Archív článkov

Môj otec pracoval vo vydavateľstve Pravda, kde mal na starosti zásobovanie podniku kvalitným papierom, tlačiarenskou farbou, rotačkami. Pracoval poctivo, inak to nevedel. Keď sa blížilo 20. výročie jeho pôsobenia vo firme, očakával, že od firmy dostane nejaký vernostný dar, hodinky alebo budík. Mal smolu, bolo to na jeseň 1971, a tak namiesto hodiniek dostal od vedenia list, v...

Peter Breiner (nar. 1957) absolvoval skladbu na košickom konzervatóriu u prof. Jozefa Podprockého a na VŠMU, kde bol posledným žiakom zakladateľskej osobnosti slovenskej hudby – Alexandra Moyzesa. Na Slovensku pôsobil až do roku 1992, keď sa usadil v kanadskom Toronte. Slovenská verejnosť ho kedysi poznala ako muzikanta všetkých remesiel i britkého zúrivého glosátora verejného...

Spomínaní skladateľskí emigranti odchádzali z vlasti v obave z politického útlaku v čase Slovenského štátu či z dôsledkov augustovej okupácie. Nasledujúca vlna slovenských skladateľských emigrantov bola spätá najmä s deformáciami čias nastupujúcej či stabilizovanej normalizácie. Prvou emigrantkou z tejto doby bola Viera Janárčeková (nar. 1941), ktorá po absolutóriu hry na...

Keď som na jar roku 1989 navštívil Londýn, dobrá duša československej hudby, Graham Melville-Mason zariadil, aby rozhlasové vysielanie BBC odvysielalo rozhlasový rozhovor so mnou. Pri tejto príležitosti som spoznal dvoch zamestnancov tejto inštitúcie – skladateľa Karla Janovického a redaktorku Gabrielu Streatfield. Obaja boli oveľa lepšie informovaní o situácii v Československu...

Najvýznamnejším bratislavským muzikantským rodákom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín európskej hudby, bol nepochybne Johann Nepomuk Hummel. Jeho otec Johann Hummel prišiel do Bratislave z Viedne, v Bratislave vyštudoval u jezuitov a neskôr tu pôsobil ako huslista v orchestri Grassalkovichovcov, úspešne konkurujúcom haydnovskej kapele grófa Esterházyho. Jeho schopnosti si...

Hoci to nie je skutočná nevyhnutnosť, vedomie človeka formujú v obrovskej miere tí, čo ho zrodia, a v o niečo menšej miere prostredie, v ktorom vyrastá a ktoré má veľmi konkrétne časovo-priestorové súradnice. Keď som sa roku 1956 narodil v Bratislave, vďaka spomínaným determinantám som sa stal Slovákom, Bratislavčanom a katolíkom. Relativita je princíp odpozorovaný zo života;...

Peter Bogatyrev roku 1932 publikoval etnografickú štúdiu nazvanú Vianočný stromček na východnom Slovensku. Štúdia skúma vývojovú líniu tohto vianočného zvyku – zvyk vianočného stromčeka vznikol podľa Bogatyreva v mestskom prostredí na základe ľudových zvykov. V novšej dobe potom zvyk prenikol na vidiek. Vidiecke prostredie mu pritom prideľovalo magickú funkciu, ktorá v meste...

Keď E. T. A. Hoffmann roku 1810 publikoval svoju recenziu venovanú Beethovenovej 5. symfónii c mol (Osudovej), otvoril Pandorinu skrinku nezmieriteľných myšlienkových protikladov, ktoré odvtedy sprevádzajú európske hudobné umenie. Hoffmann tu rozlíšil hudbu „absolútnu“ a hudbu „programovú, charakteristickú“ ako prejavy „skutočnej hudobnosti“ na jednej strane a „výtvarnosti“ na...

