Archív článkov
Herečka, spisovateľka a scenáristka Milka Zimková vyštudovala divadelnú fakultu VŠMU. Spolupracuje s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch. Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku sa viac ráz prezentovala v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rusku, Bulharsku i na Kube. Má dve deti, žije v Bratislave. Prvú knižku...
Moja mama zažila počas vojny šok. Najstarší bratia nevedeli vtedy po slovensky ani ceknúť. Narodili sa pred a počas vojny. A keď prechádzal front, odsúvali Nemcov z nášho mesta. Naši neboli Nemci, ale hovorili po nemecky. Aj doma. Stačilo, aby ich niekto udal. Príčinlivých sa našlo. Mama musela deti skrývať, nech ich nepočujú hovoriť. Otca na nejaký čas internovali, potom ho...
V auguste sme ako každý rok vyšliapali s priateľmi z liptovskej obce Lisková na najkrajší slovenský vrch Choč. Pán starosta Ján Lauko pozdravil rodákov i prišelcov, potom sa recitovalo, spievali sa národné piesne Otče náš, vyslyš nás a Kto za pravdu horí. A potom sme zostupovali z vrchu a na konci túry boli pri chate Dvorských odmenení gulášom, Hankinými a Bohušovými...
V slovenských kinách premietajú Audrey Tautou v úlohe buričky Gabrielle Chanel, zvanej Coco. Úvodné scény filmu, kde sa maličká okatá Gabrielle v sirotinci vyzbrojuje do života ťažkými zážitkami, pripomenú Olivera Twista. Všetci máme za sebou nejaké detstvo, všetci sme v ňom až po uši, no niektorí ešte viac. To vtedy, ak vyrastali bez lásky v sirotinci a každú nedeľu túžili po otcovi. Banálna...
V lete roku 1989 ma v redakcii Smena na nedeľu navštívil kamarát z Prahy. Bol oblečený celý v čiernom. Písal sa dvadsiaty prvý august a kamarát mi tajomne pošepkal, že nie náhodou je celý v čiernom. Celá Praha je dnes v čiernom, a mal z toho tichú radosť. Kamarát Fero Fenič mi vtedy doniesol fotky z nakrúcania svojho filmu Zvláštní bytosti, písala som o ňom reportáž. Reportáž...
Zamat a nehu, neskôr tulipány, ruže a pomaranče v súvislosti s politikou nevymysleli v German Marshall Fonde, ani iných súčasných nadáciách. Stefan Zweig si spomína na jeden deň zo svojej útlej mladosti: robotníci, aby názorne predviedli svoju moc a masovosť, rozhodli sa prvého mája v organizovanom sprievode vojsť do panského viedenského Prátra. Slovo socialisti malo vtedy...
Väčší gýč ako boli tohtoročné „oslavy“ Veľkej Nežnej Novembrovej Revolúcie vo všetkých možných kanáloch si ťažko predstaviť. Gýč nás zavalil ako voľakedy VOSR, chýbali už len lampiónové sprievody, ale možno sa ja tých dočkáme.
Pred ním bola delostrelecká predpríprava modrej tlače s headlinom: pozor na nich, nechcú oslavovať najvýznamnejší deň našich dejín. To...
Kedysi pred troma rokmi som dostala pozvanie na čaj. Presnejšie – do čajovne. Čas na čaj bol nezvyčajný: pohostenie sa malo podávať o jedenástej predpoludním. Čaj – a nie o piatej? A kde to vlastne je, tá bratislavská čajovňa, kde sa pije čaj o jedenástej? V ten deň pršalo, a tak som si zavolala taxík.
„Toto má byť akože čo, tá čajovňa Kleon?,“ pýtal sa taxikár....
Niekedy sa Stvoriteľovi dielo nevydarí. Keď sa na to príde, môže urobiť dve veci: tváriť sa, že to bol jeho úmysel, alebo sa uškrnúť nad nepochopením božského rozmeru diela.
Václav Havel, prehrabávajúc sa vo svojich poznámkach z minulého režimu, naďabil na rozpísanú hru o povahe moci. Nadchol sa, aká je súčasná. Hoci okolnosti od načrtnutej skice boli prevratne iné...
Medardova kvapka už nepadala na prepitú zem, rozpadávala sa do vzduchu. Prítmie a vlhkosť ako v trópoch. Nič neschlo, keď vyšlo slnko, zem sa ešte aj sparila. V komore nám navlhli múry i dlážka, z okien starých pivníc vial zápach potuchliny. Na Morave a v Čechách sa valili prívalové dažde. Myslela som na priateľku, lekárku vo fabrike na stoličky thonetky v Bystřici pod...
Miloš Zeman pri zrážke s českou žurnalistikou nikdy neuhol.
Jeho známa, matematička Dagmar Harmancová mu vraj raz dávno, ešte v časoch predrevolučných, keď pracoval v podradných zamestnaniach, povedala: „Miloši, normální člověk se blbci vyhne. Ale ty, jakmile ho uvidíš, k němu přiběhneš a říkáš mu: Pane, takového kreténa jsem ještě neviděl. Kdybyste se ráčil laskavě...
