Reklama
Reklama

Archív článkov

Netreba pochybovať o tom, že Matovič a jeho ľudia vo vláde sú presvedčení, že to, čo robia, je nielen správne, ale jedine správne, teda podľa nich nevyhnutné. Dospeli k tomu, že musíme zistiť, koľko z nás všetkých je nositeľom vírusu Covid-19. Vyzerá to ako úplne jasné aj z hľadiska zdravého rozumu: treba predsa najprv zistiť, kto je „pozitívny“. O tom sa im darí...

Naše novodobé dejiny politickej a sociálnej nedôvery sa začali v Novembri 1989. Dosť bolo vlády jednej strany. Komunistom, samozrejme, na večné časy neveriť! Väčšina uverila nežným revolucionárom.

Prišiel Mečiar. Tiež ako víťaz revolúcie. Nastúpili prvé kauzy a v pozadí vláda novej oligarchie. Mečiarovi už neveriť! Padol.

...

Hodnotenie je jedným z najťažších, najnáročnejších ľudských výkonov. Zvlášť pokiaľ ide o hodnotenie človeka človekom, už biblickí vedeli: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Matúš 7:1-2). Vo filozofii máme celú teóriu hodnotenia a hodnôt – axiológiu –, ktorá sa tomu...

Ak je skutočným cieľom i výsledkom akademickej práce akademické dielo (vedecké, pedagogické, umelecké), a nie počet publikácií či citácií (takých či onakých, uverejnených kdekoľvek), pre racionálneho človeka je úplne namieste otázka: ako tento cieľ dosiahnuť, ako tento výsledok zabezpečiť? V normálnom akademickom svete to totiž nie je žiadne tajomstvo. V tomto svete...

Publikácie a citácie (okrem grantov a rebríčkov univerzít, ale o tom zase niekedy inokedy) – sú za ostatné roky evergreenom, dokonca mantrou, ak nie fetišom či zaklínadlom, a to nielen medzi vedcami samotnými, ale aj medzi laikmi, ktorí sa o vedu úprimne zaujímajú. Publikácie a citácie sú prezentované ako „objektívne“ meradlo „pokroku vo vede“, a teda aj ako základné...

Je chvályhodné, že v médiách sa už dlhšie diskutuje o vede a že sa o vedu zaujímajú aj občania a laici, aj keď ich motívy sú rôzne. Samotní vedci i manažéri vedeckých inštitúcií sú v týchto diskusiách kritickí a poukazujú na dlhodobo pretrvávajúce problémy (na prvom mieste na nedostatočné financovanie z verejných, ale aj súkromných zdrojov), na neuspokojivý stav, ba...

Prof. Jozef Bátora mladší uverejnil výzvu, podľa ktorej je „dramaticky urgentná nutnosť transformácie univerzít u nás“ („Ukončme postkomunizmus na univerzitách“, Denník N, 20. 7. 2020). Aj keď takéto výzvy tu už boli, ba dokonca tu bola aj celá koncepcia transformácie v rámci projektu Učiace sa Slovensko (2017), sme stále tam, kde predtým (až na založenie novej...

Čím je vlastne vysoká škola v očiach našej verejnosti? Aké postoje k nej zaujímajú ľudia z iných sfér mimo vysokých škôl? Aký majú občania obraz o vysokom školstve? Vedia vôbec, o čo v ňom ide, keďže väčšina z nich na vysokej škole neštudovala?

Ide tu o vec kultúry v najširšom zmysle, aká sa pestuje v spoločnosti. Musíme nechať bokom históriu...

Korona-kríza ešte ani poriadne nepominula a máme tu starý známy marazmus našej politickej scény. Tentokrát s ním prišli ľudia z mimoparlamentnej strany Spolu. Ktovie, či im to niekto poradil alebo to vytiahli z vlastného zúfalstva? Ale zafungovalo to a spoločnosť je znovu „na nohách“. Nielen médiá, ale aj celú verejnosť, ba mnohých aj v súkromí už zasa zamestnáva kauza...

Korona-kríza priniesla podnety pre najrôznejšie reakcie. Napríklad Ján Markoš v úvahe „Etické dilemy v časoch korony 3: Koľko stojí ľudský život?“ (Denník N, 24. 4.) hľadá rovnováhu medzi stratami na ľudských životov a ostatnými stratami (ekonomickými, spoločenskými, psychologickými atď.). Dospieva k tvrdeniu, že existujú situácie, „keď je vyčíslenie hodnoty ľudského...

Vedy o človeku a spoločnosti – psychológia, ekonómia, politológia a ďalšie – majú celkom dobre preskúmané spôsoby a mechanizmy, akými ľudia robia svoje rozhodnutia, teda volia. Voliť znamená vyberať si jednu z viacerých možností, alternatív na základe preferencií, teda na základe niečoho, čo uprednostňujeme pred niečím iným. V modernej dobe sa presadzuje teória...