Archív článkov
Termín politická kultúra sa začal používať v politológii a v sociológii politiky od 50-tych rokov 20. storočia. Sociálne a politické skutočnosti, ktoré označuje tento pojem, však skúmali pod iným označením mnohí starší i novší autori. Vo všeobecnosti býva politická kultúra vymedzovaná ako súhrn názorov, postojov a vier zdieľaných ľuďmi tvoriacimi spoločnosť alebo sociálnu...
"... skutočné je normatívnej povahy, že tomu tak má byť, ako tomu je". Tieto storočné slová veľkého nemeckého štátovedca G. Jellinka pripomínajú, že pre fungovanie štátu i v celom verejnom živote má veľký význam ako sa niečo spraví prvý krát, lebo spravidla pokiaľ nie je veľmi silný dôvod pre zmenu robí sa to znovu a znovu rovnako a tak vzniká tradícia, možno najsilnejšie z...
Termín politická kultúra sa v posledných rokoch u nás používa veľmi často, hovorí sa o nej podobne, ako sa rozpráva napríklad o kultúre prejavu či jazykovej kultúre, o kultúre stolovania alebo správania. Často sa preto stretávame s výrazmi ako "nízka politická kultúra", "neprijateľná politická kultúra", "nedostatočná politická kultúra", alebo aj "politická nekultúrnosť". Naši...
Sociológovia charakterizujú svet súčasnosti ako svet rizika, súčasnú spoločnosť ako spoločnosť rizika. Je to tak, ešte nikdy v dejinách neniesli rozhodnutia významných tohoto svete so sebou toľko nepredvídateľných následkov ako dnes. Riziková spoločnosť je paradoxným výsledkom dejín. Človek je bytosťou, ktorá žije zoči - voči neurčitému svetu. Hľadá spôsob ako sa s touto...
Sociálne učenie cirkvi je obsiahnuté v 4 základných encyklikách: Rerum novarum, ktorú vydal pápež Lev XIII ešte v roku 1891, a potom tri encykliky pápeža Jána Pavla II: O ľudskej práci (Laborem exercens), Starosť o sociálne veci (Sollicitudo rei socialis) a Stý rok (Centesimus annus). Sociálna tematika je trvalo rozvíjaná aj v iných pápežských dokumentoch.
...Najhlbšie priekopy, ktoré oddeľujú štáty Európskej únie od seba, vykopali síce finanční a menoví politici. Európa sa rozpadá, aspoň zatiaľ, na jedenásť štátov, ktoré chcú byť pri Eurozačiatku, a na štyri ostatné, ktoré ešte váhajú a čakajú. Nie je to však pravdepodobne náhoda, že vznikajúci Euroland do značnej miery splýva s niekdajšou mocenskou...
Často počujeme, že v slovenskej spoločnosti sú historicky zakódované tri faktory, ktoré ovplyvňujú naše politické myslenie a konanie: národný, sociálny a náboženský. Každý politik alebo politická strana sú úspešní do takej miery, do akej rešpektujú tieto tri rozmery a vedia ich zvládnuť, nájsť správnu rovnováhu medzi nimi. Zdravé vlastenectvo nemôže byť pre ľavicovú stranu...
Na konci šesťdesiatych rokov skupina vedcov z prestížnej americkej univerzity, Massachusettského technologického inštitútu, vypracovala pre Rímsky klub správu o vývoji sveta v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Táto správa vyšla v roku 1972 pod titulom Hranice rastu. Hovorilo sa v nej o tom, že v dohľadnej dobe ľudstvo vyčerpá svoje surovinové zdroje. Už názov sám signalizoval...
V slovenskej a českej mediálnej rozprave o kosovskej vojne dominuje súhlas s vojenskou intervenciou NATO na územie Juhoslávie. Politici a publicisti sa odvolávajú na štátny záujem SR, na to, že len členstvo v Severoatlantickej aliancii je zárukou našej bezpečnosti. Súhlas s intervenciou podporujú aj opisy udalostí v Juhoslávii a zobrazenia aktérov kosovského konfliktu a ich...
Racionalisti nás kedysi presviedčali, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, pričom takmer so samozrejmosťou predpokladali, že to, čo robí politiku politikou, je sledovanie dlhodobých cieľov, obhajobou základných záujmov štátu alebo národa, vytváranie podmienok ich dlhodobého vývoja. Ciele teda stanovovala politika, vojaci boli realizátormi cieľov tam, kde sa...
Jeden z bývalých prezidentov firmy Sony Akio Morita rozpráva viac, ako to obyčajne robia Japonci vo vedúcich pozíciách. Na konferenciách rád rozpráva nasledujúcu anekdotu: Dvaja manažéri sa v savane náhle ocitnú pred levom. Dobrá víla im však sľubuje splnenie jedného priania. Prvý z nich si okamžite praje pár bežeckých topánok. Víla sa ho pýta: "Preboha, načo potrebujete...
Základnú myšlienku svojej knihy "Cesta do nevoľníctva" sformuloval rakúsky ekonóm F. A. Hayek ešte na konci tridsiatych rokov, kniha vyšla roku 1943 a po roku 1945 sa stala predmetom ostrých ideologických sporov. Od vedcov sa žiada, aby svoje tvrdenia formulovali "bez vášne a zaujatia". Ak by toto bolo jediným kritériom hodnoty, tak "Cesta do nevoľníctva" už dávno patrí...
Diskusie o možnostiach štátu, o úlohách organizácií, o možnostiach plánovitej regulácie spoločenského života ako prostriedku redukcie alebo odstraňovania konfliktov súčasného sveta patria k tým, pri ktorých sa len výnimočne dá vyhnúť ideologickým vášňam. Nie je tomu tak dávno, čo niektorí myslitelia (a politické zoskupenia) videli liek, všeliek, na choroby súčasných...