Načo je nám Kulich?

Čítam na FB od Eduarda Chmelára, že „Vojenský historický ústav, pod ktorého národná kultúrna pamiatka Dukla patrí, rozhodol o odstránení známeho bronzového súsošia z roku 1964 ŽALUJEM, na ktorom matka ďakuje ruskému vojakovi za oslobodenie a žaluje za príkoria a utrpenie spôsobené fašizmom. Pamätník mal na blížiacich sa oslavách 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie oslavovať polstoročie svojej existencie, namiesto toho bude do ceremoniálu odstránený. Neviem, čo na to povedať. Tak strašne sa hanbím za tento nekultúrny zakomplexovaný ideológiami obmedzený národ, až strácam reč!“

Pridávam: Namiesto sochy –  autorom je Ján Kulich –, ktorú vraj už dnes odstránili, tam majú vrátiť pôvodnú sochu, ktorá tam stála od roku 1949... Aj to by bolo pochopiteľné, keby sa to nedialo v kontexte liptovsko-mikulášskej epizódy pri výročí oslobodenia, či nesrovnalovského útoku na Slavín pri rovnakej príležitosti...

Keď nám nie je dobrý Kulich na Dukle, načo je nám Kulich na Námestí SNP? (Tam bol pred tým tuším Stalin – vráťme ho tam!). Načo je nám Štúrovo súsošie na Námestí Ľudovíta Štúra? (vráťme tam Máriu Teréziu!) Načo je nám Kulichov Svätopluk na Bratislavskom hrade? (Veď tam nikdy nebol, a ešte jazdecká socha s konským prirodzením, aj keď už bez kráľa? – zlikvidujme ju!) A načo je nám Kulich pred Národnou radou Slovenskej republiky?  ... a načo je nám Povstanie, keď tu je nová pravda o prvej Slovenskej republike.

Žiadalo by sa vyzvať: Slovenky a Slováci, vyjadrite sa. Zdá sa však, akoby už tie dávne vtedy vybojované boje, boli v dnešnom globalizovanom kapitalizme opäť navždy prehrané... No aj vtedy, pred sedemdesiatimi rokmi, sa tak iste zdalo, a predsa, aby som to tak pateticky zakončil, slovenský národ povedal „nové slovo“... Alebo sa má dnes za túto svoju hrdinskú epopeju začať hanbiť a kajať?