Archív článkov
Som spokojný. Nežijem v takej krajine ako Béla Bé, ale v krajine rovno skvelej. Ľudia sú tu mierni, skromní, veriaci, poctiví. Najmä ich intelekt je poctivý: v sexuálnom význame použitého slova. Intelekt väčšiny tohto ľudu podtatránskeho, alebo presnejšie jeho volených predstaviteľov, je do veľkej miery ešte poctivý: rozumej panenský, neperforovaný energiou racionálneho...
Začínajúci, ale aj pokročilejší spisovatelia vo voľných chvíľach s veľkou úľubou predvádzajú svoje cnosti, cudnosti, prudérnosti, narcizmy. Svoju morálku, etické cítenie, súcit. Prednedávnom jedna takáto začínajúca, pravdepodobne spisovateľka, pre dennú tlač povedala: „Nikdy by som neponížila svoju matku, neurazila svojich priateľov a nevyzradila by som tajomstvá, ktoré mi boli...
Každá Johanidesova knižka je len ďalším konzervovaním rituálu čítania. Hoci na pozadí spisovateľových dlhočizných, priam debussyovsky lenivo sa vlniacich, skrúšene sa krútiacich, zavše enigmaticky (za)škrípajúcich viet cítiť akýsi neveľmi hlučný „morálny apel“, rozmer určitého stíchnutého, do seba silne uzavretého, jemnučko insitného filozofického pohľadu, v popredí i tak stále...
Blížia sa Vianoce. My, vzorné gazdinky, sme už túto adventnú sobotu piekli koláčiky. Okrem toho sme robili aj tisíc iných vecí. My, vzorné gazdinky, toho stíhame až, až... Vstaneme o piatej ráno, do šiestej umyjeme okno. Mráz nám síce nivočí pokožku na rukách, nehovoriac o hnusných čistiacich humusoch, ale okno je krásne čisté. Za čisté okno nás pochváli manžel, a možno aj deti...
Keď sa už púšťame do hovorenia o turizme, nespájajme ho s kultúrou. Donedávna som turizmu veril, bol som jeho aktívnym účastníkom. O kultúre viem len to, čo som si zapamätal z detstva: patrí sa byť kultúrny. V detstve sa kultúra spájala s existenciou kultúrnych domov. Čo sa vám vybaví, keď poviem: kultúrny dom? Aká inštitúcia, aký svätostánok? Ustanovizeň, ktorá sa stará o...
Čo to máš v ruke? - V ruke mám knihu, držím ju. Je podlhovastá, má mäkký obal. Nechápem však, prečo sa pýtaš, čo mám v ruke, veď predsa vidíš, že v nej mám knihu. Alebo nevidíš? Tú knihu… Chápem však, že sa pýtaš kvôli čitateľovi; on predsa nemôže vidieť, čo držím v ruke, akože nemôže vidieť ani to, ako dnes vyzerám a kde to vlastne vysedávame… (Smiech.) Teraz sa určite budeš...
Áno, naozaj iba v poslednom období. Kedy inokedy? Zakaždým je to iba v poslednom období. Zakaždým sa mi to deje len v poslednom období. Napríklad v poslednom období sa mi stáva, že keď sa stretnem s priateľmi a oni sa ma na niečo spýtajú, začnem tým, že mne sa v poslednom období stáva, že... Posledné obdobia sú vysokoposuvné. A všeličo sa dá za ne ukryť. Skrátka slide and...