Archív článkov

Konečne som v New Yorku, na mieste, kde sú slová „cudzí“ a „iný“ celkom bezvýznamné. Je to tu iné ako kdekoľvek inde na svete: pestrá zmes hľadačov šťastia – a všetci prichádzajú odniekiaľ zďaleka.

Už týždeň po prílete na letisko JFK som sa dostal do kontaktu s Newyorským bohom peňazí – hoci len na krátko. V hosteli som na nástenke našiel inzerát, že niekto hľadá pomocníka pri...

Texty Ivana Žuchu (knižne: Kompost, Fragmenty, Zápisky psychiatra Ivana Žuchu I a II, Rozhovory I a II spoločne s Ivanom Hulínom) je ťažké jednoznačne zaradiť k jasne ohraničenému literárnemu žánru. Autor sa vo väčšine svojich textov rozhoduje pre „spontánne“ zapisovanie krátkych útvarov, ktoré na seba na niektorých miestach viac a pevnejšie, na iných menej a voľnejšie,...

(Peter Šulej: Koniec modrého obdobia, Drewo a srd, Bratislava, 2008)

Knihy čítame nejednotne. Zámerne aj nezámerne, napríklad sú knihy, ktoré si nás chytia ako dievčatá, iné si chytíme (tiež ako dievčatá). Šulejova kniha mi prišla do cesty: keď som ju mal v ruke, objavila sa otázka: čo s ňou.

Pri prvom listovaní som zistil, že je dosť silným podnetom na...

(Uršuľa Kovalyk: Žena so sekáča, Aspekt, Bratislava, 2008, 279 strán)

Nová kniha Uršule Kovalykovej Žena zo sekáča je pútavá od prvej kapitoly. Autorka opisuje ťažkopádnu, pomalú atmosféru malomesta nazvaného anonymne Malé mesto s jeho nehybnosťou, rozvláčnosťou, úradom sociálnej práce, kde sa z mesiaca na mesiac presúšajú tí istí ľudia a vysedávajú v čakárni „v...

Hoci na rozdiel od mojich rovesníkov som napriek pokročilému veku nikdy neprestal chodiť do kina (často si v ňom pripadám ako učiteľ medzi žiakmi), priznám sa, že viac než tie súčasné ma stále oslovujú filmy mojej mladosti. Tie sa dajú kedy-tedy ešte zazrieť vo filmových kluboch, prípadne sa k nim vrátia niektoré z nekomerčných televíznych staníc. Hoci filmy prvých desaťročí...

Knihám sa prikladá veľký význam. My čitatelia, sme vychovaní vo viere, že knihy sú čímsi vzácne, a navyše, že knihy sú autonómne ako ľudské bytosti. Nie je zriedkavosťou názor, že kniha nie je produktom svojho autora, ale je samostatnou bytosťou, ktorá síce prichádza na svet prostredníctvom svojho autora, on však zároveň funguje len ako akýsi kanál, ktorým sa kniha dostáva na...

XXIX
Myslím si, že pred-reflexívny svet vedomia je „poetický“. Je svetom neohraničených asociácií rôznorodých obsahov. Obsahy navzájom prerastajú, asociovanie nie je len „dotýkanie“, ale aj vzájomná asimilácia. Všetky „figúry“ poetiky a rétoriky bujnejú spontánne: „Umenie je skleník, v ktorom sa starostlivo pestuje, čo samo a nezámerne bujnie v pralese.“

Ale...

(Irena Brežná: Na slepačích krídlach, Aspekt, Bratislava, 2008, 219 str.)

Od svojich osemnástich rokov žije vo Švajčiarsku, píše a publikuje po nemecky v ne-slovenských periodikách a vydavateľstvách, a predsa ostáva slovenskou spisovateľkou. Irena Brežná (*1950).

Na Slovensku jej v preklade Jany Cvikovej vyšli vo vydavateľstve Aspekt už dve knihy:...

