Od deskripcie k proskripcii

Časté zmeny a doplnky zákonov alebo celkom nové znenie existujúcich nesvedčia o úspešnej práci zákonodarného orgánu štátu, ale skôr o jeho aktuálnej reakcii na niečo, čo sa už stalo a čo následne treba riešiť kompromismi medzi zástupcami strán, ktorých poslanci v NR SR pracujú.

Trvá to už dlho, že k zmenám v legislatívnom procese dochádza často a čo dokazuje, že zmeny politických pomerov v štáte pokračujú. Totiž zmeny zákonov znamenajú zmeny aj vykonávacích predpisov, ktoré treba aplikovať a napred naštudovať, čo zamestnáva desiatky právnikov a úradníkov, čo chce papier, veľa papieru.

Ako o slušnom človekovi sa hovorievalo že prechádza životom bez toho, aby zavadil o niektorý z existujúcich §-ov a o ktorých nemá ani tušenia. Chová sa prirodzene. Niečo podobné by malo existovať aj v podnikateľskej praxi. To doteraz neplatí a určite ani dlho platiť nebude, pretože žiadna spoločenská norma, teda zákon nebude vyhovovať každému. Zlá je vizitka štátu, keď sa po krátkom čase platnosti novej normy zistí, že umožňuje jej zneužitie. Potom od zistenia stavu musí prejsť istá doba keď sa to potvrdí a poslanci budú ochotní začať rokovania o novej, novelizovanej podobe normy. Z toho plynie poučenie, že naše zákonodarstvo má deskripčný charakter, teda že reaguje na vzniklú situáciu. Iste lepší by bol proskripčný charakter, teda uzákonenie stavu optimálneho režimu spoločnosti. O tom, ako to v skutočnosti je, presviedčajú nás skoro denne nové zistenia kontrolných orgánov i sľuby, že nový zákon to napraví. Ale kedy, za akých podmienok, o tom rozhodnú záujmové skupiny v NR SR, a tí, čo ich do poslaneckých lavíc dosadili .i s novými možnosťami, ak nie väčšími, ako boli predtým.