Reklama
Reklama

Archív článkov

Alúziou na názov filmu Federica Felliniho A LOĎ PLÁVA uvádzame rozprávanie o decembrových snímkach Eurokina na Dvojke. Ruská archa (Russkij kovčeg, 2002) Alexandra SOKUROVA (nar. 1951), Sibiriáda (1979) Andreja Sergejeviča MICHALKOVA-KONČALOVSKÉHO (nar. 1937) a Unavení slnkom (Utomľonnyje solncem, 1994) Nikitu Sergejeviča MICHALKOVA (nar. 1945) sú nepochybne filmy s takou...

„Neznášam príbehy, pretože navádzajú ľudí, aby verili, že sa niečo stalo. V skutočnosti sa však naozaj nič nestane, pretože len unikáme z jedného stavu do druhého. Dnes už jestvujú len stavy bytia – všetky príbehy sú prekonané, klišéovité a rozpadli sa. Jediné, čo zostáva, je čas. Ten je zrejme stále skutočnou vecou. Čas sám osebe: roky, dni, hodiny, minúty a sekundy.“ Béla...

Po septembrovom milom chaose v snímkach Woodyho Allena Filmový klub na Dvojke zvážnie. Tri filmy THEA ANGELOPOULOSA (nar. 1936) naisto vyprovokujú diváka, aby sa pohrúžil do pamäťových vrstiev videnia. Krajina v hmle (Topio stin omichli, 1988), Prerušený krok bociana (To meteoro vima tou pelargou, 1991), Odyseov pohľad (To vlemma tou Odysea, 1995) sú vynikajúce filmy režiséra,...

Picassov ateliér sa od Matissovho odlišoval v tom, že u Picassa bol neporiadok, zatiaľ čo Matisse mal všetko úhľadne usporiadané. Čudné, že v skutočnosti to bolo naopak.(...) Pamätám sa, ako sme raz popoludní sedeli v homosexuálnom bare v južnom Francúzsku s nohami pohodlne natiahnutými na stoličkách v severnom Francúzsku, keď Gertruda Steinová povedala: „Chce sa mi zvracať.”...

Pokračujúce leto, ako vždy, láka k prázdninovému laškovaniu. Napriek tomu, že aj v aktuálnom lete roku 2005, tak ako v Rozmarnom lete Vladislava Vančuru, tenhle způsob léta, zdá se nám poněkud nešťastným. Pokračujúce leto na Dvojke, zdá sa, berie na vedomie aj dedičov antického myslenia, čiže všetkých, čo morálku svojej doby radšej analyzovali, než by o nej poúčali. Tak...

Leto na Dvojke ponúka filmy divácke aj náročné. Náročky sme uviedli toto klišéovité delenie umeleckého diela podľa (vraj) presných a prísnych, v skutočnosti však nahlúplo všeobecných kritérií, ktoré – čuduj sa svete – báječne fungujú: od schvaľovania projektu až po jeho záverečné zhodnotenie. Prežili sme u nás štyridsať rokov, počas ktorých sa filmy nakrúcali s ohľadom a pod...

Júnové utorky Filmového klubu na Dvojke uzatvoria malú panorámu talianskeho filmu od skončenia 2. svetovej vojny po šesťdesiate roky 20. storočia. Filmami Umberto D. (Vittorio De Sica, 1951), Mamma Roma (Pier Paolo Pasolini, 1962), Červená pustatina (Michelangelo Antonioni, 1964) a Giulietta a duchovia (Federico Fellini, 1965) prejdeme po ceste, ktorú taliansky film prešiel od...

OPRAVA Pre technické problémy sa do minulého čísla Slova (19/2005) nedostal celý text Neorealizmus, otvorené dielo. Chýbajúcu časť preto uverejňujeme v dnešnom čísle. Aby sa nestratila súvislosť, publikujeme aj krátku pasáž už zverejneného textu. Luchino Visconti, dedič kniežacej slávy milánskej aristokracie sa filmovému umeniu upísal kurióznym spôsobom. Na benátskom...

Májové utorky Filmového klubu na Dvojke uvedú dva filmy Roberta Rosselliniho (8. 5. 1906 – 3. 6. 1977) Rím, otvorené mesto (1945) a Nemecko v roku nula (1947) a dva filmy Luchina Viscontiho (2. 11. 1906 – 17. 3. 1976) Posadnutosť (1947) a Zem sa chveje (1951). Divákom sľubujú sondu do osobitej etapy modernej európskej kinematografie, do fenoménu, ktorý poznáme pod názvom...

Málokedy sa podarí vystihnúť klišéovitým pomenovaním „profil“ – kohosi a čohosi - niečo z podstaty označeného. V prípade Federica Felliniho (20. 1. 1920 – 31. 10 1993) by sme však nemohli hovoriť takmer o ničom inom, ako o profile. Nielen pre nesmierne sugerujúcu autobiografickosť jeho filmov, či ešte oveľa viac pre jeho rozprávania o týchto filmoch, ale najmä pre doslova...