Čílsky básnik Pablo Neruda hovorieval, že mená ako Orozco, Rivera, Portinari, Tamayo a Guayasamín sú „vrcholom Ánd“ celého amerického kontinentu. V roku 2010 oslávi Latinská Amerika výročie dvoch storočí začiatkov bojov hispánskej Ameriky za nezávislosť od Španielska. Pri tej príležitosti všetky kultúrne inštitúcie Latinskej Ameriky a Karibiku na čele s kubánskou organizáciou...

(Meir Shalev: Modrý vrch, Vydavateľstvo SLOVART, Bratislava, 2005, preložil Oto Havrila, 496 strán) Izraelského spisovateľa Meira Shaleva prirovnávajú ku klasikovi magického realizmu G. García Márquezovi. Potvrdzuje to už jeho románová prvotina z roku 1988, ktorá však v slovenčine vyšla až pred štyrmi rokmi. Dej románu, v ktorom sa realistické až naturalistické momenty snúbia...

Dcérin telefonát ma znenazdania zasiahol viac, ako by som si dokázal predstaviť. Všetko, čo volala, sa predsa dalo vopred očakávať: rozvod na prvom pojednávaní, malá zverená do dcérinej starostlivosti, kontakty s otcom upravené v takom rozsahu, ako je len možné dieťa zveriť do starostlivosti nevyliečenému alkoholikovi s recidívou, opakovane šoférujúcemu pod parou, s dieťaťom sediacim na...

Ochrana prírodného dedičstva sa na Slovensku stala naozaj horúcou témou až po veternej kalamite, ktorá postihla predovšetkým Vysoké Tatry. Od kalamity je aj verejnosť svedkom konfliktu medzi tradičným lesníckym prístupom a prístupom, ktorý presadzujú mimovládne organizácie, laickí i odborní ochranári, niektorí lesníci a aj mnohí vedci. Z prevažnej väčšiny plochy postihnutej...

V rokoch 1830 – 1831 vypuklo v Poľsku protiruské povstanie, ktoré Rusko krvavo potlačilo. Alexander Sergejevič Puškin aj ako odporca cárizmu adresoval nasledujúce verše francúzskym poslancom a novinárom, ktorí poľskému povstaniu prejavovali otvorené a veľmi demonštratívne sympatie. V konflikte videli zámienku na priamu ozbrojenú intervenciu proti Rusku.

O čom to...

XXVI.
Môj zmysel pre samotu, ba osamelosť, je vrodený. Pamätám sa na detstvo: teda: na fragmenty detstva, ale aj na globálnu ideológiu svojich detských rokov. Svetlo, ktoré ožarovalo môj život, bolo: samota a osamelosť. Bol som veľmi závislý od rodičov. Keď rodičia odišli na konferenciu do gymnázia, kde učili, a popoludnie ústilo do podvečera, musel som úzkostne čakať, len čakať:...

Môj pobyt v Anglicku sa priblížil k záveru. K môjmu skorému odchodu prispel fakt, že tu v Anglicku ďalej vytrvalo zúri banková kríza. V skratke – nepodarilo sa mi nájsť si prácu (s ktorou by som bol spokojný – rozumej vo fachu) a prácu, čo som si našiel – rozumej ako nádenník za minimálnu mzdu – som vzhľadom na svoje vzdelanie a/aj závazky voči svojej rodine nepokladal za perspektívnu....

V meste bývam na sídlisku Pri jazere. Názov sídliska je výstižný – vedľa panelákov je jazero. Nikdy som sa v ňom nekúpal. Som neplavec. Človek nevábnej telesnej konštrukcie. V najväčších horúčavách mi je najlepšie v chládku reštaurácie.

Jazero v lepších zimách zvykne zamrznúť. Takáto jeho podoba je mi bližšia. Hoci dnes už iba na pozeranie. No ako dieťa som bol dobrým korčuliarom;...

Už pár rokov platí, že dnes môže knižku nielen každý napísať, ale aj vydať. Aj keď to druhé platí len vtedy, ak k tým, čo knihy vydávajú, prirátame aj samovydavateľov. Teda tých, ktorí si svoj vstup do literatúry zaplatia z vlastného vrecka. Paradoxne však rovnako platí aj to, že knižka dnes nemôže vyjsť každému. Predovšetkým nemôže vyjsť tomu, kto do nesamovydavateľstiev...

