Archív článkov

Všetci poznáme rozprávku Cisárove nové šaty od Andersena, kde malý chlapček odhalí podvod na kráľovi, keď zvolá „kráľ je nahý“.

Myslím si však, že pravdivý výrok tohto chlapca je podľa dnes platného diskurzu nekorektný, pretože narúša obdiv davu či jeho rodičov k šatám, ktoré vôbec neexistujú.

Kresba: Ľubomír Kotrha

Aké posolstvo by sme však mohli z tejto...
Ak už raz svojim voličom povedala, že Nemecko utečencov víta, tak to tak bude. Aj keby ich mala zajtra násilím deportovať, kam ani tak veľmi nechcú. Jej politika je jasná: hrá na svojich voličov, a tak nemôže ustúpiť. Ukázať nerozhodnosť je kopať si politický hrob (Machiavelli). A čo je najlepšie – pani Merkelová vie, že na svojich voličov hrajú aj tí spurní predsedovia vlád oklieštenej V4....
V Bruseli nad nami lámu palcu. Nechceme sa solidarizovať. Slovenskí europoslanci mali vraj veľký problém vysvetliť svojim kolegyniam a kolegom, prečo. Iste museli znášať ukrutný tlak od tých zabezpečených kolegýň a kolegov: lebo ako sa dá vysvetliť mimo hraníc našej drahej otčiny, že žijeme s neznášanlivým obyvateľstvom?

A možno by europoslancom otvoril oči prostý film s prostým...
Vyhodili ma z autobusu.

Išla som z kina, bol večer, pod mrakom, v mysli mi ešte doznieval príbeh filmu. Na zastávke asi desať metrov predo mnou zastal môj spoj. Pobehla som, dobehla, nastúpila. Autobus nič. Nehýbal sa. Ľudia sa začali mrviť. Odrazu sa pri mojom vchode zjavil muž v bledomodrej bundokošeli.

„Kua, čo sa chytáte tých dverí? Čo tu stojíte? Čo tu, kua, robíte? !...

Veľká časť utečencov vraj dnes uteká nie pred vojnou, ale za lepším životom. Kto by nechcel žiť lepšie? Aj trinásti z mojich gymnaziálnych spolužiakov v roku 1968 neutiekli pred ruskými vojakmi, ale za lepším životom. Západný svet ich však zadefinoval ako politických emigrantov.

Prirodzená túžba žiť lepšie však nesmie ísť na úkor druhých. Je „dojemné“, že...

Riešim Budhov obraz, komu patrí dar, ktorý neprijmeš, a odrazu bum, cvaknú mi zuby a ležím horeznačky na zemi. Vrazila som do orientačnej tabule, ukazovala, kam kráčať na WC. Pohýbem hlavou, rukami, nohami, nič ma nebolí, padla som dobre, na poddajnú zem. Nie na hlavu, ale rozjasnilo sa mi:).

Čo s darom, ktorý neprijmete? Kam sa má podieť? Patrí darcovi, alebo vám?

Dostali...

Česká spisovateľka Marie Majerová vo svojom do Paríža situovanom románe Náměstí republiky zo svojich krajne ľavicových pozícií svojrázne zdôvodňuje ochabnutie revolučného zápalu robotníckej triedy v období prvej svetovej vojny. Domnieva sa, že vykorisťovaní (s výnimkou lumpenproletariátu) sa nechali oklamať a uchlácholiť skutočnosťou, že už nemusia toľko drieť ako...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984