K 95. výročiu založenia KSČ

Počet zobrazení: 3552

(Z vystúpenia na seminári v Detve)

Vo svojom vystúpení sa skúsim pozamýšľať nad vznikom, priebehom a hroziacim zánikom komunistického snaženia o vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti.

Táto iniciatíva získala jasné kontúry v roku 1847 keď došlo k výzve zhromaždených na stretnutí v Londýne vypracovať jasný program na cestu k spravodlivejšej spoločnosti. V roku 1848 vyšlo prvé vydanie „Manifestu komunistickej strany“ spracované Marxom a Engelsom. Samotný manifest charakterizoval sam seba takto: V tomto zmysle môžu komunisti zhrnúť svoju teóriu do jedinej vety:

„Zrušenie súkromného vlastníctva“.

Prečo to spomínam? K vedeckému výsledku sa možno dopracovať po rôznych cestách ale výsledok musí byť jeden jediný a potvrdený praxou.

Vedecké nie je to, že Archimedes vliezol do vane, ale vedecká je jedná jediná veta ktorá sa zrodila v jeho hlave "Teleso ponorené ....". Z toho plynie, že vedecká časť takzvaného marxizmu nie je všetko čo Marx popísal ale vedecká je len táto jedna jediná veta „zrušenie súkromného vlastníctva“. Do tohto konštatovania patrí aj ním napísaný „Kapitál“, ktorý nie je vedou ale len snahou o porážku tzv. ekonomickej „vedy“ ktorú sme používali aj počas socializmu lebo nič lepšie sa Marxovi ani iným nepodarili sformulovať. Túto skutočnosť potvrdzuje samotný Marx tým, že Kapitál osobne nedokončil a to práve stať o peniazoch ktoré tvoria základ živelne vyvinutej ekonómie.

Kedy začalo umieranie „marxizmu“ a tým aj komunistického snaženia o vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti? Možno konštatovať, že prvým dňom po prevzatí moci v spoločnosti komunistami.

Aby sme to pochopili vrátim sa do 4. storočia n.l. Dovtedy aj kresťanské učenie bolo revolučným učením ktoré odmietalo otrokársku spoločnosť. Jeho krédom bola veta: „Pole patrí tomu kto si ho prisvojí svojou prácou.“  V 4. storočí papaláši kresťanstva uzatvorili pakt s cisárom aby sa mohli podieľať na moci a tak namiesto revolučnosti sa začali vymýšľať ódy na cisára a cirkev.

Presne rovnakú chybu spravili aj komunisti. Keď prevzali moc v mene proletariátu pomiešali vedecký výsledok Marxa a Engelsa sformulovaný v Manifeste s ich spoločenskými úvahami v rámci politickej ekonómie, filozofie a v t.z. vedeckom komunizme. Tak vznikla nedeliteľná trojkombináciu v ktorej sa stratila revolučnosť a postupne ju premenili v rámci politickej ekonómie socializmu na ódy na svoju moc a socializmus. Tak sa stalo, že v 80-tich rokoch sa totálne zabudlo na vedeckú podstatu manifestu a nikto neprotestoval proti poštátneniu a následnému rozpredaju národného majetku. Tu skončila t.z. marxistická veda a s ňou i komunistická snaha o vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti.

Čo robiť aby sa snaha pozostatkov komunistického hnutia nestala mŕtvolkou? Treba sa vrátiť tam kde Marx končil, teda k peniazom.

Čo o nich vieme?

  • Peniaze tvoria základ súčasnej ekonómie

  • Ľudová múdrosť hovorí, že sú to čertovo kolieska.

  • Einstein konštatoval, že dnešná doba (v ktorej vládne súčasná ekonómia) je lúpežnou fázou vo vývoji spoločnosti.

  • Ešte ďalej išiel Nobel keď túto ekonómiu neuznal za vedu a vydedil ju vo svojom závete.

Čo z toho plynie? Ekonómia nie je veda ale ekonomické bojové umenie ktoré podobne ako iné bojové umenia rozdeľujú spoločnosť na víťazov a porazených. 1% víťazov + armády žoldnierov a nosičov korohieu na jednej strane a 80-90% porazených.

