Archív článkov
Čitatelia Slova sa s menom Egona Matznera, profesora finančných vied na Viedenskej technickej univerzite, vedúceho viacerých tvorivých zoskupení, stretávali už niekoľko rokov. Egon Matzner bol stelesnením tých najlepších rakúskych a sociálno-demokratických intelektuálnych tradícií. Analytická precíznosť spojená s humorom a vecnou iróniou mu umožňovala bez zjednodušovania...
Nechajme si reči o dôležitosti vzdelania na slávnostnejšie príležitosti. Odsuňme nabok aj ideologické táranie sprava a zľava o tom, kto má vlastne vyššie školstvo, teda možnosť získať kvalitné vzdelanie a financovať ho: štát alebo jednotlivec.
Vyjdime však z toho, že právo na vzdelanie patrí dnes k základným právam človeka. Má však zmysel...
Keby sme chceli vývoj demokracie na Slovensku v poslednom desaťročí charakterizovať čo najstručnejšie, tak asi by sa nám sotva hodil lepší pojem, ktorý použil nemecký sociológ na charakteristiku základného trendu. Ten určuje mentalitu novoveku: ide o pojem odmytologizovania, odkliatia, straty čara.
V spleti týchto procesov, pre ktoré má...
Aj klasické novoveké sociálne myslenie počíta so stálou prítomnosťou konfliktov v spoločnosti. Pre Thomasa Hobbesa, Johna Locka alebo J. J. Rousseaua je spoločenská harmónia snom, vecou minulosti alebo vecou vzdialenej budúcnosti. Pre prítomnosť musíme počítať s rozpormi, rozdielnymi záujmami, konfliktmi, dokonca s niečím, čo by sme mohli nazvať skrytou občianskou vojnou....
Procesy európskej integrácie najčastejšie vnímame v perspektíve ekonómie a práva. Ekonomickým vyjadrením integračných procesov je vytváranie jednotného trhu, európskej meny a jednotného, resp. postupne sa zjednocujúceho právneho a administratívneho systému. Politika vystupuje predovšetkým ako súbor nástrojov, ktorými sa uvoľňuje miesto...
Štát považujeme za jednu z najvýznamnejších sociálnych inovácií, ktorá umožnila zvýšenie výkonnosti danej spoločnosti. Moderný štát sa formuje v úsilí prekonať partikularistické štruktúry stredovekého sveta a výsledkom tohto úsilia je vytvorenie monopolu legitímneho použitia násilia.
Cieľom je jednotný štát s presne vymedzeným...
Ľudia svoj život vždy žili na pomedzí medzi obmedzeniami a možnosťami. Vždy uvažovali o tom, ako zlepšiť svoj život, a to i vtedy, keď sa svet spoločnosti zdal rovnako nemenný ako svet prírody. Umiestnenie jednotlivca v spoločnosti nikdy nebolo raz navždy dané, napriek tomu, že v doterajších dejinách boli obmedzenia spoločenskej exi...
Nedostatky, ktoré vidíme okolo seba, často pripisujeme na účet povahy človeka. Sme vraj raz už takí, že pravidlá rešpektujeme len vtedy, keď musíme. Našli sa dokonca filozofi, ktorí tvrdili, že ľudská prirodzenosť je "klbko hadov". Ťažkosti spoločnosti, v ktorej žijeme, sa však nedajú vysvetliť (a už vôbec nie ospravedlniť) odvolávaním sa na ľudskú prirodzenosť....
Keď chceme pochopiť, čo sa deje v určitej spoločnosti, prečo sa ľudia správajú tak a tak, prečo raz konajú "rozumne" a inokedy zasa "iracionálne", tak často urobíme lepšie, keď sa budeme zaujímať nielen o "reálie" ich života, ale aj o ich ašpirácie, sny, o to, čo vlastne chcú, namiesto toho, aby sme sa pýtali ako žijú, čo fakticky určuje...
Nemecký filozof G. W. F. Hegel kedysi napísal: "Svetové dejiny nie sú pôdou šťastia. Obdobia šťastia sú v nich prázdnymi listami, lebo sú obdobiami harmónie bez protikladov." Pokiaľ má tento filozof pravdu, tak o našej súčasnosti toho raz historici napíšu veľmi veľa: určite nežijeme v období "šťastia", teda stability a harmónie. Skôr naopak...
Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o to, čo sa deje v súčasnej filozofii, iste pozná meno nemeckého filozofa Jürgena Habermasa. Jeho dielo už od začiatku 60. rokov určuje spôsoby, ako dnes rozmýšľame o svete, súčasnosti a dejinách.
Predsa však, poznať meno a vedieť, o čo ide v jeho diele, sú obyčajne rozdielne veci. Napriek nespornému významu, do...
O jednom zo zakladateľov spoločenstva západoeurópskych štátov, ktoré dnes nesie názov Európska únia, Jeanovi Monetovi, sa traduje, že pri spätnom hod notení svojho diela si prial, aby sa proces zjednocovania začal v oblasti kultúry, a nie v oblasti politiky a ekonomiky.
Nech už je tento výrok autentický alebo nie, predsa len obsahuje hlbokú pravdu, ktorú...
