Tarasove deti. Alebo iba - Taras Buľba?

Počet zobrazení: 4034


Môžeme mať rôzne názory na literárnu tvorbu Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, no právom patrí podľa mňa do tretieho tisícročia. Jeho knihy sa znova a znova vydávajú, natáčajú sa podľa jeho príbehov filmy, skladajú symfonické básne, opery, muzikály i divadelné hry. Dokonca i vtedy, keď už nie je žiaduce pripomínať Európanom, že aj v Rusku žili ľudia, ktorí sa pričinili o to, že svet sa neprestal zaujímať o ich kultúru. Aj v takých prípadoch, keď literát presviedča svet o odvahe, vlastenectve  statočnosti a zodpovednosti ruského vojaka, kozáka, alebo celkom obyčajného človeka. Ak už chceli tvorcovia programov TV DajTo potešiť televíznych divákov niečím od Gogoľa, skôr by som predpokladal, že mu ponúknu také dielo, ako je napr. Revízor alebo Mŕtve duše. V týchto prípadoch totiž Gogoľ nešetril svojich krajanov a vysmial sa hlúposti celého ruského národa, hlavne však jeho elity. Nerátal som s tým, že nám táto súkromná televízia ponúkne 11. júla vo večerných hodinách ruský film Taras Buľba. V poslednej dobe, keď sa na túto krajinu sypú sankcie zo všetkých strán, je dosť možné, že zrazu si niekto spomenie aj na zákaz dovozu podobných vlasteneckých filmov. Napriek tomu, že neznášam, ak sa mi do celovečerného filmu pletie reklama, ktorá kaličí a mrzačí všetky filmy, Tarasa Buľbu som si pozrel. Je to síce iba vlastenecká legenda, no je to krásna legenda, ktorá prežila už celé desaťročia a stále je o ňu záujem. Film, ktorý nakrútil v roku 2009 režisér Vladimir Bortko s hercami Bogdanom Stupkom, ktorý v týchto dňoch zomrel, Igorom Petrenkom, Magdalenou Mielcarzovou... nás preniesol do 16. alebo 17. storočia, keď ruskí a ukrajinskí kozáci, spoločne bojovali proti Turkom, Tatárom, Poliakom... za svoju „Matičku Rus“.

Áno aj proti Poliakom, ktorých sa vybral Taras Buľba so svojimi kozákmi potrestať za ich hrabivosť a krivdy, napáchané na jeho národe. Nevidím na tomto Gogoľovom vlastenectve a na jeho legende nič zlého, veď aj Poliaci mali svojho H. Sienkiewicza, ktorý pustil do sveta podobnú vlasteneckú legendu o rytierovi Wolodyjowskom, ktorý tiež vynikal svojou chrabrosťou a bránil česť svojho národa na mnohých bojiskách. Neskúmajme preto, na ktorej strane je historická pravda, ani to, či boli statočnejší poľskí páni alebo Buľbovi kozáci, skúsme  na tomto tragickom príbehu nájsť nejaký Gogoľov odkaz aj pre tieto dni. Veď dnes, tak isto ako pred stovkami rokov, vojna na Ukrajine rozvrátila a zničila celé rodiny, vzala im domovy, otcov alebo synov, zničila priateľstvá a vyvolala nenávisť národov proti sebe, hoci už dávno mala byť zabetónovaná. Prekročila však už aj hranice tejto krajiny a nad celou Európou, akoby sa začal vznášať jeden odporný jašter, ktorý mávaním svojich krídel a škrekotom vháňa do ľudských hláv nielen strach, ale aj nenávisť. Trhá na franforce celé rodiny, berie rodičom deti, nivočí vzťahy medzi priateľmi, spolužiakmi, kolegami... zasahuje do životov miliónov ľudí. Táto vojna ich už rozdelila, tak ako predpovedal Gogoľ, na dve skupiny nielen na Ukrajine, ale po celej Európe. Každá z nich stojí pred voľbou na ktorú stranu sa pridať, tak ako tomu bolo v prípade Tarasových detí – Ostapa a Andrija. Taras prišiel o obidvoch a sám skončil v ohni, keď ho Poliaci pribili o strom.

Každý, kto videl tento film, alebo čítal knihu, sa môže rozhodnúť, na ktorej strane sú jeho sympatie. Gogoľ akoby dovidel až do dnešných čias, kladie nám otázku – kto z týchto dvoch bratov, nádherných kozákov, je vám sympatickejší.? Andrij, ktorý videl po celý čas pred sebou iba krásnu Poľku, jej nádherné vlasy, oči, postavu, pery, ktoré by tak rád stále bozkával, dievčinu, kvôli ktorej zradil svojich bojových druhov, brata, otca – alebo Ostapa, ktorý ani keď mu na popravisku lámali kosti, nezastonal pri tomto strašnom mučení a nezradil svoju vieru v kozácku česť. Ak ste si tiež pozreli tento film, možno aj vo vás zvedavosť vyvolala vôľu znova si prečítať Tarasa Buľbu. Možno aj vám sa pri trocha fantázie zazdá, že tá nádherná Poľka, ktorá zviedla Andrija, je vlastne koketná Európa, ktorá ho dostala do svojho objatia. No a Ostap, ten predstavuje hrdého kozáka, ktorý ešte aj dnes verí vo svoju „Matičku Rus“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984