Ekonómia je ako prášok DDT či azbestocement ktorý stvoril človek aby mu pomáhal v boji s prírodou. Nakoniec sa ukázalo, že škodí nielen prírode ale aj človeku a tak ich musel zavrhnúť. Je načase aby to človek pochopil a zavrhol aj ekonómiu ktorej je tvorcom.

Nielen naša ale aj celosvetová ekonómia sa nám rúca pred očami a provokuje medzinárodnú nenávisť. Ak nepripravíme za ňu rozumnú náhradu potom môže so sebou na onen svet zobrať nielen komunistické ideály ale aj ľudstvo ako celok.

Čo je potrebné spraviť konkrétne? Definovať pevnú základnú jednotku na meranie spoločenskej práce. Len tak z ekonómie sa môže stať exaktná veda ktorá povedie ľudí k spolupráci a nie sústavnému súpereniu ekonomickému či fyzickému.

Vie si niekto z Vás predstaviť aby fyzici používali na meranie molekúl kroky či lakte? Ja nie, ale súčasná ekonómia za hodinu práce robotníkovi pridelí 3 EURa, a podnikateľovi ktorý sa stretne na hodinu v kaviarni s obchodným partnerom pridelí milióny. Takto hodnotí ekonómia ekonomické hodnoty. Ekonomické meranie „od buka do buka“ i keď s menšími hodnotami prebiehalo aj za socializmu. Montážnik pri montáži hrubej stavby produkoval na hodinu 500 Kčs zisku ale murár pri dokončovaní 10 Kčs. Nuž a všetci sme sa čudovali prečo sa neznižuje rozostavanosť či prechod od kvantity ku kvalite ako požadovali stranícke uznesenia. Toto nebolo o politike to bolo živelné ekonomické pozadie ktoré sme zdedili po kapitalizme. Keď bolo týchto protirečení v ZSSR až priveľa, tak iniciatívni hlupáci aby nemuseli priznať, že nedokážu ovládnuť ekonomické procesy obvinili spoločenské vlastníctvo. Jednoducho odovzdali národ do rúk ekonomickej živelnosti a sami išli v chaose ktorý nastal ryžovať milióny.

Je načase pochopiť, že nie ľudia ale ekonómia systémovo vnáša medzi ľudí nevraživosť ktorá vyplýva z jej ako povedal Einstein lúpežníckej podstaty.

Záver: Myslím si, že komunistické hnutie potrebuje nový manifest. Základná myšlienka ktorou sa manifest sam charakterizoval nebola zatiaľ prekonaná ale zbytok ktorý predstavuje vlastne taktiku vyplývajúcu z konkrétnych historických podmienok mala by byť inovovaná. Máme OSN, všeobecné volebné právo, vzdelaných ľudí, chartu ľudských práv a pod. to treba využiť.

Pri úvahách čo robiť nemali by sme zavrhnúť ani „krok vzad dva kroky vpred“. Stačí rozlúštiť „hieroglyf =TOVAR=cena“ a socializmus môžeme preskočiť.

Poznámka k semináru: Niektorí si sťažovali, že komunisti nemali sa zbaviť vedúcej úlohy v spoločnosti. Pýtam sa verejne: Načo bola komunistom vedúca úloha po dokonalom splnení úlohy z manifestu (koncom 50-tých rokov) keď zlikvidovali do bodky súkromný kapitál a tak zlikvidovali  nielen triedu kapitalistov ktorá reálne zanikla ale aj jednotlivcov ktorí by mohli pomocou kapitálu vykorisťovať iných ľudí? Komunisti zotrvaním v pozícii vedúcej úlohy tak sami na seba prevzali úlohu „riadiacej“ triedy a postavili proti sebe triedu „riadenú“. Bez podielové vlastníctvo kapitálu sa tak stalo de facto (na rozdiel od de iure) nie vlastníctvom národa ale komunistov a keď ho sami komunisti začali v roku 1988 likvidovať tak nebolo nikoho kto by ho bránil.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984