Aristotelova Poetika je najstaršia knižka, ktorej predmetom je umelecká tvorba. Aristoteles v nej skúma vznik, históriu a prvky dramatického umenia. Jeho poetika (teória tvorby) je zároveň mimetika – teória napodobňovania, tvorby vzťahu medzi ľudským výtvorom a modelom, ktorým je rovnako spoločenská skutočnosť ako tradícia daného umeleckého média. Aristoteles písal svoju...

Slovenský skladateľ Tadeáš Salva (1937–1995) vyštudoval na Konzervatóriu v Žiline hru na violončele, akordeóne a klavíri, zároveň chodil na súkromné hodiny kompozície do Bratislavy k Jánovi Zimmerovi. V štúdiách skladby pokračoval na bratislavskej VŠMU (1958–1960), no po názorových nezhodách so svojimi pedagógmi (Alexander Moyzes, Ján Cikker) štúdiá prerušil a v štúdiu skladby...

Dejiny Novej hudby na Slovensku sa začali v období povestného chruščovovského odmäku, keď na našich domácich hudobných učilištiach absolvovali skladbu mladí skladatelia, pre ktorých už poetika ich profesorov nepredstavovala nijaké náradie, pomocou ktorého by mohli nasýtiť svoju objaviteľskú túžbu. Svoj tvorivý svet si nevytvárali v nadväznosti na školskú tradíciu, ale práve v...

Sociálna funkcia hudby bola predmetom pozornosti filozofov od najstarších dôb. Uvedomovali si persuázne pôsobenie hudby v spoločnosti a požadovali štátnu reguláciu tohto vplyvu. Už antickí myslitelia predpokladali, že hudobný priebeh môže ovplyvniť nielen aktuálny citový stav poslucháčov (pathos), ale hudba má formujúci vplyv aj na ich charakter (ethos). Toto vedomie viedlo už...

Keď som sa ako 14-ročný začal zaoberať komponovaním hudby, začal som navštevovať aj bratislavské koncerty, predovšetkým koncerty Slovenskej filharmónie. Otváral sa mi vtedy celkom nový svet, ktorý ma fascinoval a ktorému som len málokedy rozumel, najmä ak sa hrala súčasná hudba. Jedno z prvých fascinujúcich stretnutí s novou hudbou pre mňa znamenala vtedajšia premiéra Koncertu...

Leszek Kołakowski v úvode jednej zo svojich posledných knižiek, nazvanej Horror metaphysicus, provokatívne konštatuje: „Filozofi si v istom momente museli uvedomiť jednoduchý, bolestne nepopierateľný fakt, a postaviť sa mu zoči-voči: spomedzi otázok, ktoré udržujú európsku filozofiu pri živote po dva a pol tisícročia, ani jedna nebola nikdy rozriešená k našej všeobecnej...

Český básnik Miroslav Holub kedysi povedal, že prvá veľká spoločenská trauma, ktorú človek zažije, dlhodobo dominantne ovládne jeho vedomie. Táto trauma je prítomná i v pocite, ktorý spája jednotlivé generácie nasledujúce v husom rade za sebou, a generačné úsilia často integrujú práve spôsoby vyrovnávania sa s týmito nadosobnými bremenami, na ktoré je ľudská história taká...

Významný slovenský skladateľ XX mi kedysi povedal túto vetu: „Slovenský skladateľ YY mi vravel, že podľa neho má hudba skladateľa ZZ málo vajec, a ja si zasa myslím, že hudba YY ich má zasa až priveľa.“ Všetko je tu jasné – podstatné na hudbe sú vajcia, prípadne ich nedostatok či prebytok; komponovanie je výlučnou záležitosťou samcov. Hoci je hudba spätá s človekom od jeho...

Vývoj slovenskej hudby v 20. storočí charakterizuje striedanie sa skladateľských generácií vnášajúcich do domáceho priestoru nové poetiky, ktoré narúšali daný status quo, stávajúc sa podnetom k novým ideovým súbojom a zrážkam. O veľkosti periódy nástupu generácií rozhodoval stav úväzkovej naplnenosti pedagógov skladby – národných umelcov. Vyprázdnenosť úväzkov spôsobila, že...

