Archív článkov

Pred rokmi som robil anketára pre jednu marketingovú firmu. Opýtaní mali okrem iného uviesť nejaký priliehavý názov pre Bratislavu, ktorý im zišiel na um ako prvý. Pomenovaní bolo neúrekom, od Prešporku až po Wilsonovo mesto. Najviac mi však v pamäti utkvel Kutyaváros. Starší pán, sediac pri pive, iba sucho skonštatoval: „Však po uliciach bude o chvíľu behať viac psov ako ľudí...

Strach je strach. Je to prirodzená ľudská reakcia. Presvedčili sme sa o tom aj uplynulý víkend. Stred mesta vyzeral ako počas vojny. Vyľudnený, výklady zadebnené, lokály zavreté. Akoby sa mal každú chvíľu konať letecký nálet. Nič také sa nestalo, to iba naši majitelia krčiem sa preventívne zabezpečili proti anglickým rowdies. Nuž neviem, či takéto opatrenia boli adekvátne....

Napísať fejtón či glosu, ktoré by boli aj vtipné, je niekedy drina. Obdivoval som preto Arta Buchwalda, ktorý písal fejtóny do International Herald Tribune skoro každý deň. Pritom sa vôbec neopakoval. Na to už musí mať človek riadny kus invencie. Tie jeho fejtóny kedysi vychádzali aj v slovenskom preklade na stránkach Národnej obrody. Buchwalda som si obľúbil do takej miery,...

V sobotnom vydaní denníka SME som si prečítal, že „podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky až 8,8 percenta ľudí na Slovensku hovorí, že pre ich rozhodnutie, ako budú voliť, je najdôležitejší názor známej osobnosti kultúrneho a spoločenského života“. Známe osobnosti tu boli, sú a budú. Vážim si Ladislava Chudíka ako herca a milujem humor Milana Lasicu. Vždy uvítam možnosť...

V živote každého človeka nastanú chvíle, keď prekypuje radosťou. Napríklad keď v rodine pribudne prírastok, alebo keď oslavuje narodeniny. Hovorí sa, že vtedy je šťastný ako blcha alebo že ide od radosti z kože vyletieť. Nuž neviem posúdiť, aká šťastná dokáže byť blcha a už vôbec nechápem, prečo mám lietať z kože, ale beriem to, lebo je to dôkaz, že slovenčina je bohatý jazyk...

Je veľa miest, kde sa môžeme stať náhodnými svedkami zaujímavých rozhovorov – v krčme pri pive, v električke ráno cestou do roboty alebo aj vo vlaku domov. Taký Bohumil Hrabal vlastne prežil celý svoj život v krčme a to, čo si zapamätal, spracoval do literárnej podoby. Poviete si: je tam toho hodiť nejaké opilecké hlúposti na papier. Ako však priznal jeho priateľ a vydavateľ...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984