Oceliareň Strážske: vlastníci a súd poslali fabriku a vyše štyristo zamestnancov "na zimný spánok", z ktorého sa už neprebudia...

Počet zobrazení: 5637

Tak som dal túto správu na nový blog, aj keď som začal zdôvodňovať v diskusii ku blogu o nesúlade vzdelávania s praxou,  prečo som sa rozhorčil 

"Oceliareň Strážske sa ukladá na zimný spánok, nevedno, či sa prebudí" píšu dnes 3.12.2014 v Sme takým poetickým spôsobom, že som neodolal -  čože to za "medveďa" tie  noviny SME sledujú: 

(Oceliareň má veľmi peknú webstránku : www.ssmst.sk , ale ako keby už ani nebola v Obchodom registri, mýlim sa? )

A on to nie je medveď, to minioceliareň Slovak Steel Mills s viac ako štyrmi stovkami zamestnancov, výrobca stavebnej ocele, s nákladmi na výstavbu 220 mil EUR, otvorená asi v 2011, s plánovanou ročnou produkciou vyše 600-tisíc ton výrobkov stavebnej ocele, čiže roxorov, tyčí a drôtov, 

ktorá už druhýkrát za tri roky zmenila vlastníkov a zadĺžila sa u štátnej Českej exportnej banky, ktorá financovala jej výstavbu z peňazí českých verejných financií, bola práve "pochovaná", alebo "postrčená do krachu", pretože vlastníci, medzi ktorých vraj podľa Sme patrí i majiteľ Poštovej banky, asi nezvládli riadenie produkcie a biznisu a kvôli nesolventnosti ju vraj podľa Sme 1,decembra 2014 Okresný súd v Košiciach posiela do konkurzu, pretože zamietol reštrukturalizáciu, ktorá mala byť cestou von z ekonomických ťažkostí.

No. Až mi je to ľúto, že sa to deje: A to nebude prvá ani posledná výrobná fabrika, ktorá bude takto končiť na Slovensku. Z prameňov som sa dočítal, že oceliareň mala už dlhodobo problémy, prakticky celý tento rok sa potácala od nútenej závodnej dovolenky k zúfalým krokom o obnovenie výroby. Nevedel som o nej, ale či sa jej vôbec dalo pomôcť?

     V tomto roku odovzdávam do knižného vydania knihu Fungujúci podnik na pricípoch zamestnaneckej samosprávy a v knihe píšem o výrobnej strojárskej fabrike, ktorú najprv "položili" majitelia, finančná skupina na Slovensku, potom však vzhľadom na okupačný štrajk zamestnancov  a pomocou jednaní s odbormi a  s vládou i majiteľom ju pretransformujú na prvú slovenskú zamestnaneckú samosprávu. Nie, nerobím reklamu knihe, ale tomu, že i v tak zúfalej situácii je tu možnosť a sú tu už postupy, ako nepustiť fabriku do jej likvidácie. A sú tu dva štáty, ktoré by mali mať záujem o to, aby fabrika a zamestnanci v nej pokračovali!

:Realita týchto dní je však krutá. Predpokladám, že vlastníci nie su z tých, ktorí by dovolili fabriku i tak už dovedenú do krachu oživiť ako zamestnaneckú samosprávu a spolupracovať pri postupnej konsolidácii fabriky, že vláda Smeru Sociálnej demokracie nie je z tých, ktorá by sa takýmto prípadom chcela vážne zaoberať. Postup v knihe je takmer návodom ako pomôcť fabrike, zamestnancom, nakoniec i vlastníkom a veriteľom, ktorým azda nejde len o plochu 37 ha na ktorej sa fabrika nachádza v areáli bývalého Chemka, ale ide im aj o splatenie dlhu. Veriteľom je predsa česká štátna finančná inštitúcia!  Bolo by tu síce pre nich riešenie „od polnoci“, ale veď, kto by ho chcel...

Aj preto si myslím, a týmto dôvodím, že iba "plánovať zosúladenie potrieb po technickom vzdelaní s praxou" nestačí. Dnes tu máme konkrétne fabriky a v tomto prípade konkrétnych možno tristo technických pracovníkov, ktorí by pomoc ocenili - ak už pod kotlami oceliarne "nevyhaslo" a nie je neskoro....

Ak ešte nevyhasli taviace pece a ak sa už nestali nezvratné škody, šanca tu je. Môj mail je na vizitke blogu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984