Archív článkov

Na vojenčine bol tuším istý čas desiatnik – a nepochybne usilovný, veď dnes je (teda od stredy šiesteho apríla t. r.) už osemdesiatnik.

Ako sa to pritrafilo Liskovčanovi spod Choča, hoci sa narodí v Ružomberku, od rodnej dediny čoby kameňom dohodil?

Mohol byť povedzme obchodník – ako otec. Možno roľník, možno...

Rudolf Belan ako autor-osoba sa hneď na začiatku, na prvých stránkach svojej najnovšej knihy Smena. Fenomén slovenskej žurnalistiky. Rok 1968 (Ediposs, 2021) zastrája, že je to jeho pohľad, jeho videnie. Akoby tým chcel povedať, že si zostrojil a vystrojil svoj súkromný obzor, svoje privatissimo, a ak ho predkladá čitateľovi, nuž iba preto, že napriek privátnosti je...

Jedenásť esejí Pavla Dinku, takmer sa mi žiada povedať: jedenásť esejí, ktoré by mohli otriasť svetom. Pravda, keby svet, teda ľudský svet, čítal najmä o tom, čo ho určuje a čím je určovaný, keby sa namiesto plytkých vášní, ozdobných rekvizít a sladkastých opojení ponáral do hlbín vlastných bytostných síl, ich nádejností pre človeka i nebezpečenstiev z ich plytvania. A ...

(Ľubošovi Juríkovi)
 


 

Vari pred mesiacom,
v počasí spiacom
za oknom,
(rušil ho iba osamelý, zjavne neurotický strom),
čítam Tvoj mail,
vlastne ho slabikujem:
Mu-sí-me  do-kon-čiť  D i e-l o!
 Naozaj
v ňom stálo, pamätám si to, viem:
Dielo!
S verzálou.
A vytrvalo: nastálo.
(Aj Tvoj románový Jakub Litera píše Dielo.)...

Iba predpokladám: začalo sa to vari tým, že mu nestačil svet lietadiel a padákov a pristávaní v oráčine alebo na skaliskách. Ani svet každodennej kultúrnej výchovy vojakov. A zo „žižkováka“ sa stal filozof, kulturológ, literát, prekladateľ.

A nie hocijaký. Jeho knižná tvorba nielen obsahom, ale i rozsahom a hmotnosťou pripomína ťažkú,...

Nezastupiteľný básnický priateľ mnohých čitateľov, ktorý má v ich duchovných príbytkoch svoj trvalý domov, teda Miroslav Válek, ponúka aj toto: S diablom sa miluj v matnom svetle sviec,/ nech narodí sa lož./ Veď čo je lož?/ Len pravda s kratšou nohou.

A tuším, ba som takmer presvedčený, že vari každý čitateľ, vnímajúci polemický a ironický...

Michal Záleta v roku 2018 vydal zbierku básní Pamäť dvora. Jaroslav Rezník o nej na prebale napísal: „Spisovateľ Michal Záleta sa po celý život prezentoval ako prozaik. No zranený časom, pamäťou a životnou skúsenosťou tentoraz siahol za básňou. Lebo báseň je krvou materinského jazyka. Je esenciou poznania, citu i úprimným darom iným.“ Báseň, poézia sa Michalovi Záletovi...


Každé ráno, ba ešte pred svitaním,
blahoželám
k čerstvo zrodenému dňu
včelám,
vzduchu,
dažďom i suchu,
pahrebám i ohňu,
vesmíru i zemi.
 A iným samozrejme zvrchovaným:
zátišiam i vzruchu,
šomravým i nemým,
vodám.
 A keď sa vetry pohnú
v zachvievaní stromov,
zakaždým hneď dodám:
všetky ste môj domov.
 A hoci sa...

Sú také noci, ktoré ozaj prespíš,
sú také noci, odložené pre telá,
a ráno ti tlieska srdce, cievy, krv,
veď ani ona s tebou nebdela,
všimnú si to známi, priatelia,
prv ako ich sám pozdravíš.
Ty však vieš: prepásol si tíš
a tisíc neopakovateľných stretnutí,
a rozhovorov v zákutí
samoty
s tými, s ktorými chceš byť ty.
Iba ty.
 A ...

Ako sme už uviedli, 24. septembra 2019, v deň 75. výročia, sme si pripomenuli vznik Nového slova. Na podujatí sa zúčastnila väčšina žijúcich členov redakčného kolektívu; o ich pocitoch svedčí videozáznam zo Slávnostnej akadémie. Postupne v Slove uverejníme aj texty príspevkov, pretože väčšina vystupujúcich ich uviedla v skrátenom znení. Potešiteľné je, že spontánne bol...


                                                                                Ilustrácia: VERNONIKA BAHNOVÁ



MOJA NEŽNÁ

Prijmi môj mail v tomto znení:
Som uchvátený múdrosťou
a pôvabom ženy.
A ako najvzácnejším hosťom
omámený,
v spánku alebo svieži
či v sladkom bdení na podstení,
vystupujem na tvoj...


