„... Jožo Urban odletel v to apokalyptické leto 1999 do „básnického neba“, kým na moju krajinu padali z toho neznesiteľne skutočného neba bomby NATO. A tak som aj so svojou mladou rodinou čakal na osudovú hodinu, v ktorej sa naše životy navždy skončia, v kútiku duše dúfajúc, že prežijeme... Tie chvíle boli, ako sa stalo po nich všetko v ďalšom mojom/našom živote,...