Reklama
Reklama

Archív článkov

Dagmar Podmaková a kolektív: Zlaté 60. (roky) v Slovenskom národnom divadle | Miro Frindt: Hanina hviezda | Pavol Holeštiak: Zlatá kysucká kniha Pavla Hrtusa Jurinu. Exulant, ktorý neodišiel
 

Dagmar Podmaková a kolektív: Zlaté 60. (roky) v Slovenskom národnom divadle
 

Dagmar Podmaková, autorka myšlienky predkladanej publikácie, sa zameriava na...

Bolo to čerstvo po nežnej, v našom paneláku si zriadil opravu obuvník. Bol to poctivý človek a na rozbeh firmičky nemal majetok, preto pri preberaní tovaru vyberal aj zálohu, aby mal za čo kúpiť materiál. Raz som si tam odniesla opraviť podrážky, pohotovo som vytiahla z kabelky peňaženku, ale on ma zastavil: „Nie, netreba, vás ja poznám,“ a na blok napísal: Schmögnerová...

... Na víkend domov neprídem – tak nazval Karol Lovaš svoju knihu rozhovorov s Alojzom Lorencom. Čitateľ sa o sedemnástom novembri 1989 nedozvie nič, čo by už nevedel. Ak sa, pravdaže, zaujíma o fakty, nie o mýty. Ale autor rozhovoru pátra po niečom inom: kto je človek Alojz Lorenc? Vedec, ktorý sa dal do služieb diabla? Veriaci svojej myšlienke, či veriaci Bohu? Podľa...

Sú knihy, ktoré možno otvoriť na ktorejkoľvek strane a čitateľ sa ocitne hneď v strede. Stačí, aby pochopil kľúč. Tým kľúčom je to, čo je medzi riadkami. Medzi riadkami sa písalo za socializmu a všetci sme tie „medziriadky“ vedeli čítať, aj my, ktorí sme ich písali, sme presne vedeli, čo do nich šifrujeme. Dušan Kerný je nielen pamätník oných čias, on je aj zapisovateľ (...

Vojna je strašná drina, špina, choroby, nedostatok. Smrť – tá je len bodkou za utrpením.

Tak sa mi vojna, ktorú som, vďakabohu, nezažila, do mysle vpísala po čítaní všetkých vojnových románov veľkých spisovateľov. Od Tolstého cez Hemingwaya až po Jurija Bondareva. Jeho Breh v čase vydania (1975) bol prevratným pohľadom, lebo spisovateľ si...

Spomienkovú knihu Petra Colotku S oštiepkami do Povstania čítam na pozadí súčasného diania v politike Európy, ale najmä USA. Peter Colotka je politik s právnickým vzdelaním, nie spisovateľ, a preto dávam jeho knihu do kontextu so súčasným politickým životom.

Peter Colotka: S oštiepkami do Povstania
D + Gallery Praha, 2017, 1. vyd., 211 strán

...

Vyrástli sme na rozprávkach, od detstva vieme, aký je najhorší trest: keď kráľ vyženie svoju dcéru, zbaví ju domova, lásky, rodiny. Keď ju vystaví samote.

S vyhnanstvom sa stretli mnohí ľudia v dejinách. Niektorí utekali doslova, niektorí dovnútra. Ale vždy ich čakala samota, odcudzenie, ba až opustenosť.

Toto sa...

Nedávno som čítala na webe akýsi prieskum o tom, ktoré povolania sa tešia medzi ľuďmi najväčšej úcte: na prvom mieste skončili lekári. Novinári zaujali dvadsiate ôsme miesto (z tridsiatich uvádzaných), horšie dopadli už iba moderátori a politici.

Napriek tomu sa politici aj novinári denne skloňujú takmer v každej spoločnosti. A televízni...

V lete roka 2014 za okázalého nezáujmu médií, politikov aj oligarchov kúpila Penta vydavateľský dom s veľkou mediálnou palebnou silou. V SPOLOČNOSTI 7 PLUS, ktorá vydávala spolu cca 20 titulov novín a časopisov, došlo k zmene vlastníckych vzťahov – a nič sa nestalo. Na rozdiel od vydavateľstva Petit Press, kde zavládla hystéria, ktorá sa po čase tiež upokojila. Iba na...

Kto nie je v televízii, ako by nebol. Odkedy pribudli nové médiá, neplatí to do bodky. No v čase politického prevratu boli ľudia, známi z televíznej obrazovky, priam hviezdami.  Meno Dušan Budzak si aj preto mnohí starší spoja práve s jeho účinkovaním v televízii, mladší s rádiami Expres a Viva.

Tie známe tváre televízie, poznamenané...

Vo verejnom priestore postkomunistických krajín je živená predstava: štát je zlo a novinári sú dobro, lebo to zlo odhaľujú. Stali sa vo vlastných predstavách novými evanjelistami.

Cieľom novembrovej vzbury (nežnej revolúcie) v roku 1989 boli na prvom mieste slobodné voľby. Slobodné voľby dali každému možnosť prejaviť svoj záujem o veci verejné...

Na promócii knihy Zlatá voda (FORZA MUSIC 2016) sa zišla pestrá spoločnosť. Od Oravcov (bývalého predsedu vlády Petra Colotku, cez Liptákov (primátora Ružomberka generála Igora Čombora) až po Bratislavčanov, ktorí Petra Štrelingera sprevádzajú po jeho literárnych cestách a univerzitách života. Sám autor Peter Štrelinger so širákom posoteným do čela rozdával dámam...

