Archív článkov
Na jeseň roku 2000 som pripravil s vtedy päťdesiatnikom Jozefom Špačkom (8. 10. 1950) jubilejný rozhovor pre vlastivedný časopis Záhorie. Zdá sa mi, akoby sa náš neprerušený, neustále pokračujúci a prehlbujúci dialóg udial len včera alebo predvčerom. Vežové hodiny na skalickom kostole svätého Michala však ukazujú neúprosne presný čas. Túto pripomínajúcu skutočnosť...
Tvorivé nasadenie Dany Podrackej je pozoruhodné a neprehliadnuteľné. Po Slovenských elégiách (2011) prichádza s ďalšou knižkou relevantnej lyriky Kubus (Milanium 2014). Prítomné texty sceľuje vysoká koncentrovanosť a sústredenosť, každé slovo je vážené jemnosťou lekárnických váh. Podracká hojne využíva biblické a dejinné poznatky, aby cez ich prizmu zaostrila na...
Básnickú tvorbu Jána Zambora vnímam ako stíšený, ale dôrazný apel na zachovanie najbytostnejších hodnôt človeka, vystaveného civilizačným skúškam a spoločenským diktátom. Zambor nie je prototypom ukričaného dobového glosátora, ktorý po vstupe na literárnu scénu okamžite zažiari a vzápätí zhasne. Od debutu Zelený večer (1977) si razí priamočiaru cestu bez úmyslu oklamať...
O život
Modrá vrana na konári brezy
znehybnie
bez úmyslu vyvolávať
kontrasty a symbolické podobenstvá
Vrana len pragmaticky zvažuje
ako oddialiť svoju porážku
Na prahu
Čierne jablko v dutinách
nezaceleného sadu
ako prehltnutá výčitka
podlomený strom...
Dr. Jozef Andrs
okr. sudca
17. VI. 1889 – 6. VIII. 1927
Květ prší jakž vítr povane na něj...
ale slovo Boha našeho zůstavá na věky.
Iziáš 40 v. 8.
Pripusťme možnosť, že takýto náhrobok sa na niektorom cintoríne naozaj vyskytuje. Nenápadný hrob s jednoduchým kamenným pomníkom, na ktorý už roky nikto nepoložil kvety. Ani na Dušičky symbolicky nezapálil...
K havranom Nehybné havrany rozmiestnené na stromoch po tlejúcom lístí Zmoknuté psy pri trati bez zachytených stôp a indícií Cez namoknuté čakárne a studené sklá krčiem byť zaskočený kúpeľňovou parou prirodzeným leskom tvojej pokožky (nahé stehno nastavené v polotme je viac prekážka ako návnada) Jesenný princíp vzplanutia: pozhasínané len hľadajúce divadelné reflektory...
Kmitanie vánku Čo si myslieť o ceste ktorá sa láme a zapadá o vode ktorá márnotratne uniká o vráske vystupujúcej z kaviarenského zrkadla o tvojich ústach strácajúcich odstup od mojich úst všetko len pre krátkosť vášne Čo si teda počať s týmto dlhým eruptívnym dňom s rozpukanou tmou plnou odrenín musíš si predsa o tom niečo myslieť o moste s mávajúcim starcom o liste letiacom...