Archív článkov
„Tak som si pomyslela,“ povedala tetka Kahanková, „že už by to štiepenie politických strán pomaly aj mohlo prestať.“
„To by nám musel najprv niekto prikázať,“ konštatoval strýko Pytlíček. „Či by sme však napriek tomu počúvli, to teda naozaj neviem. Veď sa len pozrite - Čechám zakazuje Rakúsko a oni napriek tomu tvrdohlavo podkurujú v Temelíne. Nuž a keď oni môžu...
Jesenné večery mal Silvester Tlčhuba najradšej. Vždy si spomenul na slová istého básnika, ktorý radil: Zamknite dvere na dva západy a stanete sa majiteľmi ticha, v tichu sa rodia sny a nápady... Na viac slov si už Silvester z tej básne nespomínal. Možno preto, že už nezodpovedali celkom jeho náture, pretože Silvester Tlčhuba bol filozof. Mal na to aj papier z univerzity, ale...
"To-je-ono, to-je-ono!" vrútila sa tetka Kahanková do dverí takou rýchlosťou, až strýkovi Pytlíčkovi odletela kravata.
"Tá žena sa zbláznila," konštatoval sucho Pytlíček a dodal: "Nikdy k tomu nemala ďaleko."
"Vy si tu len tak sedíte, a ani netušíte, že máme dnes výročie," šľahla Kahanková zlostne.
"Myslíte výročie nežnej revolúcie?" spýtal sa strýko...
Mali by si konečne uvedomiť, že máme zriedkavú možnosť žiť v krajine, ktorá je vzorom pre celý svet. Viem, že mnohým z vás sa to vari ani nezdá, ba som presvedčený i o tom, že podstatná časť mojich blížnych má v tejto chvíli sto chutí so mnou polemizovať, a to od vedeckej výmeny názorov cez filozoficky ladenú polemiku, až po otvorenú inzultáciu. Lenže práve v tom je naša bieda...
Po novembri 1989 si Silvester Fazuľka zhlboka vydýchol: „Konečne ma nikto nebude nútiť povinne sa zúčastňovať na prvomájových oslavách!“ Ten deň sa mu zdal vždy premárnený. Nemohol si pospať podľa vôle a využiť voľno podľa vlastných predstáv. Demokracia, ktorú zacítil vo vzduchu, mu zavoňala predovšetkým slastnými predstavami slobody a možnosťou rozhodovať sa v každom okamihu...