Archív článkov
XXXIV „Plešivá speváčka“ ma očarila, „to je ono, to je ono“.
Nevšimol som si podobnosť s českým poetizmom.
Nevšimol som si podobnosť s Jarryho patafyzikou.
Nevšimol som si podobnosť s rôznorodými groteskami.
Keď si začnete všímať podobnosti, začnete pochybovať o pokroku. Čo je, veľmi podobným spôsobom bolo.
Ľudia obdivujú svoju inteligenciu. Nevšímajú si chovateľské...
XXXI
Opis všeobecnej psychológie je adekvátny: v primeranej súvislosti. Keď zmeníme súvislosť, opis stratí adekvátnosť. Nečudujme sa. Závislosť adekvátnosti opisu od súvislosti (s okolnosťami) je triviálna.
Predstavme si papierový list s obrazom Kriváňa. Dieťa povie: „Toto je Kriváň,“ a primerane opíše obrázok.
Chemik, ktorý má analyzovať farbivá obrázku, opíše svoj predmet...
(Peter Šulej: Koniec modrého obdobia, Drewo a srd, Bratislava, 2008)
Knihy čítame nejednotne. Zámerne aj nezámerne, napríklad sú knihy, ktoré si nás chytia ako dievčatá, iné si chytíme (tiež ako dievčatá). Šulejova kniha mi prišla do cesty: keď som ju mal v ruke, objavila sa otázka: čo s ňou.
Pri prvom listovaní som zistil, že je dosť silným podnetom na...
XXIX
Myslím si, že pred-reflexívny svet vedomia je „poetický“. Je svetom neohraničených asociácií rôznorodých obsahov. Obsahy navzájom prerastajú, asociovanie nie je len „dotýkanie“, ale aj vzájomná asimilácia. Všetky „figúry“ poetiky a rétoriky bujnejú spontánne: „Umenie je skleník, v ktorom sa starostlivo pestuje, čo samo a nezámerne bujnie v pralese.“
Ale...
XXVI.
Môj zmysel pre samotu, ba osamelosť, je vrodený. Pamätám sa na detstvo: teda: na fragmenty detstva, ale aj na globálnu ideológiu svojich detských rokov. Svetlo, ktoré ožarovalo môj život, bolo: samota a osamelosť. Bol som veľmi závislý od rodičov. Keď rodičia odišli na konferenciu do gymnázia, kde učili, a popoludnie ústilo do podvečera, musel som úzkostne čakať, len čakať:...