Reklama
Reklama

Archív článkov

Čítanie knihy spomienok európskeho novinára, dnes intendanta Radio Österreich Interational Paula Lendvaia (nar. 1929 v Budapešti) Na čiernej listine je príležitosťou premyslieť v tichu a samote obsah dnes frekventovaného slova európanstvo, alebo precíznejšie stredoeurópanstvo. Ak význam tradície spočíva v dobrej vôli potomkov učiť sa od múdrych, vzdelaných a súčasne chybujúcich...

Stačí sadnúť do vlaku a v priebehu hodiny človek dýcha vzduch, ktorý o kapitalizme čo-to vie, a pokiaľ sa nájdu aj peňaženky, ktoré sú ochotné pre kultúru vysypať o korunku či o nejaké to euro viac, tak vás viedenský divadelný svet víta svojím: „Willkommen“. Vitajte vo Viedni, v historickom meste plnom tradícií, kultúry, kaviarní... Sadneme si do jednej z nich, dáme si...

Kto sa už priblížil duševnej tvorbe Rakúska, kto už mohol voľne plávať v jej vlnách, či len sa do nich ponoriť, bol vždy odmenený. Uspokojený. Lebo čo objavil, bolo jeho vlastným hľadaním, jeho vlastným rébusom, vlastnými vášňami a snami, bola to celá šíra krajina jeho duše. Boli to vysoké končiare, hlboké rokliny, ľudoprázdne lesy, chladné ale číre plesá, mohutné tvary oblakov...

Koncom minulého roka ste získali rakúske štátne vyznamenanie DAS GOLDENE EHRENZEICHEN FÜR VERDIENSTE UM DIE REPUBLIK ÖSTERREICH (voľne preložené ako Zlatý čestný odznak za zásluhy pre Rakúsku republiku). Zaslúžili ste si ho predovšetkým vďaka Vašej niekoľkoročnej úzkej spolupráci s rakúskym kultúrnym a filozofickým prostredím... - Na rozvíjaní kontaktov s Rakúskom, či už na...

Tak ako Franza, keď bola ešte dievča a postávala s anglickým vojakom a učila sa anglicky a zrazu sa otočila a bežala, utekala celou cestou až dolu k riečke Gail, do ktorej ho hodila Tschinowitzova banda, a v ktorej by sa ako desaťročný pri brehu utopil spolu s bezmocnou hŕstkou vrstovníkov. Vtedy prišla a, aj keď ju nevidel bežať, ešte teraz, po rokoch, si ju vedel predstaviť...

K susednej rakúskej metropole neodmysliteľne patria kontrasty: zábavný Prater, pokojné Hofburské záhrady či majestátny Svätoštefánsky dóm. Nastávajúci Mozartovský rok 2006 už v predstihu ponúka ochutnávku z pripravovanej nádielky. A júnové počasie je ideálnou príležitosťou preskúmať náročnejšie „atrakcie“ predsezónnej Viedne. Kultúrny šok? Die nackte Wahrheit – Nahá pravda –...

„Pozor na Mozarta!“ Pri návšteve rakúskej metropoly bude nevyhnutné dané varovanie brať s čiastočnou rezervou. Prítomnosti Amadea a stopám jeho vplyvov sa zrejme nevyhnete. Pravá „mozartománia“ však prepukne, keď si 27. januára 2006 (nielen hudobný) svet pripomenie 250 rokov od narodenia „všadeprítomného“ génia. Tucet spôsobov nepredkladá návod na prípravu obľúbených...

Susedská komunikácia medzi Rakúskom a Slovenskom sľubne prosperuje. Pomaly každý mesiac sa uskutoční nejaké zaujímavé kultúrne podujatie, ktoré využíva blízkosť kultúrnych centier Viedne a Bratislavy na vzájomné obohatenie. Bratislavskí a slovenskí umelci často cestujú do Viedne, Viedenčania objavujú krásy novej krajiny v priestore EÚ. Na príklade rozhovorov s konkrétnymi...

