Archív článkov
Najnovšia zbierka Ivana Štrpku s nenápadným, prostým názvom 25 básní začína zvláštnou, štrpkovsky príznačnou lyrickou invokáciou – vzývaním hlasov v „nemote medu a mlčaní veľkého dňa“. Už touto invokáciou akoby básnik nadväzoval na svoju predchádzajúcu básnickú knihu, ktorá má hlasy priamo v názve (Hlasy a iné básne, 2001). Mohlo by sa teda zdať, že básnik sa väčšmi spolieha na...
V tomto príspevku sa pokúsime na vzorke synekdochicky vybraných básnických textov načrtnúť, ako sa aktuálna civilizačná realita odráža v súčasnej slovenskej poézii. Našou snahou bude pritom vystihnúť problém básnického reflektovania najnápadnejších, vo všeobecnosti najpríznačnejších civilizačných trendov dneška v čo najvypuklejšej preukaznosti. Začneme in medias res dielom...
V súčasnej domácej próze sa už osvedčil typ prózy, ktorej „protagonistom“ je v istom zmysle sám prozaický jazyk, teda rozprávačská stratégia, keď je rozprávanie v úplnosti zverené postave, ktorá smerodajne charakterizuje samu seba i svoje okolie už svojím vlastným príznakovým jazykom, čiže väčšmi spôsobom, než samotným predmetom vypovedania. Tak to bolo napríklad u...
Z knižnej ponuky bratislavského antikvariátu na Vysokej ulici ma prednedávnom zaujal nasledovný titul – Július Krúdy: Podolínske strašidlo (Spolok Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikuláši 1941, preložil Dr. Emil B. Lukáč). Čo vzbudilo môj záujem o slovenský preklad uvedeného, literárne inak nie najvýznamnejšieho ani najskvostnejšieho, celkom raného diela u nás nie až natoľko...
Jána Buzássyho možno charakterizovať ako básnika výsostne mysliteľského naturelu, ktorý doviedol reflexívno-meditatívny typ lyriky v rámci súčasnej domácej poézie do výpovedne a formálne neobyčajne vycibrených a koncíznych polôh. Dosiahol to svojou poetikou, vytrvalo pestovanou v priebehu 90. rokov, ktorá inklinovala k čoraz vyššej tvarovej pravidelnosti a zomknutosti, až...