Matka Guráž, naša mať na najhoršie časy. Naveky. Naveky, pretože guráž žiť musí v sebe človek dolovať stále. Naveky, lebo sú žiaľ, večné aj vojny, čo zrodili matičky Guráže. Ženy, ktoré musia mať mimoriadnu guráž prežiť, aby prežili aj ich deti. Ženy, ktoré vojne držia palce, lebo im dáva obživu a ktoré ju zároveň nenávidia, lebo berie život.

V tomto zmysle možno za...

A možno variť za, či proti niečomu alebo niekomu? Azda na to odpovie dokumentárny film Petra Kerekesa (scenár a réžia), Martina Kolára (kamera), Mareka Šulíka (strih) a Mareka Piačeka (hudba) o vojenských kuchároch. O tom, ako každodenné potreby tisícok žalúdkov ovplyvňovali víťazstvá a prehry štátnikov. O poľnej kuchyni ako modeli sveta, kde sa príprava jedla stáva taktikou...

XXIII
Nie som odborník. Sú úlohy, ktoré riešime radšej bez odborníkov ako s ich asistenciou. Odborníci majú odborné predsudky. Majú sebavedomie, teda cítia záväznosť svojich vyjadrení. „Platnosť“ má občas účinky magických rozsudkov. Hviezdoslav je čudný útvar v slovenskej kultúre. Myslím si, že v nej stojí ako Memnonov kolos v púšti: osamelý a nepochopiteľný.

...

Myslím, že na Cédrica nezabudnem. Na vedúceho v letnom tábore. Cédric mal čierne vlasy spletené do dredov. Bol od nás asi o päť rokov starší. Nosil plátené nohavice a fajčil šúľané cigarety. Potrpel si na to, že večer sedel dlho pred tlejúcim ohňom, a keď všetci išli spať, vytiahol kovovú nádobku s marihuanou. V nádobke mal uskladnené všetko, čo k tomu potreboval. Predstieral...

Mesto Huntsville v americkom Texase má asi 36-tisíc obyvateľov a 76 kostolov. Na deväťtisíc väzňov pripadá sedemtisíc zamestnancov.

„Neviem, čo ľudia chcú. Popravy patria k nášmu životu. My predsa nikoho nezabíjame, my tu predsa iba žijeme. Je to, ako keď bývate pri železničnej trati. Zo začiatku sa sústredíte na každý vlak, potom si jednoducho zvyknete a nepočujete...

(Jana Bodnárová – Takmer neviditeľná, Aspekt) „V autobiografiách je možno veľa tajných zón, zakázaných miest v spomienkach tela i mysle. Je to skôr pohyb medzi túžbou (konečne) hovoriť o sebe a túžbou (predsa len) nedať si vypáčiť tajnú skrinku, pretože nevieme, kto ju bude mať v rukách.“ (Jana Bodnárová)

Najnovšia knižka Jany Bodnárovej, známej slovenskej prozaičky...

„Výpravy do tmavých zákutí“ majú priniesť „nehanebné obrázky do inštitucionálneho umeleckého priestoru“ . Cieľom výstavy The Porn Identity – Výpravy do tmavých zákutí je konfrontovať „divokú pornografiu“ so sochami, obrazmi a inštaláciami reflektujúcimi sexuálnu túžbu. Výstavu si vo viedenskej Kunsthalle (hala 2) možno pozrieť do 1. júna.

V Kunsthalle je vystavená...

XX

Filozofi píšu knihy. Keby filozof nepísal knihy, čo by robil? Ctižiadosťou filozofa je myslieť inak ako obyčajný človek. Keby myslel ako obyčajný človek, načo by bol filozofom? Čím neobyčajnejšie sú filozofove myšlienky, tým lepším je filozofom. Ľudia obdivujú neobyčajne mysliaceho filozofa, ako obdivujú neobyčajného bežca alebo speváka.

Ale filozof...

Stránky

Autor

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984