Archív článkov

Roky 1856 - 1878 mali v dejinách Ruska osudový význam a samozrejme aj v jeho zahraničnej politike. Porážka v Krymskej vojne a Parížsky mier z roku 1856, ktorý mocensky prerozdelil európsky kontingent, boli hlavným impulzom revitalizácie jeho zahraničnej politiky smerom k zaisteniu vnútorných zmien. Nové zahraničnopolitické myslenie vyšpecifikovalo okrem zahraničnopolitických...

Žirinovského, na moskovské pomery už dlhodobá prítomnosť na ruskej politickej scéne, je zrejme aj jedným zo signálov, že ruské masy sú predsa ochotné prijať za svojho Spasiteľa kohokoľvek... Často sa však ukazuje, že len slepý inštinkt nemusí zvrátiť históriu. Hovorí hlasom ľudu, ale čo bude potom? On sám ide ďalej, keď neustále vyhlasuje: "Je nevyhnutné vytvoriť Zväz...

Ruský cár Alexander I. (nar. 12. (23.) 12.1771 v Sankt Peterburgu) bol záhadná osobnosť. Časť jeho súpútnikov ho vnímala ako veľkého stratéga vidiaceho „za roh“, časť ako vládcu, ktorý nerozmýšľa o budúcnosti. Bol chladný pragmatik alebo muž patriaci do rúk psychiatrov? V dobovej literatúre sa Alexander I. veľmi často prirovnáva k Sfinge, ktorú do smrti nikto nerozlúštil....

Koncom osemdesiatych rokov, v čase keď doznievali posledné akordy perestrojky, korektní sovietológovia upozorňovali: Stredná Ázia sa bude na prelome tisícročia zmietať v rôznych krízach. Akých? Náboženských, demografických, ekologických, vodných... Na čo však z pochopiteľných dôvodov neupozorňovali, bola jej budúca energetická príťažlivosť, teda príťažlivosť troch rozhodujúcich...

Peter Juza, diplomat, päť rokov šéf misie SR v Taškente Svetozár Krno, politológ, cestovateľ Beseda v Klube Nového slova sa naposledy zamerala na región, ktorý nám je geograficky dosť vzdialený, ale napriek tomu sa v poslednom čase pomerne často objavuje v spravodajstve aj slovenských médií. Svedčí to o tom, že v globálnom meradle vzrastá jeho význam, a to predovšetkým v...

Kto sedí v Kremli, ten vládne Rusku. Kto vládne Rusku, ten cez plyn a ropu vládne... Medzi ruskými expertmi sa formuje väčšinový názor na možnosť, že V. Putin by ešte raz kandidoval na post prezidenta, napriek tomu, že Ústava RF predpokladá len dve volebné obdobia. Zástancovia tohto názoru tvrdia: „Je lepšie raz porušiť ústavu, než ju potom neustále ignorovať...“ Samozrejme,...

Po neúspešných rokovaniach v Biškeku sa minister obrany USA Donald Rumsfeld pre niekoho neočakávane, pre niekoho podľa už zaužívanej schémy presunul do Tadžikistanu a potom do Afganistanu, kde rokoval aj s prezidentom Hamidom Karzajom. Ak sa Američanom v Kirgizsku príliš nedarí, podobne ako v Afganistane, je na rade Tadžikistan? Washington sa neustále pokúša dostať prezidenta...

Politická veda v našom priestore sa po nesmelých začiatkoch etablovala koncom šesťdesiatych rokov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a potom definitívne po roku 1989. Jedným z účastníkov tohto procesu bol (a aj je) doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc., ktorého čitatelia poznajú zo stránok Slova ako erudovaného a plodného autora. Vo svojej najnovšej práci –...

Počiatky svetového politického myslenia treba hľadať v dejinách štátov starovekého Východu. Politické názory orientálnych kultúr sú ešte staršie ako grécke myslenie o človeku a spoločnosti, politike a štáte, aj keď nenadobudli takú ucelenú teoretickú podobu.

Európska kultúrna tradícia má svoj zdroj v starovekom Grécku, kde sa už v mytologických...

Na prelome tisícročí sme si zrejme intenzívnejšie uvedomili, že človek žije v priestore a v historickom čase, ktorý sa nikdy nedá vrátiť. V tomto zmysle nemôže ujsť pred svojou minulosťou, žiť mimo nej, alebo - ako vravieval Karl Jaspers - "Neexistuje cesta mimo sveta, ide len cez svet, neexistuje cesta mimo histórie, existuje len cez ňu."

Pritom človek žije aj...

Akákoľvek diskusia na tému aktuálnej politickej situácie sa dnes v Rusku obyčajne zúži len na také udalosti, ako sú konflikt Kremľa s niektorými gubernátormi, alebo masívny atak na niektoré médiá. Pritom na ruskej politickej scéne dozrievajú procesy, ktoré budú mať hlboký význam pre pozitívnu politickú budúcnosť krajiny.

Špecifickou črtou súčasného...

V lete 1990 došlo v Ošskej oblasti Kirgizska ku krvavým stretom, ktoré posilnili pozíciu Demokratického hnutia Kirgizska. Vďaka nemu potom v novembri Najvyšší soviet Kirgizska zvolil za prezidenta Askara Akajeva, ktorý bol v októbri 1991, už vo všeobecných prezidentských voľbách, znovuzvolený. Na január 1994 presadil A. Akajev referendum o dôvere prezidentovi. Zúčastnilo sa ho...

Pre niekoho je demokracia politické zriadenie založené na rešpekte k ľudskej hodnote každého občana, pre iného ide o pravidlá ako dospieť k efektívnemu rozhodnutiu. Faktom však ostáva, že ani v ére globalizácie, v čase, keď v Prahe lietali dlažobné kamene, demokracii rozhodne nesvieti červená.