Meno rakúskeho filozofa Otta Neuratha (1882 – 1945) sa najčastejšie skloňuje v súvislosti s Viedenským krúžkom – filozofickým smerom, ktorý sa označuje aj ako logický pozitivizmus alebo logický empirizmus. Najväčší rozkvet dosiahol v 20. rokoch a začiatkom 30. rokov minulého storočia. Politický prevrat v strednej Európe zapríčinil jeho rozpad a následne emigrovala väčšina...

Najlepšia literárna adresa vo Viedni je v piatom obvode, na Zentagasse 16/5 – býva tam poetka Friederike Mayröckerová, ktorá sa v tomto meste narodila, býva tam celý život a v decembri oslávila 80. narodeniny. O Viedni napísala: „... lipnem na tomto meste, prečo lipnem na tomto meste, je to preto, lebo som sa tu narodila, vždy tu žila, lebo som tu zapálila všetky svetlá, lipnem...

Catarina Carstenová, súčasná nemecko-rakúska prozaička a žurnalistka nie je u nás už celkom neznáma, predbežne sa slovenským čitateľom predstavila (aspoň podľa mojej vedomosti) troma poviedkami v dvojjazyčnej antológii Strömungen – Prúdenia, ktorá vyšla vo Viedni v r. 2001 (vydalo Österreichisches Literaturforum) a ktorá obsahuje poviedky slovenských a rakúskych prozaičiek....

Práce rakúskeho umelca Olivera Resslera (1970) možno len ťažko jednoznačne zaradiť do určitej kategórie – pohybujú sa na hrane umenia, aktivizmu a sociálne orientovaného výskumu. On sám napriek ich nejednoznačnému zaradeniu problém s identifikáciou nemá – je umelcom, preto mu galéria a verejné intervencie ako priestor prezentácie úplne vyhovujú. V celosvetovom kontexte sú veľmi...

Profesor, tá Vykopávka, totálne zničil jeho sestru. Toto podozrenie mu skrslo v hlave ešte predtým, ako natrafil na akýkoľvek dôkaz, a cestou do Viedne, keď vlak prehrkotal cez Bruck an der Mur na Murzzuschlag a ešte pred tunelom Semmering, ktorý sa mu kedysi zdal najdlhší na svete, sa nazdával, že pochopil Franzin odkaz, ak sa to dalo nazvať odkazom a on by mal byť...

Kritici súčasného stavu slovenskej kultúry sa často oháňajú tým, že čoraz populárnejšie reality shows sú bezduché a bezduchovné. Dovolávajú sa regulácie, kontroly, cenzúry, sankcií. Zaujímavé, že ostrá kritika zaznieva najmä z radov pravicových a katolíckych „intelektuálov“, adorujúcich (takmer) všetko západné. Zaujímavé, že jedným dychom nezabúdajú zdôrazňovať potrebu slobody...

Predstavujem si, že keby vydanie publicistiky Pod lampou z 2. júna režíroval niektorý z machrov montypythonovskej satiry na britské džentríctvo a iné diagnózy, uľahčil by divákovi orientáciu sa v neprehľadnej situácii nasledovne: k obrazu prítomných pánov a dámy by fixne priradil informatívnu tabuľku s (pravdivým) údajom, koľko ktorý z nich v minulom roku zarobil z našej...

1. Povedal som si, že vymyslím bájku. Stretne meňavka črievičku. Bývajú v teplej kaluži. Dobre sa im žije, ale nevie sa o nich. Iba v učebniciach prírodopisu sa možno o nich dočítať, ale koho zaujímajú učebnice prírodopisu? „Na svete je veľa nespravodlivosti,“ hovorí meňavka, „vlk je mediálna hviezda. O psíkovi a o mačičke sa povedalo oveľa viac, ako si zaslúžia. Dokonca mravce...

