Každá Johanidesova knižka je len ďalším konzervovaním rituálu čítania. Hoci na pozadí spisovateľových dlhočizných, priam debussyovsky lenivo sa vlniacich, skrúšene sa krútiacich, zavše enigmaticky (za)škrípajúcich viet cítiť akýsi neveľmi hlučný „morálny apel“, rozmer určitého stíchnutého, do seba silne uzavretého, jemnučko insitného filozofického pohľadu, v popredí i tak stále...