Keď sa európska hudba na úsvite renesancie stala viachlasnou, vytvorila médium, ktorého účastníci musia prejavovať dvojaký typ muzikality – musia produkovať hudobný zvuk a zároveň musia počúvať svojich hudobníckych kolegov, produkujúcich celkom iné zvuky. Európsky viachlas je plodom racionalizácie, jeho vznik bol možný, až keď vznikla hudobná notácia, fixujúca výškovú i časovú...

Keď Thomas Mann v kalifornskom exile koncipoval na začiatku druhej svetovej vojny svoj román Doktor Faustus mapujúci predpoklady a podobu krízy novodobého ľudstva, za hlavnú postavu si zvolil skladateľa – Adriana Leverkühna. Hlavným protagonistom príbehu sa tak v skutočnosti stávajú – podobne ako v jeho pendante, v románe Hra sklených perál Hermanna Hesseho – osudy hudby v...

Najmladším zo štvorice maturantov Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia bol Alexander Albrecht (1885 – 1958). Jeho otec Johann Albrecht pochádzal z Bratislavy, no ako začínajúci pedagóg dostal umiestenku do Aradu (dnes Rumunsko), a tak sa Alexander narodil práve tam. Do Bratislavy sa rodiny vrátila až po dvoch rokoch, otec potom pôsobil ako pedagóg klasických predmetov a...

Treťou skladateľskou osobnosťou, ktorá zmaturovala na bratislavskom Kráľovskom maďarskom katolíckom gymnáziu, bol Béla Bartók (1881–1945), jeden z najvýznamnejších tvorcov hudby 20. storočia. Bartók pochádzal – podobne ako Dohnányi či Albrecht – z učiteľskej rodiny, ktorej životná púť však bola oveľa komplikovanejšia. Narodil sa v obci Nagyszentmiklós (dnes Sînnicolau Mare),...

Druhým absolventom Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia, ktorý významne ovplyvnil hudbu stredoeurópskeho priestoru, bol bratislavský rodák Ernő Dohnányi (1877–1960). Ernő pochádzal z dávneho rodu Dohnányiovcov, ktorý získal šľachtický titul roku 1697 z rúk Leopolda I. za zásluhy pri obnove krajiny po vyhnaní Turkov. Dohnányiovci žili v Sobotišti v Nitrianskej župe, kde...

Hudobný život Bratislavy v 19. storočí bol doménou domáceho meštianstva. Po presťahovaní štátnych inštitúcií do Pešti a zrušení kontemplatívnych reholí sa meštianstvo stalo hlavným organizátorom i príjemcom hudobného života, pričom sa nemohlo oprieť o nijakú domácu osobnosť nadregionálneho významu. Mestské divadlo, Cirkevno-hudobný spolok, hudobná škola, vojenské hudby...

V zlatom veku bratislavského klasicizmu sa začalo rozvíjať aj umenie hudobného divadla – opery. Spočiatku prevažovali uvedenia opier hosťujúcimi súbormi. Tie sa uskutočňovali v rezidencii uhorského prímasa (napríklad Haydnova La Canterina roku 1767) alebo v Zelenom dome (Grüne Stübl v rokoch 1761 – 1766). Z iniciatívy grófa Csákyho bolo podľa návrhu architekta Mathiasa Walcha...

Motto: „Neprislúcha ti osobitá chvála za to, že hráš lepšie ako ja – je to tvoja povinnosť.“ Knieža Mikuláš Esterházy violončelistovi Adamovi Kraftovi počas spoločnej hry Orchester kardinála Batthyányho sústreďoval najvýznamnejších hráčov svojej doby. Jeho kontrabasistom s ročným platom 500 zlatých bol valtický rodák Johann Matthias Sperger (1750 – 1812), ktorý prišiel do...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984