Ulica je dlhá a úzka. Po oboch stranách ju lemujú chodníky. Chodníkmi boli iba do istého času. Postupne sa stali parkoviskom. Ako v meste pribúdalo áut, tak na chodníkoch pribúdalo parkovacích miest. Z oboch strán ulice. Limuzíny, športiaky, dodávky, tereniaky natlačené jedny pred druhé, nalepené až k plotom predzáhradiek. Postupne, akoby prirodzene – veď sme sa stali...
Sobota večer. Dvadsaťdva hodín. Zatvárajú sa volebné miestnosti, ľudia otvárajú televízne okná. Zo štyroch kanálov sa šíri mediálny pach týchto volieb: túžba po víťazstve pravicovej kandidátky. Iveta Radičová svoju rolu zvláda vynikajúco. Civilne, umne, kultivovane. Dzurinda ani Mikloš nezacláňajú. Kandidátka je sama za seba. Demiurgov nevidno. Prezidentka bratislavskej...
Po celom meste sú rozvešané fotky hercov, spevákov, športovcov. Všetci sa dali vyfotiť s Ivetou Radičovou. Pripomínajú mi jeden môj školský výlet. Boli sme v Tatrách a stretli sme medveďa. Na ulici v Tatranskej Lomnici! Každý z nás chcel mať s ním fotku. To je predsa sila, ja a medveď! Poobede, lížuc zmrzlinu, stretli sme svojho hrdinu. Medveď nebol medveď, ale miestny Jano,...
Z Vladimíra Mečiara zostali pred takmer dvadsiatimi rokmi vo VPN všetci paf. Prišiel odkiaľsi z Nemšovej, obyčajný podnikový právnik, a ten chlap vraj všetko vedel. Zasvätene hovoril o ministerstve vnútra, zasvätene hovoril o tajných službách, zasvätene hovoril o štruktúre vlády, zasvätene hovoril o organizácii parlamentu, zasvätene hovoril azda aj o stratosfére. Mal vynikajúcu...
Neponáhľajte sa s odpoveďou...
Prezident je potrebný:
– aby sa pán Mikuláš Dzurinda zbavil pani Ivety Radičovej, najväčšej konkurencie vo svojej bezkonkurenčnej strane
– aby sa pani Zuzana Martináková nestratila z očí slovenských voličov
– aby pán Vladimír Mečiar mohol zverejniť svoju rozšifrovanú disketu a pomstiť sa nevďačnému priateľovi
– aby...
Mrazivý január. Pokladníčka v Auparku má krátke rukávy, no i tak od tepla vlhké čelo. Kupujem si USB-kľúč, pod pazuchou držím bundu a pot sa mi leje po chrbte. Plynová vojna zúri, ale nás sa nedotkne. Obchody – ako vždy v zime – prekúrené.
S chrbtom mokrým ako v augustových horúčavách vychádzam z Auparku. Chodím zásadne peši, z petržalskej strany cez most do mesta,...
Sledovala som hlboko v noci v ruskej televízii debatu významného ruského žurnalistu a znalca politiky Vladimíra Poznera s americkým veľvyslancom v Moskve. „Pre Spojené štáty americké sú rozhodujúce ich záujmy,“ povedal pán John Bajerli. Kedysi to takto pekne vyslovila pani Thatcherová. Dlho po nej pán Fico – ale ten za to dostal!
Takže tak – v politike sa všade na...
Už sú vylepené.
Portréty s nádejnými prezidentkami visia po plotoch akože iba náhodou. Kampaň podľa zákona sa ešte nezačala. To pani Martináková sa nám chce iba pochváliť novým (takým plebejskejším) účesom a pani Radičová intelektuálskymi okuliarmi. Jedna na plagáte ponúka ľuďom v núdzi svoje telefónne číslo, druhá odkazuje, že sa (asi aj so svojou družinou, keďže...
A opäť tafty, hodváby, šantungy, opäť gong a valčík, opäť raky, langusty, filety, opäť cudzokrajné kvety, palmy zasnežené husacími pierkami, aby bol pocit snehového kráľovstva dokonalý...
Opäť plné novinové stránky slovenských krásavíc, ktoré pretekajú zo šiat. Krajčírky a krajčíri, kaderníčky a kaderníci, kozmetičky a štylisti vyslali svoje reklamné kúsky. Opäť...
Padajú storočné banky, padajú podniky, padajú noviny. Vydavatelia v Amerike a Západnej Európe vyhadzujú z košov záťaž. Na Slovensku vraj nič také nehrozí. Naši nafúkaní vzduchoplavci sa vznášajú nad svojimi stojatými vodami. Vypúšťajú nanajvýš bublinky: bude to ťažké, ale inak pohoda. Nejaký český analytik si dokonca pochvaľuje: Ak sa niečo stane, tak iba to, že zaniknú zlé...