Dvaja natierači z Košíc majú už dlho slušný džob: vezmú kýbeľ farieb a idú do šichty. Pooblievajú sochy, busty, pamätné tabule a s nadšením čakajú odozvu. Vedia, že čím väčší cirkus, tým väčšia sláva. Zo zálohy sú im naporúdzi výťahové strany a ich nové väčšiny, ktoré by sa rady nechali zatknúť a súdiť, aby bolo ruchu až nad mraky. Sú ich plné noviny, televízie, rádiá,...

Ivan Laluha je vo vedomí spoločnosti dnes vnímaný ako blízky spolupracovník Alexandra Dubčeka. Tým skutočne bol, no v prvom a zásadnom význame je Ivan Laluha sociológ. Spoločnosť a jej premeny vníma po celý svoj život, od detstva si uvedomuje priestor, do ktorého sa včlenila jeho rodina, ako neopakovateľný. Iste nie je náhoda, že jeho brat akademický maliar Milan Laluha...

Kniha Svetlany Alexijevičovej sa nedá čítať. „Knihu musíte neustále odkladať, pretože po každom strašnom príbehu sa potrebujete nadýchnuť a urobiť pauzu. Nie preto, že hrôza bola popisovaná z pohľadu diváka, ale pre nesmiernu ľútosť, ktorú cítite pri pohľade na krajinu, ktorá v podstate nikdy nepoznala pokojnú, či dokonca šťastnú dobu,“ napísali v novinách Tages-Anzeiger...

Nadšenie nie je nepodobné zaľúbeniu: vedomie zaplavia endorfíny a človek pocíti šťastie. Aj po rokoch naň spomína ako na stav vybočenia zo sivej (hmoty mozgovej) do všetkých farieb dúhy.

Aj v dejinách bývajú okamihy čistého citu (zaľúbenia), no i omnoho dlhšie obdobia triezvenia. Aj o jednom, aj o druhom vznikajú príbehy a rodia sa mýty. Už nikdy nikto nevie...

Vídame ich – vypreparované ženy, podobné jedna druhej, lebo prešli rovnakým skalpelom, chlapíkov vždy jemne podpitých a silne alfa samcových. Hovoria si smotánka.

A tu prišiel jeden nápadne nenápadný muž s nápadne nápaditou ženou a celé to obrátili: za smotánku vyhlásili psa!

Silvia Lispuchová je novinárka, má tú...

Jaroslava Čejku som spoznala kedysi dávno na autorskom večierku. Bolo to vo Vysokých Tatrách na Wolkrovej Polianke, vyšiel na scénu a pripomenul mi Majakovského. Výzorom i poéziou. „Oslovují mně soudruhu...“ spustil ironicky.

Zapamätala som si iba ten úvodný verš – lebo bol paradoxný v básni nabitej erotikou. Taká je aj jeho románová epopeja...

Kto je Jozef Banáš, vie každý. Veď predsa otec Adely. Ale kto je teda naozaj Jozef Banáš? Najodvážnejšie charakteristiky tohto muža sú tie anonymné. Zväčša necitovateľné.

V najnovšej knihe fejtónov Dementi jednu od JaroXYZ Jozef Banáš predsa len cituje: „... jeho meno som zaregistroval už v súvislosti s výzvou ukončiť vojnové štvanie...“, a ...

„Prehrať niekedy môže znamenať víťazstvo.“

Niet na Slovensku intelektuála, ktorý by pevnejšie a neochvejnejšie stál na tradícii a hodnotách konzervativizmu. A ktorý by vzbudzoval také vyhranené emócie: ľavicoví liberáli sa až otriasajú hnusom už len pri vyslovení jeho mena, tobôž nad jeho názormi, a – to je pozoruhodnejšie – na meno mu nevedia...


Etela Farkašová: Vrstvenie času, Bratislava,
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014, 256 strán

Čítam Etelu Farkašovú a rozhŕňam v pamäti vrstvy. Vynára sa mi z nej mladá štíhla žena s plavým krátkym bobi účesom. Má letné šaty, na krku koráliky, je decentná, stisk ruky má pevný, rovnako ako pohľad za sklami okuliarov. Ale nie to ju robí...


„Claire Legendreové Pravda a láska lákají českého čtenáře na to, že děj se odehrává v Praze a kniha přináší zajímavý pohled na zastydlou antikomunistickou a nekriticky proamerickou atmosféru, která u nás dominovala ještě více než dvacet let po „sametové revoluci“.

Pravda a láska se rozvíjí v několika rovinách. Jednak je tu ono inzerované...

Vydávala som sa v časoch, keď bolo v Československu všetko sivé.
    V pasáži oproti Hviezdoslavovmu divadlu som si v požičovni vybrala svadobné šaty. Biele, dlhé, saténové, s výstrihom obrúbeným našitými vyšívanými margarétami. Obuté som mala biele sandáliky kúpené na Rákóczi útca v Budapešti. Na prezlečenie promočné tyrkysové princesové šaty z vlneného žoržetu. Mama mi na ne našporila...

Nijaká značka nepomôže, ak človek nemá štýl. Štýl však určite vytvára značku. Ján Čarnogurský je v slovenskej politike značka. Jeho knižný Denník 1994 – 2007 ma v tom utvrdil. Možno s ním polemizovať alebo nesúhlasiť, no nemožno mu uprieť, že sa za svoju vec postavil celým svojím bytím.

Vladimír Palko, jeden z jeho najbližších druhov (tak sa...

Čítať Etelu Farkašovú je vždy zážitok, ale jej najnovší román Pláne približne zapamätaného je v jej doterajšej tvorbe osobitným pôžitkom.

Spisovateľka v ňom svojím spôsobom nadväzuje na intímnu výpoveď S mamou, no zasadzuje rodinnú anamnézu hrdinky do rámca doby, v ktorej žili jej predkovia aj ona sama. Ústredným motívom románu je vzťah k pamäti, rozpamätávaniu sa, k príbehom,...