Foto: Veronika Bahnová


1

Keď sneží, vyzerám z okna
alebo si vyhrniem golier,
stiahnem si čiapku na uši
a krútim sa – takmer ako lokňa.
Keby som bol však netopier,
ani by som netušil
o nejakej zmene.
Spal by som tíško pod strechou
v prítmí dňa či v nočnom sene
a všetko by mi bolo ukradnuté:
oslavy, smútky, púte.
Vari aj...

Koncom októbra vyšla Michalovi Záletovi básnická zbierka Pamäť dvora. Pre našich čitateľov to zrejme nie je prekvapenie; ostatné dva roky sa svojimi básňami prezentoval na Slove viackrát. O vyjdenie zbierky sa postarali autorovi priatelia, vydanie zabezpečila CCW, spol. r. o. Bratislava.

Uverejňujeme jednu z básní novej zbierky.

Knihu si možno...



MICHAL ZÁLETA 1Už sme očividne odstáti,
už nás možno piť
bez rizika a bez straty
imunity.
Už vieme, že život je pohonič,
že bezočivo drží opraty,
že chystá nás na trembity –
a nieto sa kam skryť.

Už vieme, že nevieme nič,
hoci sa to prieči logike,
okamih cukru a vytrvalý bič,
sme odložená remitenda v trafike
života a ...



MICHAL ZÁLETA

 Úsmev
 Ak ostane ti úsmev aj navečer,
neodlož ho do pohára
ako tretie zuby.
A ubi
v sebe nutkanie, človeče,
zahodiť ho do smetí,
nech tam zhára,
nech sa pachom zdochlín navlečie.
Len zhasni,
nech všetkým, nielen vlastným,
zasvieti.
Je rubín:
pre starcov i pre deti.
 Alebo ho zaves na...

Z ateliériu národnej umelkyne Kláry Patakiovej. Foto: Emil Polák


MICHAL ZÁLETA
Plebejská krv
Plebejská krv nie je A ani B,
ba ani AB, dokonca ani nula.
A chlad ju neoziabe. Je žula,
do ktorej krešú migrifiči a táraji
až do uzlín,
v nádeji a pri vytrvalom hurhaji,
že z nej ako zo šumivých vín
vyšumí vzdor a život,
že ostane len pokora...

                        
                        RUDOLFOVI BELANOVI
 


 

              Nevieš sa vpratať do kože?
               Priateľ ti do nej pomôže.
               Padneš na kolená, do prachu
               a sotva si vlások od krachu?
               Priateľ ťa z neho zodvihne
               a živý uhlík od vyhne...

1

Dvor.
Taký čudný tvor!
Zo Zeme si vybral iba malý kúsok,
takmer nepatrný:
nezbadáš ho ani v detskej dlani,
neschováš ho ani pod obrúsok,
ani pod riečne vlny,
ani do vtáčích saní,
ani pod vrabčiu nôžku.
Možno – ozaj iba trošku –
pod necht  práve narodeného dieťaťa.
Takže sa to ani neráta:
taký je malý ten náš veľký dvor
z...

Ešteže básnici veria svojim predstavám,
vraj že máš domov, vraj že máš vlasť:
sliepňavé metafory tajných psychodrám
zavesené na slovách
s toxicitou olova.
Povestné ako Kolumbovo vajce.
Aj riešenie. Len ho nájsť!
V skutočnosti ostali ti len tance
svätého Víta.
A svedomie sa ťa pýta,
musí ti tie otázky klásť:
Čo si hľadal tam, v cudzích...


MICHAL ZÁLETA (1947) je povolaním novinár, spomeňme aspoň jeho pôsobenie vo funkcii zástupcu šéfredaktora Nového slova či šéfredaktora denníka Smena a tiež viacročné redaktorčenie v Nedeľnej Pravde. Ako študent publikoval básne v rozličných novinách a časopisoch, potom sa orientoval na prózu. Debutoval knihou krátkych próz Vstúpte, prosím (1973). V románovej novele Sneh na koreňoch (1975)...



Tak už si tam, kde aj Gabo.
Budú ťa opľúvať:
                           Diabol!
Si tam, kde diabli aj svätí.
Poklona od Gabita vrástla mi
                                             do pamäti
takmer ako téza.
Pravdaže, myslím na
                                    Márqueza.
Pre iných zas: heréza, čiže blud.
Budú  ti drviť každý...

Michal Záleta, spisovateľ

V januári zavŕšil tento rodák z východoslovenského Olejníkova šesťdesiatku. Kým mu zasadla na plecia, vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, bol redaktorom a zástupcom šéfredaktora Nového slova, šéfredaktorom denníka Smena (dnes Sme), vedeckým pracovníkom, šéfredaktorom nakladateľstva Práca, reportérom Pravdy...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984