Ústavný súd neberie ohľad na opozíciu...
štvrtok 26. marec 2015Keďže Ústava SR je dostupná verejnosti, možnosť si ju i s mnohými doplnkami čítať a konfrontovať s rôznymi výkladmi jej aktuálnej časti. Tak som sa zahĺbil do Hlavy VII, ktorá pojednáva o súdnej moci od článku 124 až po článok 134. A to preto, že prof. Mazák sa vo svojom názore (Podľa a v medziach Ústavy) zaoberá hypotetickými otázkami vzťahu pléna a senátov Ústavného súdu. Aktuálnym sa tak stal článok 131, odst.1, kde sú vymenované dôvody pre rokovanie v pléne, a medzi nimi je uvedený i ten, kedy má dôjsť k zjednoteniu právnych názorov senátov. Žiada sa v tejto súvislosti uviesť, že podľa článku 134 Ústavný súd má 13 členov, ktorí tvoria plénum a tak by mohli pracovať štyri senáty, no teraz keď sudcov je len 11, môžu pracovať len tri senáty.
Ide o prípad sťažností dvoch z piatich kandidátov na ústavného sudcu, spomedzi ktorých si p. Kiska vybral len jednu kandidátku a dvoch odmietol pre pochybnosti o ich odbornej spôsobilosti a dokonca o ich záujme pracovať vo funkcii ústavných sudcov. Senát, ktorý ich sťažnosť riešil, rozhodol o oprávnenosti ich sťažnosti.
Podľa názoru prof. Mazáka, ak by iný senát, ktorému by bola vec pridelená, rozhodol opačne, aby sa dodržal text čl.131, odst.1 o zjednotení názoru dvoch rozdielnych výrokov senátov, muselo by sa rozhodovať v pléne. A tak, aby sa plénum priklonilo k jednému názoru, bude potrebných šesť sudcov, aby hlasovali za nový výrok novovymenovaného senátu. K tým novovymenovaným by sa musel prikloniť ešte jeden senát, aby ich bola väčšina, pretože tí, ktorí rozhodovali v prospech sťažovateľov, asi by sa nepriklonili k sudcom, ktorí vyniesli nový, opačný výrok.
Poradca p. Kisku v rozhodnutí senátu v prospech sťažovateľov vidí chytrosť a osobnú angažovanosť a zdá sa mu, že pracovali rýchle, kým sa opozícia k sťažnosti nestačila zjednotiť. Proces zjednocovania názorov bude teraz dlhodobý, politicky účelový odporujúci článku 124, že Ústavný súd je nezávislý orgán na ochranu ústavnosti.