Moderné spoločnosti v porovnaní s tradičnými spoločnosťami sú dosť jednotvárne, rovnorodé, temer "nudné". Voľakedy každý región, dedina mala typický kroj, typické jedlá, dokonca piesne. To ani nespomínam zvyky, spôsob života, dialekt, typický spôsob vyjadrovania. Táto pestrosť je už dávno minulosťou, začala sa strácať už vtedy, keď za...
Tretia cesta je ideovým, či vari ideologickým hitom neskorého leta posledného roku tohto tisícročia. Manifest, ktorý spoločne podpísali T. Blair a G. Schröder pritiahol k sebe mimo riadne veľkú pozornosť európskych médií. Do akej miery môže byť táto diskusia zaujímavá aj pre nás?
O možnostiach Tretej cesty sa dnes...
Jednou z najdôležitejších charakteristík súčasného politického myslenia je uvedomenie si toho, že sme súčasníkmi radikálneho dejinného prelomu. Mení sa vari všetko, od inštitúcií až po spôsob vnímania sveta, a to tak rýchlo, že pamäť sa zdá byť skôr záťažou ako niečím, čo nám pomáha orientovať sa v súčasnosti.
Toto neurčité vedomie novosti a zároveň väzba...
Termín ideológia má u nás zlú povesť, tak zlú, že sa tomuto termínu všetci my, márne hlbokomyseľní filozofi i hlboko márnomyseľní publicisti, vyhýbame ako čert katolíckemu kostolu. Hovoríme radšej o politických výhľadoch, koncepciách alebo dokonca víziách. Nepochybujeme o tom, že termín ideológia si túto zlú povesť zaslúži, predsa roky a roky, presnejšie štyri desaťročia, sa...
Čo ako mnoho je znamení doby, predsa len jedno je najčitateľnejšie a upozorňujú naň temer všetci pozorovatelia. Týmto znamením je nedôvera k veľkým koncepciám života, k veľkým koncepciám spoločnosti a dejín. Sme svedkami niečoho, čo by sme mohli nazvať "únavou z dejín", únavou z pokusov uskutočniť veľký projekt premeny spoločnosti.
Charakteristickou...
Súčasná politická situácia na Slovensku je súbehom niekoľkých procesov. Prvým je eskalácia napätia medzi politickými blokmi v parlamente. Druhým je rastúca ľahostajnosť verejnosti k sporom politických strán. Posledným je rast vplyvu občianskej spoločnosti, teda spolkov, združení a neformálnych sietí, ktoré si chránia priestor svojho pôsobenia pred zásahom zo strany štátu....
Západoeurópske sociálnodemokratické strany prechádzajú v poslednom desaťročí radikálnymi ideologickými zmenami. Sme svedkami toho, ako sa tradičné idey demokratického socializmu spájajú s ideovým dedičstvom liberalizmu, pričom spojovacím mostíkom týchto dvoch tradícií je politický pragmatizmus rešpektujúci reality, teda obmedzenia a možnosti súčasnosti. Zostáva otvorenou...
Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.
Práve uvedomovaním si...
"Všetky štáty sú si rovné, len niektoré sú si rovnejšie." Táto veta je asi najlepším úvodom do faktickej podoby vzťahov medzi štátmi. V tomto svete, kde formálna rovnosť sa kombinuje s faktickou nerovnosťou, je veľmi dôležité sa pýtať, čo vlastne motivuje konanie jednotlivých aktérov na medzinárodnej scéne, akým obrazom skutočnosti sa riadia. Toto je osobitne dôležité pre...
Vo verejných vyjadreniach slovenských politikov sa často stretávame s vyjadreniami, ktoré zdôrazňujú, že vec sa "zhoduje" sama so sebou. Často teda počujeme, že "situácia je taká, aká je", "ľudia sú takí, akí sú". Tieto výroky sú podivnou zmesou realizmu a rezignácie, uznania skutočnosti a zbavovania sa zodpovednosti za danú situáciu. Na tieto vyjadrenia by sme nemali reagovať...
Identita národa a štátu sa potvrdzuje aj vzťahom k minulosti, nadväzujeme na ňu, vzpierame sa jej, pokúšame sa zabudnúť alebo vyvodiť z nej poučenia. História nás ovláda často aj tam, kde sa domnievame začínať akoby znovu, od úplného začiatku. Pri všetkom rešpekte k dejinám však nesmieme zabudnúť, že nie sme väzňami dejín, ale že za náš vzťah k minulosti sme zodpovední my sami...
Keby sme našu dobu posudzovali podľa jej slov, tak by sme ju mohli pokojne nazvať aj dobou tolerancie. Vari ešte nikdy v dejinách sa toto slovo nepoužívalo tak často a s takou samozrejmosťou ako práve dnes. O náboženskej, politickej, kultúrnej, etnickej a rasovej tolerancii hovoria politici i kazatelia, povrchní publicisti i hlbokí myslitelia. O tolerancii hovoria dravci a...
O význame a povahe priateľstva básnici, teológovia, dokonca aj filozofi, napísali už tisícky strán. Oprávnene, predsa len práve jav priateľstva patrí k tomu, čo robí život znesiteľným a neraz dokonca k tomu, čo mu dáva zmysel. Starogrécky filozof Aristoteles dokonca priateľstvo považuje za silu, na ktorej sa môže obec, mesto a štát opierať aj v prípade núdze. Nepochybne je to...
Stránky
Kategória
- (-) Remove Trendy filter Trendy