Júnové utorky Filmového klubu na Dvojke uzatvoria malú panorámu talianskeho filmu od skončenia 2. svetovej vojny po šesťdesiate roky 20. storočia. Filmami Umberto D. (Vittorio De Sica, 1951), Mamma Roma (Pier Paolo Pasolini, 1962), Červená pustatina (Michelangelo Antonioni, 1964) a Giulietta a duchovia (Federico Fellini, 1965) prejdeme po ceste, ktorú taliansky film prešiel od...

Dan Brown je spisovateľ dneška. Zatiaľ nie je prežitý, no ani nepredbieha svoju dobu. Vytvára klasiku práve teraz, keď si my varíme večeru, sme na pive, či pozeráme televízor. Je moderný, súčasný, samozrejme komerčný (v zmysle, že musí zarábať peniaze, inak by bol „reštrukturalizovaný“ a nezamestnaný), a napriek tomu hlboký. Jeho dve knihy – Da Vinciho kód a Anjeli a démoni –...

Popol všetkých zarovná (SLOVART) je naozaj neobyčajný detektívny román! Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto. Detektívi Krausz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k...

Dovoľ, aby som ťa predstavil. Si profesor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, „starý“ vysokoškolský pedagóg. Si prednosta ústavu patologickej fyziológie. Si doktor vied, viackrát ťa vyznamenali rôznymi medailami a inými oceneniami. Všeobecne: si jedna z kľúčových osobností Lekárskej fakulty. Patologická fyziológia je centrálna teoretická disciplína medicíny. Moja prvá...

Tendenciou postmoderného poslucháča je kategorizovať a triediť. Snaha vytvárať priehradky a šuflíky prezrádza túžbu absolútnej kontrole nad daným priestorom. Čo takto vymaniť sa z encyklopedického delenia a zrovnoprávniť hudbu? Návodom môže byť širokospektrálny záber mníchovského vydavateľstva Winter & Winter, ktoré oproti „logike svojej doby“ nenazerá na hudbu optikou...

Dalšia tehla v stene upútala aj predstavivosť Rogera Watersa. Ten tehlám a tomu, čo vzniká z ich spojenectva — stene — zasvätil v roku 1979 celý dvojalbum skupiny Pink Floyd. Pretože: nikdy o nič nejde, len o ďalšiu tehlu v stene. Aj Fero Jablonovský prechováva lásku k tehlám. Táto láska však nie je výstavne, v premiérpláne tak okamžite čitateľná: táto láska k materiálom...

Fero Jablonovský (1956) uverejnil prvý kreslený vtip ako štrnásťročný a od tohto „hviezdneho okamihu“ sa zrejme odvíjal celý jeho ďalší život. Na rozdiel od mnohých iných zázračných detí, čo nikdy nevyrástli z matrózok, v ktorých sa po prvý raz predstavili verejnosti, Jablonovský dozrel na jedného z najhĺbavejších experimentujúcich polemikov našej karikatúry. Ako školený...

Iniciatíva s názvom Verejnosť za verejnoprávnosť zvolala stretnutie svojich prívržencov a sčasti aj niektorých médií podľa neznámeho kľúča. Takže mnohí, čo prišli na bratislavský Hrad na diváky, sa skôr, ako sa dozvedeli, o čo ide, odrazu stali účastníkmi podujatia, ktoré všetky hriechy verejnoprávnej televízie voči zákonu 16/2004 o Slovenskej televízii pripísali pätnástim...

Bratislavské staré mesto sa 18. mája 2005 stalo bohatšie o ďalšiu kaviareň. Názov Istropolitana nie je náhodný. Kaviareň sídli priamo v historickej budove na Ventúrskej ulici, v ktorej bola prvá univerzita v Uhorsku – Academia Istropolitana. Nejde však o klasický typ reštauračného zariadenia. Aby sa jej názov po významnej uhorskej univerzite nestal len artefaktom, pripomínajúc...

Stránky

Kategória

Autor