Včera si ma zavolal na koberec šéf...

„Počúvajte, Gramblička,“ spustil na mňa, „vy ste sa asi zbláznili... vôbec nekráčate s dobou, žijete úplne mimo reality. Vyviesť takú hlúposť...!“

„Nerozumiem, šéfko,“ pozeral som naňho ako puk, nie ten hokejový, ale ako nevinný púčik pred rozkvitnutím, „ozaj nechápem...“