Tankami a stíhačkami na vlastných občanov – nezvyčajná veľkonočná téma 2014

Počet zobrazení: 2604

Tankami a stíhačkami na vlastných občanov – nezvyčajná veľkonočná téma 2014

Keď prišli tanky na okraj mesta a do cesty sa im postavili muži, ženy, babky, len tak, neozbrojení, museli byť tí vojaci v zmätku. Bol som kedysi veliteľom tankovej čaty vo vojenskej službe, viem si predstaviť šedivejúceho 25-ročného veliteľa, ktorý má rozkaz strieľať kanónom na „nepriateľské pozície“ a kosiť spriahnutým guľometom „hniezda odporu“...a zrazu mu do cesty vlezú akísi dedkovia, ženy, muži, bez zbraní, rozťahujúci ruky...a na ceste je rozheganý náklaďák a tri žigulíky naprieč...

A možno má spomienku, že jeho otec zažil čosi podobné, keď ich z cvičenia Vltava ostrým poplachom „otočili“ naspäť do ČSSR rozkazom o kontrarevolúcii v bratskom socialistickom Československu v auguste 1968 a oni zabŕdli za zákrutou rovnako do davu neozbrojencov, kde muži odhaľovali hruď s krikom „striľaj“ a starší vysvetľovali, „Ivan, zdes net kontra“, „zdes my, naši“...

Tiež dal pokyn zastaviť motor, šofér už diskutoval, aby mu uhli z cesty, že má rozkaz, tiež ako vtedy otec vyliezol z veže tanku a dal pokyn všetkým trom tankom „zhasnúť“, volal pritom na rotu, že „sú tu naši, čo robiť?“ a nedostával odpoveď.

Onedlho im preletel ponad hlavu stíhač, príliš nízko aby šlo o náhodu, narobil rachot a vietor, ľudia zostali stáť, ale hystéria vrcholila, „to vaši? to vaši? a prečo nás chcú zabiť?“ a veliteľ sa rozhodol, takto to nepôjde, dejiny sa nesmú opakovať... vyliezol z tanku a kričal, „aj my sme naši“, „nebudeme strieľať do vlastných, veď nám dali príkaz ochrániť vás, kde sú teroristi?“ Babka rovno kričala „da my teroristi!“, my sme tí teroristi, lebo nechceme vládu z Kyjeva...

A na tank už niekto mladší podal ruskú zástavu a tank sa stal zrazu „náš“... čo v Československu nebolo. História sa predsa len neopakuje.

Nejako takto to mohlo byť v dedinkách okolo Kramatorska a v meste Slavjansk na juhovýchodnej Ukrajine okolo 16.apríla tohto roku. Viem, na správy sa spoľahnúť nedá, tie „naše európske“písali o tom, že skupiny ozbrojencov zrejme ruských profesionálnych výsadkárov odzbrojili šesť obrnených transportérov v Slavjansku, ba dokonca niektoré správy boli „ešte presnejšie“, že „šesť obrnených vozov s ruskými identifikačnými prvkami prenikli ku Kramatorsku a terorizovali miestne obyvateľstvo“, iné správy uviedli, že časť vojakov z Dnepropetrovska dezertovalo a pridalo sa na stranu „proruských separatistov“, proruské médiá zas informovali, že vojaci dobrovoľne prešli na stranu obrancov Doneckej ľudovej republiky, ba že armáda neuposlúchla rozkaz strieľať na juhovýchode a sťahuje sa do kasární v Dnepropetrovsku, že Turčynov žiada poľný súd pre veliteľa, ktorý dezertoval...

Ťažko sa bude súdiť a posudzovať, tieto udalosti zostanú len ústnymi podaniami a stanú sa legendami, tak ako sú pre nás legendami udalosti u nás. Ako správne povedal Oskar Krejčí, zostane orálna história, a tá, ako vieme, má vždy aspoň dve pravdy...

Čo ma však prinútilo nemlčať a trochu Vám pokaziť ten sviatočný čas veľkonočný, to je fakt, že sa niečo takého nedeje a nepripomíname si tu nejakú pohnutú históriu spred vyše dvoch tisícročí, keď sa v Rímskej ríši odohrávali udalosti z neďalekej Svätej zeme jeruzalemskej, ktorú takisto potom zachytili v orálnej histórii a dali na papier, kde boli takisto „tí zlí“ a „tí dobrí“ a musela tiecť krv...

Čo ma vydesilo a pobúrilo je fakt, že žijem v krajine, ktorá je súčasťou „tej ríše“, ktorá podporuje tú samovládu, ktorá poslala proti svojmu obyvateľstvu tanky s príkazom strieľať na teroristov, aj keď sú to občania tej istej Ukrajiny ako pán šéf vlády, ktorá dokázala ohrozovať nízkoletiacimi stíhačkami mestá a obce aby zastrašila odbojnosť miestnych obyvateľov (pretože tí si pamätajú ešte tak smrteľné nálety fašistickej Luftwaffe z druhej svetovej vojny) a ako každý vládca, ktorý stratil vládu nad svojim územím a spoločnosťou, vyhovára sa na nebezpečenstvo od suseda a na potrebu ochrániť svoj štát pred vonkajším nebezpečím. Otrasné je navyše to, že naši profesionálni tvorcovia verejnej mienky jednoducho preberajú nekriticky tieto postoje, ba dokonca naši volení politici „presne vedia, že to, čo hovorí ten, čo poslal tie tanky a lietadlá, je to správne“. A ako vždy, sme pripravení poskytnúť pomoc, či už ošetrenia zraneným, liekmi, či aspoň plynom zadarmo, nie zadarmo, z našich daní...

Vedie sa síce studená vojna, aj informačná vojna ...ale človek, ak je dospelý a zrelý, musí mať jasno v týchto dňoch v otázkach, čo je tu „správne“ a čo „nesprávne“. Aj keď by mal iba jednostranné informačné zdroje, mal by vedieť pochybovať, pýtať sa,“ komu to prospeje“?

Keď  tanky ostreľovali v Moskve parlament, dal som Rusku zbohom na dvadsať rokov. Dnes idú tanky proti svojim občanom na východe Ukrajiny. Dám Ukrajine zbohom navždy?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984