Na začiatku bol Chruščov

Niet jediného dňa, aby sme s obavami nesledovali vývoj na Ukrajine. Začalo sa to obrovskými mračnami dymu nad Kyjevom a vyvrcholením bolo pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Zašlo to už priďaleko a začína to aj nám komplikovať život. Nečudujem sa, že Robert Fico sa nehrnie s nadšením do riskantného podniku zásobovať Ukrajinu plynom cez Slovensko. Asi vie prečo. Asi má v sebe viac predvídavosti ako pán Kaník, ktorý považuje jeho váhanie za sabotáž. Keby mal každý človek také príjmy, ako má pán Kaník, tiež by sme sa nemuseli obávať toho, ako sa zachová Gazprom a aký to môže mať dopad pre naše domácnosti a ekonomiku. Priznám sa, že až tak nemilujem Ukrajincov, aby som kvôli zbrklosti politikov platil vo svojej domácnosti o sto percent viac za plyn ako doteraz. Putin nie je hlupák, aby pripustil takéto chytráčenie s plynom z jeho územia. Preto by som bol radšej, ak by pri každom dôležitom rokovaní o plyne boli aj Rusi.

Udalosti na Ukrajine a Kryme však vyvolávajú v človeku nielen obavy, ale aj úvahy o tom, ako by sa vzťahy Ruska so svetom vyvíjali, ak by mal Nikita Sergejevič Chruščov v sebe viac predvídavosti. Nedokázal totiž dovidieť do čias, keď tu už nebude Sovietsky zväz a Ukrajina sa stane samostatným štátom. Určite by nebol takým gavalierom a svet by sa nemusel teraz klbčiť o územie, ktoré s takou ľahkosťou Ukrajincom podaroval. Toto bol jeden z jeho veľkých hriechov, ktoré mu jeho krajania dnes nevedia odpustiť. Predpokladám, že iba málokto v Rusku si v týchto dňoch dôstojne uctí 120. výročie jeho narodenia (17. apríla 1894). Je to síce jubilejné výročie, ktoré vždy bolo dôvodom na veľké oslavy, no zdá sa, že tento bývalý drevorubač, baník... neskôr najvyšší hodnostár sovietskeho impéria nie je práve najlepšie zapísaný v histórii svojej krajiny. Veď to bol on, kto kvôli Kube takmer vyvolal svetovú vojnu, spôsobil roztržku s Čínou, nedarilo sa mu s kukuricou, postavil Berlínsky múr, zakrvavil Maďarsko, založil Varšavskú zmluvu... Prečo to spomínam? Pohľadom som totiž zavadil o informáciu o jeho narodeninách v jednom politickom kalendári a pripomenulo mi to obdobia, keď aj naše médiá boli v bývalom Československu plné oslavných článkov o sovietskych mocnároch, o úspechoch krajiny, ktorú tak múdro kormidlovali. Ich zjazdy prekonávali svojou veľkoleposťou aj stretnutia pápežov s veriacimi na Námestí svätého Petra. Dva z takýchto zjazdov KSSZ však predsa len boli čímsi výnimočné a spomínajú sa aj v dnešných časoch. Na obidvoch bol hlavnou postavou – Nikita Sergejevič Chruščov. Celý svet vtedy so sympatiami sledoval odvážne vystúpenia tohto sovietskeho komunistu.

Ten prvý zjazd komunistov, ktorý preslávil Nikitu Sergejeviča, sa konal v 56-roku minulého storočia a Chruščov na ňom predniesol svoj nezabudnuteľný prejav o kulte osobnosti J. V. Stalina. Celý svet vtedy zhíkol nad jeho odvahou, ale aj nad hrôzami, o ktorých sa dozvedel. Bol to v poradí už XX. zjazd KSSZ. O tých ostatných toho veľa neviem, no možno by nebolo od veci pripomenúť si v tejto súvislosti aj XXII. zjazd strany komunistov, na ktorom sa tiež diali zaujímavé veci. Aj na tomto zjazde, ktorý sa konal v roku 1961 za účasti 5 000 delegátov, mal rozhodujúce slovo N. S. Chruščov a tiež sa na ňom hovorilo o kulte osobnosti a o Stalinovi. Jozef Vissarionovič totiž ešte stále ležal v mauzóleu, vedľa V. I. Lenina, napriek tomu, že sa kvôli nemu Nikita Sergejevič už toľkokrát rozčúlil. Veď mal aj prečo. Stalin sa občas zabával na ňom, pri rôznych, pre neho nedôstojných a ponižujúcich zábavách vtedajšej politickej smotánky. Na to sa nedá zabudnúť. Dobre mu padlo, ak vystupovalo proti Stalinovej pamiatke čo najviac ľudí. Na tomto zjazde sa o rozruch postarala istá stará boľševička – Dora Abramovna Lazurkina. Každý ju poznal, každý vedel o tom, že napriek tomu, že prešla Stalinovými gulagmi, nezanevrela na komunistické ideály, ani na odkaz V. I Lenina. Všetci to o nej vedeli, no nikto netušil, o čom bude rozprávať. Prekvapila všetkých, keď o. i. vyhlásila: – ... Včera som videla na vlastné oči V. I. Lenina. Počula som na vlastné uši, ako sa jeho duch sťažuje, že musí ležať v mauzóleu vedľa Stalina, ktorý tak veľmi ublížil svojej strane a svojmu ľudu. Musíme ho zbaviť jeho spoločnosti, je veľmi hrubý na V. I. Lenina... V sále bolo ticho, pretože ešte nikdy sa v týchto priestoroch a medzi komunistami nehovorilo, o vyvolávaní duchov a spiritualizmus v akejkoľvek podobe odporoval učeniu marxistov i leninistov. – Na vás nadával najviac Nikita Sergejevič, obrátila sa k predsedníckemu stolu, kde sedel Chruščov... Dávno ste už mali Stalina deložovať...

No a Nikita Sergejevič Chruščov počúvol starú boľševičku, dal to odhlasovať delegátom zjazdu a Stalina presťahovali pod Kremeľský múr. Urobilo sa to v tichosti, tak ako neskôr bol v tichosti pochovaný aj Chruščov.

Na začiatku dnešného klbčenia sa o Krym bol Nikita Sergejevič Chruščov. Ak by mal v sebe múdrosť a predvídavosť prorokov, nemusel by mať svet teraz obavy z toho, ako to všetko dopadne. Ak by mala Ukrajina od samého začiatku svojej samostatnosti politikov múdrejších, predvídavejších a hlavne svedomitejších, mohla byť už byť krajinou prosperujúcou a nemusela by sa teraz nikoho o nič doprosovať.