Archív článkov
Vo verejných vyjadreniach slovenských politikov sa často stretávame s vyjadreniami, ktoré zdôrazňujú, že vec sa "zhoduje" sama so sebou. Často teda počujeme, že "situácia je taká, aká je", "ľudia sú takí, akí sú". Tieto výroky sú podivnou zmesou realizmu a rezignácie, uznania skutočnosti a zbavovania sa zodpovednosti za danú situáciu. Na tieto vyjadrenia by sme nemali reagovať...
Teraz počujeme, že každý štát musí mať svoju ideu. Naozaj je to tak, že štáty sa udržujú nielen politickou a ekonomickou mocou, ale aj istou politickou kultúrou, stotožnením sa občanov so štátom ako základným rámcom svojej spoločenskej a politickej existencie. Idea štátu je predovšetkým vyjadrením základného zmyslu pre spoločenský poriadok a smer vývoja, je aj povedomím istých...
Identita národa a štátu sa potvrdzuje aj vzťahom k minulosti, nadväzujeme na ňu, vzpierame sa jej, pokúšame sa zabudnúť alebo vyvodiť z nej poučenia. História nás ovláda často aj tam, kde sa domnievame začínať akoby znovu, od úplného začiatku. Pri všetkom rešpekte k dejinám však nesmieme zabudnúť, že nie sme väzňami dejín, ale že za náš vzťah k minulosti sme zodpovední my sami...
Keby sme našu dobu posudzovali podľa jej slov, tak by sme ju mohli pokojne nazvať aj dobou tolerancie. Vari ešte nikdy v dejinách sa toto slovo nepoužívalo tak často a s takou samozrejmosťou ako práve dnes. O náboženskej, politickej, kultúrnej, etnickej a rasovej tolerancii hovoria politici i kazatelia, povrchní publicisti i hlbokí myslitelia. O tolerancii hovoria dravci a...
O význame a povahe priateľstva básnici, teológovia, dokonca aj filozofi, napísali už tisícky strán. Oprávnene, predsa len práve jav priateľstva patrí k tomu, čo robí život znesiteľným a neraz dokonca k tomu, čo mu dáva zmysel. Starogrécky filozof Aristoteles dokonca priateľstvo považuje za silu, na ktorej sa môže obec, mesto a štát opierať aj v prípade núdze. Nepochybne je to...
Bohumil Hrabal v jednej zo svojich poviedok spomína príbeh učiteľa základnej školy, ktorému žiačik presvedčivo odpovedal, že dvakrát dva je päť. Učiteľ použil všetku svoju pedagogickú šikovnosť, aby mu ukázal, že predsa to len nie je tak. Žiačik sa však nedal a trval na svojom, nepomohla ani trstenica. Zarazený učiteľ nakoniec ustupuje, odchádza do zborovne, tam si vytiahne...