K rozhovoru Tiny Čornej s Viliamom Plevzom
nedeľa 31. máj 2015Tichým dôvodom, pre ktorý si vedúca sobotnej prílohy novín Pravda Tina Čorná pohovorila s historikom Viliamom Plevzom o Dr. Gustávovi Husákovi, bolo 40. výročie od jeho nástupu ako prvého Slováka do funkcie prezidenta ČSSR a okolnostiach vydania jeho knihy: Vzostupy a pády (Gustáv Husák prehovoril) v roku 1991. Aj tak to treba a práve v súčasnej politickej dobe pokladať za smelý čin, ktorý iste vyvolá rad názorov odborníkov i politikov na oboch stranách
Stačí sa vrátiť k predslovu J. Smolca ku knihe V. Plevzu, ktorý bol poplatný vtedajším podmienkam i k počtu odporcov politika a človeka stelesňujúceho normalizačný proces po roku 1968 u nás, aby sme mali k nemu rovnaký názor, ako má i teraz autor knihy, historik a znalec dejepisu prezidenta G. Husáka i v jeho osobných životných situáciách. Je a bol jediný, kto vedel o ňom najviac a tak vznikla táto kniha, o ktorej spolu rozprávali bez falzifikácie faktov a so znalosťou našich vtedajších možností.
V roku 2013 uplynulo 100 rokov od narodenia G. Husáka a v minulom roku 70 rokov od vypuknutia SNP. Boli to príležitosti spomenúť si vtedy kytičkou na jeho hrobe v Dúbravke a vlani nik z rečníkov si nedovolil spomenúť jeho meno na jubilejných oslavách tejto historickej udalosti v Banskej Bystrici aspoň medzi rovnako zabúdanými.
Až teraz tak vykonala Tina Čorná v sobotnej Pravde, no v kontexte s editorským predslovom, kedy J. Smolec porovnáva G. Husáka s J. Tisom ako dvoch slovenských prezidentov; išlo o porovnávanie nedôstojné a neprimerané okolnostiam, ktoré existovali v ich časoch. A tie násobky ľudí postihnutých normalizačným procesom sú dômyselne zveličené, aby práve jeho, teda G. Husáka mohol editor priradiť k zločincom, ktorých podľa neho (alebo L. Mňačka) mali postaviť pred tribunál.
Čo všetko budú môcť budúci historici ešte objasňovať a či G. Husák sa „stratí v prepadlisku dejín“, uvidia naši potomkovia.
