnohopočetné ozbrojené brigády, ktoré vyslali do Sýrie na "pomoc" rebelom.

 

Rok 2013

V r. 2013 sa aktivita ISI sústreďuje hlavne na oblasť severnej Sýrie a Damasku. ISI úspešne pohlcuje všetky frakcie rebelov pod svoje priame velenie okrem Slobodnej sýrskej armády, ktorej sila sa významne zredukovala. IS zjednotil front a snažil sa zabezpečiť hranice s Tureckom, kde sa na odpor postavili odbojní Kurdi. Zásobovanie zatiaľ úspešne prebiehalo zo Saudskej Arábie cez Irak, alebo priamo z Iraku. Medzinárodné agentúry konštatujú, že k 29.07. 2011 (založenie Slobodnej sýrskej armády) v sýrskom odboji pôsobilo 90-95% domáceho obyvateľstva. Koncom roka 2013 je to necelých 7%, zvyšok tvoria mudžahedíni zo Saudskej Arábie, Kataru a Iraku.

Rok 2014

V r. 2014 sýrska vláda získala nové medzinárodné renomé vďaka vyvráteniu obvinení z použitia chemických zbraní a následného plnenia rezolúcie OSN o úplnom odzbrojení Sýrie od takéhoto arzenálu.

IS zameral svoje vojenské aktivity na sever Iraku v dôsledku relatívnej stabilizácii pomerov v Sýrii, kde vládne jednotky dokázali udržať kľúčové centrá. IS otvorene prevzal kontrolu na irackou armádou, ktorá utiekla alebo sa pridala na jeho stranu . 10.06 2014 bez boja obsadil severnú metropolu Iraku Mosul. V priebehu štyroch mesiacov ovládol rozsiahle oblasti ninavskej, arbilskej, kirkúkskej, dijalskej a As-Sulajmanijskej provincie. Zrekvirovanie obrovských vojenských zásob zanechaných spojencami a konvertovanie irackej armády spustilo novú vojenskú ofenzívu smerom na hlavné mesto Bagdad. 11.10. 2014, teda 4 mesiace po otvorenej agresii voči Iraku sa jednotky IS priblížili zo severu a obsadili predmestia Bagdadu. Po otvorenej žiadosti irackého premiéra Al Malikiho iránskej vláde o vojenskú pomoc, Teherán vyhovel. V priebehu niekoľkých dní sa sformovali masy šítskych milícii pod velením špeciálnych jednotiek Quds. Do Bagdadu pricestoval Qassem Sulejmaní, vrchný veliteľ týchto jednotiek a spolu s irackou domobranou odrazili ofenzívu IS.

V auguste 2014 sa vytvorila prozápadná koalícia, ktorá začala iniciovať útoky aj proti IS, hlavne v Sýrii.

Rok 2015, prognóza

Iracká vláda dokázala znovuvybudovať za asistencie Iránu vládne vojsko. Iniciatíva sa presunula do rúk koalície.

02.03.2015 začala operácia, ktorej cieľom bolo oslobodenie Tikrítu z rúk IS. 17.04.2015 koalícia mesto vyčistila od rezistencie mudžahedínov. Momentálne sa pripravuje iracké vojsko na útok proti Mosulu z juhu, centru IS. Jednotky Pešmerga úspešne kontrolujú turecko-iracké hranice a začínajú vytláčať IS zo severu smerom k Mosulu.

Vládne vojská Sýrie nie sú schopné realizácie efektívnej ofenzívy bez odkrytia kľúčových oblastí. Preto vrchné velenie zaujalo taktiku vyčkávania a držania kľúčových mestských a priemyselných zón. Úspech vojenských operácií v Sýrii bude závisieť od úspechu ofenzív v Iraku. 

IS sa podľa svojej strategickej doktríny vrátil ku kontrole infraštruktúry. Obsadil tri najväčšie prechody na hraniciach Sýrie a Iraku a je dôvodné podozrenie, že kontroluje hlavný prechod  na jordánsko-irackej hranici Trebil a taktiež prechody na iracko-arabskej hranici medzi Ararom a Rafhou. Turecko-sýrska hranica medzi Tal Abijádom a Tel Halafom je tiež neistá, i keď v tomto ohľade tu operuje Pešmerga a obmedzuje aktivity mudžahedínov. Zabezpečením prechodov si IS zabezpečil migráciu bojovníkov a materiálnej podpory zo zahraničia. Podobne ako pri Tikríte, ani pri Mosule a iných väčších mestských centrách nepredpokladám, že by IS sa držal týchto oporných bodov za každú cenu. Z Tikrítu sa efektívne stiahol a v meste nechal obetovať niekoľko stoviek bojovníkov. Z posledných správ je zrejmé, že aktivita IS sa sústreďuje pozdĺž hlavnej magistrály č.1., z ktorej uskutočnil výpad proti mestu Ramadi vzdialeného 100 km od Bagdadu a 50 km od Falúdže. 17.05.2015 Ramadi úplne obsadil IS.

Z uvedených informácií nám vyplýva nasledovné:

Úspech boja proti IS závisí od úplného ovládnutia infraštruktúry. Zamedzenie mobility a zastavenie rýchlych výpadov urobí z mudžahedínov statické ciele na malom území. Ovládnutie saudsko-irackej hranice je jedna z najdôležitejších priorít, pretože práve odtiaľ prúdi dennodenne nespočetné množstvo zahraničných mudžahedínov. V prípade ovládnutia mestských centier a obývaných oblastí severného Iraku sa bude koalícii postupovať čoraz ťažšie, ako bude narastať hustota obyvateľstva a lojalita voči IS. Treba mať na pamäti, že tieto oblasti sa pridali dobrovoľne k Islamskému štátu a je tu predpoklad k vedeniu gerilovej vojny. Je úplne logické, že koalícia sa snaží oslobodiť dôležité mestské centrá, ale prioritu by malo hrať zničenie IS a nie jeho vyhnanie do arabskej púšte.

Nasadenie počtu vojakov vzhľadom na rozlohu územia a množstvo mudžahedínov sa odhaduje okolo 350 000 až 450 000, pričom dnešný personálny stav spojencov reflektuje ledva 40 %. Výcvik a výzbroj sa kvalitatívne a kvantitatívne zlepšujú. Koalícia pomaly začína disponovať skúsenými veteránmi v boji s IS, ktorí dokážu prečítať svojich protivníkov.

Predpokladané vytlačenie IS z doterajších území a transformáciu ich štýlu boja z otvoreného na gerilu môžeme predpokladať pri optimistickom odhade v časovom horizonte 3-7 rokov. To neznamená, že IS bude zničený, ale prejde do úzadia ako klasická teroristická organizácia.

Odhad civilných a vojenských strát bude pravdepodobne troj až štvornásobný, vrátane majetkových škôd.

article_photo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984