Začiatkom 80. rokov sa prostredníctvom rozvoja nových...

Pri listovaní v najnovšej knihe Borisa Jeľcina, expríslušníka moskovskej komunistickej elity a exprezidenta "demokrata", som si ako čitateľ uvedomil, aké kruté a nekompromisné sú zákony memoárov špičkových politikov. Aby mala kniha komerčný úspech, musí byť popretkávaná podrobnosťami. Tretia Jeľcinova kniha je nabitá detailmi, ktoré je možné spochybniť, nazerať na ne inou...

Až v júli 2000 vyhlásil prezident Aleksander Lukašenko voľby do Palaty predstavitelej - dolnej komory parlamentu, ktoré by sa mali konať 15. októbra 2000. Pre jeho režim je rozhodujúce, či budú tieto voľby medzinárodne uznané. Legitimizácia parlamentu by totiž zlepšila vnútorné a zahraničné postavenie režimu a následne by roztopila súčasnú politicky neschopnú opozíciu. Možno...

Pred niekoľkými dňami otvorili jesenné zasadnutie Štátnej dumy. Jej poslanci sa vrátili z regiónov, kde boli celé leto konfrontovaní s bezmocnosťou tam "dolu" a kremeľskou propagandou tam "hore".

Vzťah Kremľa a parlamentu sa bude meniť - bude komplikovanejší. Treba však povedať, že žiadne radikálne štrukturálne, či personálne zmeny sa neudejú. Všetkých...

Sami agenti s dávkou irónie hovoria, že so špeciálnymi službami je to ako so ženami. S nimi sa žiť nedá a bez nich taktiež nie. Sú s nami, či sa nám to páči, alebo nie. Rozdiel je len v profesionalite a v tom, ako kultúrne to "Veľký brat" robí...

Zánik totalitného systému znamená zánik istej usporiadanosti (v prípade Sovietskeho zväzu aj istej...

V jednom rozhovore sa bývalého sovietskeho prezidenta spýtali, čo si myslí o tom, že sa k problému Gusinského zaangažovane vyjadroval aj poslanec Štátnej dumy, oligarcha a podnikateľ B. A. Berezovskij. Gorbačov reagoval lakonicky: "...bolo by divné, ak by tento človek nebol namočený v dajakej kauze..." Iní hovoria, že jeho tajnou zbraňou je plyn. Zasmradí a zmizne!

...

Podľa ktoréhokoľvek slovníka cudzích slov, ktorý je k dispozícii v slovenských knižniciach, je kamikadze, plus mínus, letec samovrah, ktorý v druhej svetovej vojne nalietaval s lietadlom preplneným bombami na cieľ.

Ak hovoríme o Čečensku, je potrebné si zložiť ružové okuliare. Neslávny koniec prvej čečenskej vojny, ktorá sa skončila tesne po zvolení...

V knihe "Rusko v troskách" A. Solženicyn vidí jeľciniádu nasledujúco: "...víťazná a narýchlo zjednotená banda vstúpila do ďalšieho osudového obdobia krajiny len s myšlienkou na moc...náhle sa zrodili davy demokratov..."

Solženicynov postreh o demokracii a bande je neprekonateľne presný, lenže je tu nová éra Vladimíra Putina. Ten - dnes už o tom nikto...

Michail Gorbačov bol prvým, kto prerazil múr. Prvého decembra 1989 sa vo Vatikáne stretol s Jánom Pavlom II. Počas svojho krátkeho a rozporuplného prezidentovania sa s ním stretol celkom trikrát. Ešte rozporuplnejší Boris Jeľcin sa počas svojho mandátu s pápežom stretol dva razy. Nový prezident Vladimir Putin si schôdzku s hlavou katolíckej cirkvi zaradil hneď do úvodu svojej...

Od rozpadu ZSSR sa prezidenti Ruska a USA stretli celkom dvadsaťkrát. Vladimir Putin a Bill Clinton po prvý, a zrejme posledný raz v Moskve ako hlavy štátov. Ich "posledné" stretnutie potvrdilo, že svet sa dočkal nového realizmu a pragmatizmu v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Najmä na strane Ruska.

Povestných sto dní síce nemá ešte V. Putin za...

Demokracia nemôže garantovať, že všetci občania budú šťastní, zabezpečení, múdri a budú poslúchať zákony. Ba čo viac súčasná demokracia rovnako ako všetky doterajšie verzie demokratických systémov vlády má množstvo nedostatkov. Je veľmi zaujímavé, že demokraciu stretávame predovšetkým tam, kde sú práva jednotlivca do istej miery, či sa nám to páči, alebo nie,...

Štátna duma bez problémov súhlasila s návrhom ruského prezidenta a pomerom hlasov 325 za, 55 proti a 15 sa zdržal, akceptovala Michaila Kasjanova ako predsedu vlády. Vladimirovi Putinovi potom už nič nebránilo, aby ho do tejto funkcie vymenoval. Poslanci však už nemajú ústavný nárok hovoriť do obsahového, štrukturálneho a personálneho formovania vlády.

...

V súlade s článkom 82 Ústavy Ruskej federácie 7. mája 2000 V. Putin slávnostne prisahal: "...dodržiavať ústavu, ochraňovať bezpečnosť, nezávislosť, suverenitu a celostnosť štátu... a verne slúžiť národu..." Otázka, ako a akému Rusku chce vládnuť, ostáva napriek inaugurácii otvorená.

O tom, že Jeľcinova éra sa skončila, sa už napísalo veľa a je jasné, že...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984